Európska investičná banka (EIB) chce poskytnúť Slovensku rámcový investičný úver v objeme 194 mil. eur na modernizáciu a elektrifikáciu železničných úsekov Devínska Nová Ves – Kúty a Devínska Nová Ves – Marchegg.
Prvý zelený úver
Návrh zmluvy o financovaní časti projektu má ešte schvátiť vláda, Ministerstvo financií SR už predložilo návrh úverovej zmluvy na medzirezortné pripomienkovanie trvajúce do 7. marca. Samotné schválenie úveru od EIB vládou a podpis zmluvy o financovaní nebudú mať vplyv na zvýšenie štátneho dlhu, pôjde o prvý zelený úver pre Slovensko.
Plánovaná investícia Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) na modernizáciu a obnovu železničnej infraštruktúry k hraniciam s Českom a Rakúskom má celkový objem 890 miliónov eur. Zahŕňa elektrifikáciu železníc, inštaláciu Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) aj rekonštrukciu staníc a zastávok.
Približne 60 kilometrov základnej železničnej infraštruktúry na Záhorí v rámci transeurópskej siete TEN-T sa zrekonštruuje a zmodernizuje, projektovaná rýchlosť tratí bude do 200 kilometrov za hodinu. Na financovaní projektu sa majú podieľať aj prostriedky Európskej únie v objeme 671 miliónov eur a iné zdroje vo výške 25 miliónov eur.
Čerpanie v troch tranžiach
EIB by mala vyplatiť úver v troch tranžiach minimálne v sume po 50 miliónov eur, v prípade ak bude nevyplatený zostatok menej, vyplatí celý nevyčerpaný zostatok úveru. Dlžníkom bude Slovenská republika v zastúpení Ministerstva financií SR, promotérom Ministerstvo dopravy SR, ktoré prejavilo záujem o takúto formu spolufinancovania modernizácie železničných úsekov.
EIB a obe ministerstvá možnosti financovania už viackrát konzultovali, vlani v máji podpísali memorandum o porozumení. To upravuje dlhodobé financovanie prioritných železničných projektov formou špecifických účelových úverov, ktoré by bolo možné čerpať v čase, keď jednotlivé projekty dosiahnu potrebné kritériá oprávnenosti.
Štátny dlh sa nezvýši
Úver zohľadňuje požiadavku ministerstva financií, aby mala SR možnosť vybrať si zdroj krytia spolufinancovania tak, aby sa nezvýšil štátny dlh a neprekročili sa príslušné limity dlhovej brzdy. Úver od EIB znamená pre Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity alternatívu pri financovaní štátneho dlhu inou formou, akou je emisia štátnych dlhopisov.
Z hľadiska zdrojového krytia sa len zmení forma z emitovaných štátnych cenných papierov na cudzie zdroje, a preto čerpanie rámcového úveru od EIB nebude navyšovať ani deficit verejnej správy.
Slovenské úvery od EIB
EIB schválila Slovensku od roku 1993 úvery vo výške zhruba 9 miliárd eur, najmä na rozvoj infraštruktúry – výstavbu ciest a diaľnic, na financovanie telekomunikačných projektov, výstavbu a modernizáciu železničných tratí a sietí a v oblasti energetiky so zameraním na racionálne využívanie energetických zdrojov.
