Štátna poštová spoločnosť, zamestnávajúca takmer trinásťtisíc ľudí, sa oznámenému hromadnému prepúšťaniu mohla vyhnúť. A to v prípade, keby sa doterajšie manažmenty Slovenskej pošty v minulosti správali zodpovedne.
Pre portál NašaDoprava.sk to povedal riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej. Zároveň ale dodal, že obdobne ako Železničná spoločnosť Cargo Slovakia aj Slovenská pošta sa používala skôr ako sociálny podnik.
Plánované rozhodnutie
Slovenská pošta nedávno oznámila hromadné prepúšťanie a zmenu svojej organizačnej štruktúry a pracovných miest týkajúcu sa zhruba 1 500 zamestnancov, teda takmer 12 percent z celkového počtu. Zrušených má byť 756 nadbytočných miest, pričom na odstupnom podľa odhadu spoločnosti vyplatia 3,5 milióna eur.
Štátna akciovka tvrdí, že zámerom tohto dlhodobo plánovaného manažérskeho rozhodnutia, ktoré nesúvisí s pandémiou koronavírusu, je modernizácia spoločnosti po vzore susedných krajín, rast efektivity a skvalitnenie služieb.
Takmer 1,5-tisíc ľudí príde o prácu, ide o avizované hromadné prepúšťanie
Generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Slovenskej pošty je od júna minulého roka Martin Ľupták, ktorého vymenoval minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina). V minulosti Ľupták niekoľko rokov pôsobil v Nórskej pošte.
Treba povedať, že priemerný počet zamestnancov Slovenskej pošty klesá pravidelne. Medzi rokmi 2011 a 2019 sa znížil zo 14 240 na 12 704, teda o zhruba 11 percent. Priemerná mzda v uvedenom období vzrástla zo 635 na 862 eur.
Aj štát musí byť efektívnejší
Podľa šéfa IDH sa na súčasné hromadné prepúšťanie treba pozrieť z dvoch uhlov pohľadu.
„Základnou úlohou manažmentu pošty je riadenie spoločnosti tak, aby činnosť, náklady, ale aj výnosy vždy reagovali na situáciu na trhu, a to na konkurenciu v oblasti balíkovej služby, digitalizáciu a menej listových zásielok, či na neustále pokračovanie v nevýhodných zmluvách za poskytovanie služieb štátu,“ uviedol.
Predchádzajúce vedenia poštovej spoločnosti podľa Mateja mali pravidelne reagovať na situáciu na trhu a na základe stratégie, ktorú nemajú, mali postupne prispôsobovať aj počet zamestnancov, zefektívňovať svoje služby a trvať na zrovnaní cien za služby pre štát s trhovými cenami.
Pošta nenakúpi dobre, nadácia Zastavme korupciu kritizuje tender na technickú ochranu
Druhým pohľadom je, či sa má prepúšťať práve teraz počas pandémie.
„Z nášho pohľadu áno, pretože pandémia a prijímané opatrenia vlády voči privátnemu sektoru spôsobujú znižovanie výkonnosti. U viacerých podnikateľských spoločností dokonca krach,“ podotkol Matej. Ako dodal, aj štát musí zefektívniť svoje činnosti, keďže štátny rozpočet nie je bezodná studňa.
Výzva prehodnotiť prepúšťanie
Bývalý šéf Slovenskej pošty Tomáš Drucker (Dobrá voľba) zase hovorí, že samotné prepúšťanie automaticky nezaručí, že spoločnosť bude schopná strednodobo hospodáriť pozitívne. Podstatné podľa neho je, aby jej výnosy boli trvalo udržateľné.
„Manažment je zodpovedný za to, aby hľadal budúcnosť pre Slovenskú poštu v nových činnostiach a reagoval na dobu a príležitosti aké prináša,“ dodal Drucker pre portál NašaDoprava.sk.
Slovenská pošta sa borí s ďalším podvodom, neznámy páchateľ sa obohacuje na úkor klientov
Súčasné vedenie spoločnosti preto vyzval, aby prepúšťanie ešte raz prehodnotili a urobili všetko preto, aby ľuďom našli prácu a ich pracovné miesta zachránili. Spomína, ako on sám v roku 2012, kedy nastúpil na post šéfa pošty, dostal od predošlého vedenia „darček“ – pripravené prepúšťanie 3 300 zamestnancov a za dva roky vytvorené straty 20 miliónov eur.
„V tom čase bola miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku takmer 14 percent a perspektíva pre ľudí, ktorí pracovali dvadsať a viac rokov na pošte, bola mizivá. Prepúšťanie bol možno logický krok pre väčšinu manažérov, ale problém bol niekde inde,“ povedal s tým, že k prepúšťaniu nakoniec nedošlo.
Pracovné miesta udržali a priniesli nové elektronické služby aj technologické inovácie pre budúce balíkové služby. „Vybudovali sa nové automatizované spracovateľské centrá, bez ktorých by Slovenská pošta nebola schopná rásť na balíkovom trhu,“ dodal Drucker, ktorý viedol poštu do marca 2016.
Zistenia kontrolórov
Slovenská pošta bola od roku 2011 zisková iba v rokoch 2013 až 2017. Najvyšší zisk po zdanení dosiahla v roku 2014, konkrétne 3,3 milióna eur. V rokoch 2018 a 2019 už spoločnosť vykázala stratu 4,6 milióna a 1,39 milióna eur.
Práve v roku 2019 pritom dosiahla najvyššie celkové výnosy, viac ako 350 miliónov eur. Zároveň ale mala aj doposiaľ najvyššie náklady, a to 348 miliónov eur. Najvyšší podiel majú tradične osobné náklady, predvlani boli na úrovni takmer 192 miliónov eur (55 percent z nákladov). Výsledky hospodárenia za rok 2020 spoločnosť ešte nezverejnila.
Pobočky Slovenskej pošty budú zatvorené ďalšie dva víkendy po sebe, nedoručia vám ani noviny
Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) vo svojej nedávnej správe z kontrol za roky 2017 až 2019 poukázal, že Slovenská pošta má dlhodobé problémy. Štátni partneri pošty podľa kontrolórov za poskytované služby neplatili toľko, aby pokryli s nimi súvisiace náklady, pričom ministerstvo dopravy ako jej stopercentný vlastník tolerovalo stratové a nevýhodné zmluvné vzťahy.
Slovenská pošta navyše doteraz nemá prijaté dlhodobé či strednodobé stratégie rozvoja. Základné poštové služby podľa NKÚ musí štát garantovať všetkým obyvateľom a pošte musí za služby poskytovať primeranú finančnú náhradu.
Konkurenčnou výhodou pobočková sieť
Situácia na poštovom trhu je podľa Druckera mimoriadne náročná, prepravených listov od prelomu milénia ubúda a bude ich čoraz menej až vymiznú úplne. „Na balíkovom trhu je konkurencia veľmi silná, treba však rozmýšľať regionálne,“ hovorí.
Obrovskou konkurenčnou výhodou Slovenskej pošty podľa neho ostáva rozsiahla pobočková sieť, ktorá je vo veľkej miere stratová. „Preto ju treba zefektívniť,“ dodal Drucker s tým, že na jedinečnosti pobočkovej siete je tiež potrebné budovať stratégiu rozvoja Slovenskej pošty.
Súčasný riaditeľ pošty Ľupták už avizoval, že pripravili komplexný transformačný plán. Vrátane digitalizácie služieb, modernizácie infraštruktúry logistickej siete a zvýšenia kapacity v balíkovom segmente, reorganizácie a zefektívnenia doručovania zásielok.
Predchádzajúci generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Slovenskej pošty Peter Helexa, ktorý bol na čele spoločnosti od júla 2018 do mája 2020, sa k téme nechcel vyjadriť.
