EÚ chce povoliť dlhšie kamióny, železničiari bijú na poplach. Ohrozená má byť kombinovaná doprava

O smernici o hmotnostiach a rozmeroch vozidiel sa v Bruseli rokovalo už v decembri.
Kolóna, kamión
Foto: ilustračné, FB, www.facebook.com

Plánované zmeny európskej legislatívy, ktoré majú upraviť maximálne rozmery a hmotnosti nákladných vozidiel, vyvolávajú diskusiu medzi cestným a železničným sektorom. Jadrom sporu je rozšírenie využívania Európskeho modulárneho systému (EMS), teda prevádzky dlhších a ťažších kamiónových súprav. Kým časť logistického sektora a cestnej dopravy vníma návrh ako krok k vyššej efektivite, železničiari upozorňujú, že môže ísť o systémový zásah, ktorý oslabí presun nákladnej dopravy z ciest na koľaje.

Čo prináša Európsky modulárny systém

EMS umožňuje spájať viacero štandardných prepravných jednotiek do jednej súpravy, ktorá môže dosahovať dĺžku až 25,25 metra, kým dnes je limit 18,85 metra. Návrh smernice zároveň počíta so zvýšením maximálnej hmotnosti vozidiel zo 40 na 44 ton. Oficiálne má byť tento dodatočný limit využitý najmä na kompenzáciu hmotnosti batérií pri elektrických nákladných vozidlách. Podľa železničného sektora však v návrhu chýba jasná väzba zvýšenej hmotnosti na konkrétnu technológiu, čo v praxi môže viesť k tomu, že vyššia kapacita bude využitá predovšetkým na prepravu väčšieho objemu tovaru po cestách.

Slovenský podpredseda Medzinárodnej únie pre kombinovanú železničnú a cestnú dopravu (UIRR) Peter Kiss upozorňuje, že problém nespočíva len v samotnej logistike, ale aj v pripravenosti infraštruktúry.

„Problémy by neboli len technického charakteru. Na mnohých termináloch, asi rovnako ako na väčšine cestnej infraštruktúry, by sme mali problémy s obsluhou takto dlhých vozidiel, najmä pre ich väčší polomer otáčania a nároky na priestor. Väčšie dĺžky a vyššie hmotnosti nie sú problémom len pre logistiku, ale aj z hľadiska bezpečnosti cestnej infraštruktúry,“ upozorňuje Kiss.

Riziko presunu nákladu späť na cesty

O smernici o hmotnostiach a rozmeroch vozidiel sa v Bruseli rokovalo už v decembri. Podľa Kissa a ďalších európskych sektorových združení v doprave a logistike hrozí, že návrh v praxi zvýhodní cestnú nákladnú dopravu práve na dlhých trasách a pri veľkých objemoch prepravy. Ide pritom o segmenty, kde sa Európska únia dlhodobo snaží presmerovať tovar na železnicu z environmentálnych aj kapacitných dôvodov.

Zvlášť citlivo vníma železničný sektor možné dôsledky pre kombinovanú dopravu, ktorá prepája cestnú a železničnú prepravu. Existujúce železničné vozne podľa zástupcov odvetvia nie sú konštruované na to, aby dokázali EMS súpravy efektívne prepravovať, čo môže znížiť interoperabilitu celého systému.

Výsledkom by podľa nich mohol byť presný opak deklarovaného cieľa, teda návrat nákladu z koľají späť na cesty. Analýzy európskych sektorových asociácií navyše ukazujú, že až 40 percent existujúcich terminálov kombinovanej dopravy by nebolo schopných EMS obsluhovať bez rozsiahlych a finančne náročných stavebných úprav.

Železnica upozorňuje na nerovnaké podmienky

Železničiari zároveň zdôrazňujú, že ich výhrady nie sú odmietaním efektivity ako takej. Aj železnica presadzuje využívanie dlhších a ťažších vlakov, naráža však na podobný problém nepripravenej infraštruktúry. „Smernica TEN-T síce počíta s vlakmi dlhými 740 metrov, no na väčšine trás na to nie sú vytvorené podmienky. Chýbajú výhybne, stanice aj terminály a ich úprava bude trvať roky. Hovoriť o skutočne férovej súťaži medzi druhmi dopravy sa má až vtedy, keď budú mať porovnateľné technické a infraštruktúrne možnosti,“ hovorí Peter Kiss.

Decembrové prijatie všeobecného prístupu Radou EÚ otvorilo cestu k trialógovým rokovaniam medzi Európskou komisiou, Radou a Európskym parlamentom. Práve v nich sa rozhodne, či konečná podoba smernice nastaví podmienky v súlade s cieľmi udržateľnej dopravy, alebo posilní konkurencieschopnosť cestnej dopravy na úkor železnice. Podľa zástupcov železničného sektora nepôjde len o technický detail, ale o strategické rozhodnutie, ktoré ovplyvní smerovanie európskej nákladnej dopravy na celé ďalšie desaťročia.

Firmy a inštitúcie: Európska komisia (EK)Európsky parlamentRada EÚ

Ďalšie k téme

Najnovšie na SITA.sk