Dlho plánované rozšírenie diaľnice D1 pri Bratislave spolu s výstavbou jej prepojenia s D4 by sa malo začať v jarných mesiacoch. Vodiči budú počas stavebných prác využívať obchádzkové trasy, mali by preto zvýšiť trpezlivosť a vzájomnú ohľaduplnosť.
Štátny tajomník Ministerstva dopravy SR Jaroslav Kmeť sa v rozhovore vyjadril k viacerým aktuálnym témam vo výstavbe diaľničnej infraštruktúry, ale aj k zvýšeniu cien diaľničných známok a fungovaniu mýtneho systému.
V súvislosti s pokračovaním výstavby hlavnej domácej diaľnice, ktorá ani po polstoročí od jej začatia plynule nespojila západ a východ krajiny cez územie Slovenska, považuje za dôležité dokončenie dvoch rozostavaných úsekov D1 pri Žiline a Ružomberku.
Termín diaľničného prepojenia našich dvoch najväčších miest závisí od výstavby posledného nevysúťaženého a nerozostavaného úseku medzi Turcom a Liptovom. To, či sa to podarí aspoň do roku 2030, zostáva otázne.
Dozvuky pandémie, ale najmä vplyvy vysokého rastu cien stavebných materiálov a prác pocítili aj zhotovitelia stavieb. Nakoľko môžu opatrenia vášho rezortu na kompenzáciu zvýšených nákladov zabrániť prerušeniu či zastaveniu už realizovaných stavieb, financovaných aj z eurozdrojov?
Ministerstvo dopravy v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie, Útvarom hodnoty za peniaze, Národnou bankou Slovenska a Štatistickým úradom SR vytvorilo dva valorizačné vzorce. Tie sa dotýkajú už prebiehajúcich stavieb, ale aj tých, ktoré ešte len idú do výstavby. Tento vzorec bude súčasťou všetkých nových verejných obstarávaní Slovenskej správy ciest, Národnej diaľničnej spoločnosti či Železníc Slovenskej republiky.
Stavitelia si vďaka nemu budú môcť vedieť fakturovať zvýšené ceny materiálov alebo do faktúr zapracovať infláciu. Vzorce vychádzajú z dát Štatistického úradu SR. Pravidelne o nich rokujeme aj so zástupcami stavebného sektora. Tí si metodiku pochvaľujú aj preto, že sme flexibilní a vieme sa prispôsobiť ich požiadavkám na prípadné úpravy. Takýto postup ministerstva na základe vzorcov je aj dobrým príkladom pre samosprávy alebo iných obstarávateľov.
Obmedzenia pre motoristov budú rozsiahle, keďže bude doprava odklonená na obchádzkové trasy a doterajšia D1 sa bude dvíhať.
Čo považujete za najdôležitejšie udalosti a rozhodnutia v rozvoji dopravnej infraštruktúry aj samotnej dopravy v uplynulom roku?
Všeobecne asi najdôležitejším momentom bolo, že sa podarilo urovnať „spor“ so zhotoviteľom na stavbe D1 Hubová – Ivachnová. Reálne hrozil scenár Višňového, teda že by odišiel zhotoviteľ a museli by sme hľadať nového. To by znamenalo, že by stavba bola hotová výrazne neskôr. Všetko sa našťastie podarilo vyriešiť, na stavbe sa ďalej pracuje.
Výsledkom je, že sa tunel Čebrať podarilo pred pár týždňami preraziť. Na toto sa čakalo dlhých osem rokov a sprevádzali to mnohé komplikácie. Úsek liptovskej diaľnice D1 Hubová -Ivachnová sa zlepší a skráti dopravu pre obyvateľov Ružomberka ako aj ostatných motoristov.
Pri Ružomberku prerazili diaľničný tunel Čebrať, trvalo to osem rokov (video+foto)
Do prerazenia poslednej časti tunela Čebrať na stavbe D1 ostáva necelých 80 metrov (video+foto)
Po uzavretí zmluvy so zhotoviteľom sa môže onedlho začať výstavba rozšírenia diaľnice D1 Bratislava – Triblavina, vrátane jej prepojenia s diaľnicou D4. Kedy sa toho motoristi dočkajú a aké obmedzenia ich dovtedy čakajú?
Zmluva je podpísaná, zhotoviteľ má na dokončenie stavby tisícsto dní. Momentálne prebieha projektovanie. Práce v teréne sa rozbehnú zrejme v najbližších mesiacoch, pravdepodobne na jar. Obmedzenia pre motoristov budú rozsiahle, keďže bude doprava odklonená na obchádzkové trasy a doterajšia D1 sa bude dvíhať. Rozsah obmedzení bude ministerstvo postupne komunikovať v závislosti od presného harmonogramu prác, ktorý nám dodá zhotoviteľ.
Bratislavský diaľničný obchvat bude kompletný po dokončení D4 od Rače cez tunel Karpaty k hraniciam s Rakúskom. Je to vôbec potrebné a bude to niekedy realitou?
Tunel Karpaty je rozhodne potrebný a tejto myšlienky sa nevzdávame. Nie je však reálne ho očakávať v horizonte najbližších rokov. Príprava je len v počiatočných fázach a nie je ešte známe ani presné trasovanie. Len s tunelom bude obchvat kompletný. Zároveň pomôže priamo prepojiť úseky diaľnice D1 smerujúcej na Slovensko a D2 smerujúcej do Čiech. Bratislava tak bude značne odbremenená od cestnej dopravy.
Diaľničný tunel Karpaty dostal zelenú od envirorezortu, bude najdlhší na Slovensku
Súvislé diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc, ak nerátame trasu cez severné Maďarsko, chýba aj po tridsiatich rokoch od vzniku Slovenska ako samostatného štátu. Hlavná domáca diaľnica D1 sa stavia už polstoročie a stále nie je hotová. Prečo a kto má za to najväčšiu zodpovednosť?
Chybou bolo samotné trasovanie diaľnic, o ktorom sa rozhodlo pred vyše polstoročím. Ak by išlo napríklad juhom, kde nie sú také náročné prírodné podmienky, možno by už stavba dávno existovala. Dnes je zbytočné uvažovať čo by bolo keby alebo hľadať vinníka.
Našou úlohou je pracovať na tom, aby sme čo najskôr rozostavané úseky dokončili a rozostavali aj ten posledný chýbajúci, teda Turany – Hubová. A najmä nedávať sľuby, ktoré sa nedajú splniť. Ľudia nepotrebujú prázdne slová, ale kvalitnú infraštruktúru.
V akom stave je príprava výstavby tunelového úseku D1 Turany – Hubová, posledného nevysúťaženého a nerozostavaného na trase tejto diaľnice medzi Bratislavou a Košicami?
Momentálne prebieha tzv. vodná EIA, teda posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Na základe neho sa určí, či navrhovaná stavba vo variante s tunelmi Korbeľka a Havran spĺňa podmienky podľa vodného zákona. Po vydaní tohto rozhodnutia bude proces prípravy pokračovať žiadosťou o vydanie územného rozhodnutia. Ďalšie termíny závisia od ukončenia procesu územného konania a následne od zabezpečenia financií či už na majetkoprávne vysporiadanie a potom aj samotnú stavbu.
Vláda už na začiatku novembra schválila návrh opatrení na zrýchlenie prípravy výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Kedy by sa mohol začať tender na výber zhotoviteľa, ako dlho by mala trvať výstavba a je ešte možné, aby tento úsek dokončili, a tým aj D1 medzi Bratislavou a Košicami, do roku 2030?
Všetko závisí od toho, ako budú napredovať jednotlivé procesy a potom aj samotné verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Tu doslova platí takzvaný domino efekt. Jeden proces závisí od druhého. S istotou viem povedať, že v roku 2023 sa stavať nezačne.
Výstavba úsekov D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové a Hubová – Ivachnová s tunelom Čebrať mešká niekoľko rokov a dokončenie sa z roka na rok posúva. Môžu byť tieto úseky pri Žiline a Ružomberku hotové aspoň do konca roka 2024? V samostatnej súťaži na dodanie technológie pre tunel Višňové opäť predĺžili lehotu na predkladanie ponúk…
Momentálne pri oboch úsekoch platí dokončenie v druhej polovici roka 2024. V prípade akéhokoľvek posunu nás budú zhotovitelia informovať. Nateraz ale počítame s týmto termínom. Predĺženie termínu na predkladanie ponúk je na Slovensku štandardom. Vyplýva to z toho, že uchádzači majú v procese verejného obstarávania možnosť klásť otázky a žiadať o doplňujúce informácie. Prípadne úpravu niektorých podmienok, čo tento proces predlžuje.
Diaľnica D1 má z Košíc pokračovať k hraniciam s Ukrajinou. Bude súvislá v celej dĺžke a v plnom profile, alebo na niektorých úsekoch budú len obchvaty miest a obcí?
Udalosti predchádzajúcich mesiacov ukázali, že je potrebné mať kvalitné a rýchle spojenie s Ukrajinou. Navyše, tento úsek diaľnice je potrebný pre rozvoj Zemplína. Na to, ako bude vyzerať nový úsek, dá odpoveď prebiehajúca štúdia realizovateľnosti.
Z hľadiska súčasnej dopravnej intenzity to vyzerá na polovičný profil, avšak na druhej strane ide o cestu TEN-T koridoru a ten má podmienku byť v plnom profile. Budeme musieť rokovať s Útvarom hodnoty za peniaze a vo výsledku spraviť nejaké rozhodnutie. Netreba však predbiehať, ale musíme si počkať na výsledky štúdie.
Od roku 2011 sa otvorilo približne tristo kilometrov nových diaľnic. Logicky, keď máme viac diaľnic, potrebujeme aj viac peňazí na ich údržbu.
Prípravu výstavby prioritných úsekov D1 Turany – Hubová, D1 Bidovce – hranica Slovenska a Ukrajiny, ako aj D3 na Kysuciach a R4 od Prešova po hranicu s Poľskom majú urýchliť zmeny v zákone o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Ako to chcete dosiahnuť a o koľko možno prípravu zrýchliť?
Vláda už na začiatku novembra schválila návrh opatrení na zrýchlenie prípravy výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Základná zmena je, že nebudeme musieť aktualizovať štúdiu uskutočniteľnosti po každom jednom kroku v príprave tak, ako je tomu dnes. V praxi zo štyroch aktualizácií budú len dve štúdie. Na začiatku procesu a pred vypísaním verejného obstarávania. Zároveň niektoré prípravné procesy budú môcť prebiehať súčasne.
Očakávame, že na niektorých stavbách, napríklad R4, by to mohlo priniesť vo fáze prípravy úsporu na úrovni až osemnásť mesiacov. Ide o jeden z najdôležitejších cestných projektov na Slovensku. Je súčasťou cesty Via Carpatia, ktorý spája Baltické more s Egejským a prechádza cez sedem európskych krajín. Preto je pre nás dôležité dokončiť náš úsek v čo najkratšom možnom čase.
Veľkoplošné opravy ciest prvej triedy pokračujú. Koľko obnovených úsekov, v akej dĺžke a s akými nákladmi pribudlo?
Slovenská správa ciest v rámci projektu veľkoplošných opráv ciest I. triedy opravila v minulom roku 29 úsekov vo všetkých regiónoch Slovenska. Celková dĺžka úsekov presahuje osemdesiat kilometrov. Náklady na opravy dosiahli viac ako 32 miliónov eur. Práce na veľkoplošných opravách odštartovali v apríli 2021.
Pripomínam, že ide o najväčšie opravy ciest I. triedy v histórii Slovenska. Výsledkom veľkoplošných opráv je nový súvislý asfaltový koberec, ktorý sa na vozovku pokladá po odstránení poškodených vrstiev. Zhotoviteľmi prác sú stavebné spoločnosti, ktoré o jednotlivé úseky súťažia transparentne v elektronických aukciách.
Rok 2023 bude pre mýtny systém transformačný. Do dvanástich mesiacov chceme plne implementovať Európsku službu elektronického výberu mýta. Znamená to koniec monopolu SkyToll-u ako poskytovateľa mýtnych služieb.
Ceny diaľničných známok stúpli o dvadsať percent. Okrem toho, že sa nezvyšovali dvanásť rokov, aké sú ešte dôvody tohto rozhodnutia?
Od roku 2011 sa otvorilo približne tristo kilometrov nových diaľnic. Logicky, keď máme viac diaľnic, potrebujeme aj viac peňazí na ich údržbu. Tá je v porovnaní s rokom 2011 výrazne drahšia. Rástli všetky náklady ako je cena materiálov, soli, ale aj mzdy zamestnancov. Svoje urobila inflácia.
Ceny diaľničných známok vzrástli o pätinu, ročnú bude možné kúpiť poslednýkrát
Ak by sa známky zvyšovali kontinuálne, povedzme o nejaké percento, prípadne o jedno euro ročne, nemuseli by sme to riešiť takto „skokovo“. Tých 60 eur – za ročnú a 365-dňovú známku – je jedna plná nádrž, jedno prezutie. Je to menej ako pravidelný servis, poistka.
Ak má motorista peniaze na toto všetko, tých 10 eur navyše ho určite neprivedie do krachu. Avšak na druhej strane to výrazne pomôže jeho komfortu na cestách.
Od začiatku roka 2023 mal pôvodne začať fungovať nový mýtny systém v réžii štátu s výhodnejšími podmienkami oproti súčasnému. Je reálne, že sa to podarí o rok neskôr, alebo opäť bude potrebné predĺžiť zmluvu o službe výberu mýta so súčasným prevádzkovateľom?
Rok 2023 bude pre mýtny systém transformačný. Do dvanástich mesiacov chceme plne implementovať Európsku službu elektronického výberu mýta. Znamená to koniec monopolu SkyToll-u ako poskytovateľa mýtnych služieb. Úspešne sme ukončili technické testovanie informačného systému a postupne chceme začať s jeho nasadzovaním pre všetkých dopravcov na Slovensku.
Elektronický výber mýta by mal byť efektívnejší a lacnejší. Doležal prezradil, kam poputujú vybrané peniaze navyše
SkyToll plánujeme z mýtneho systému postupne vypínať počas roka 2023. Takmer dvojročné rokovania úspešne viedli k tomu, aby toto nutné intermezzo generovalo benefity štátu a nie naopak. Rozmenené na drobné, potrebovali sme štátu usporiť čo najviac peňazí a dohodnúť také podmienky, aby ukončenie plnenia zmluvy prebehlo čo najhladšie a bez zbytočných prieťahov.
Dôležitý je funkčný mýtny systém, tvrdí šéf dopravného inštitútu. Štát za predĺženie zmluvy so SkyTollom zaplatí menej
V prvej fáze rokovaní sa nám cenová ponuka základnej ročnej služby podarila znížiť o vyše 40 miliónov eur. Zľava zo strany SkyToll-u teda predstavuje 39 percent, pričom rozsah služieb zostáva rovnaký. Zároveň SkyToll pristúpil aj na zníženie nároku na valorizáciu ceny služieb v roku 2023 o 50 percent. V rámci rokovaní o zľavách sme ešte neskončili.
Prevádzka mýta sa od nového roka nemení, SkyToll bude poskytovať službu možno aj naďalej
Našim cieľom je dostať tohtoročné náklady pod dvadsať percent mýtnych príjmov, čo predstavuje približne 50 miliónov eur. Pre dopravcov sa podmienky v rámci mýta opäť nemenia. Za dva a pol roka sme nevalorizovali cenu mýta, je to tiež jeden zo spôsobov pomoci tomuto sektoru. Časť prostriedkov z efektívnejšieho výberu mýta by sa slovenským dopravcom mohla vrátiť formou kompenzácií. Naše ministerstvo bude s partnermi hľadať konkrétne riešenia.
