Čínska nákladná loď Istanbul Bridge vyplávala 20. septembra z najväčšieho svetového prístavu Ning-po – Čou-šan na cestu pozdĺž severného pobrežia Ruska do Európy. Ako referuje web Politico, Peking chce takto preskúmať potenciál novej expresnej námornej trasy cez Arktídu.
Plavba má trvať približne 18 dní, pričom loď, ktorú sprevádzajú ľadoborce, zakotví v britskom prístave Felixstowe. Cieľom nie je jednorazová plavba, ale zavedenie pravidelnej služby cez Severný ľadový oceán po trase, ktorá spája viaceré prístavy v Ázii a Európe.
O 40 % kratšia trasa
Podľa Malte Humperta z Arctic Institute je Arktída prvým regiónom, kde klimatická zmena aktívne mení geopolitickú mapu, otvára nové zdroje a prístup k námorným trasám. Táto oblasť, ktorá bola pred dvadsiatimi rokmi zamrznutá, sa teraz postupne otvára a vyvoláva záujem o nové obchodné možnosti.
Bosnianski kamionisti blokujú dodávky tovaru na protest proti pravidlám EÚ
Hoci väčšina globálneho obchodu naďalej prebieha cez tradičné trasy ako Suezský prieplav, Arktická cesta je o 40 % kratšia a má menej geopolitických rizík, čo ju robí potenciálnou alternatívou. Čínska iniciatíva predstavuje pokus o zavedenie pravidelnej linky, ktorá zahŕňa štyri prístavy v Číne a viaceré európske prístavy ako Londýn, Rotterdam, Hamburg a Gdansk.
Zatiaľ však táto trasa predstavuje len približne 1 % obchodu medzi Ďalekým východom a severnou Európou a je skôr sezónnym doplnkom. Čína využíva túto plavbu na získanie skúseností a prípravu na budúcnosť, keď sa Arktída stane prístupnou na dlhšie obdobia v roku vďaka ďalšiemu topeniu ľadu.
Vysoké environmentálne riziká
Environmentálne riziká však zostávajú vysoké. Arktída sa otepľuje trikrát až štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok planéty, čo zvyšuje riziko ekologických katastrof pri haváriách lodí. Používanie ťažkého paliva, ktoré je v Arktíde obzvlášť škodlivé, a pomalá reakcia na úniky ropy môžu spôsobiť dlhodobé škody na ekosystémoch.
Ambiciózny tunel pod morom spojí Európu s Afrikou. Projekt, ktorý vyjde miliardy
Medzinárodná námorná organizácia (IMO) plánuje v roku 2026 prerokovať prísnejšie pravidlá týkajúce sa palív a ochrany Arktídy, pričom environmentálne skupiny už vyvíjajú tlak na zlepšenie regulácií v tejto čoraz rušnejšej oblasti.
