Automatizáciu železničných tratí na Slovensku by výrazne urýchlila realizácia samostatných projektov automatizácie bez potreby komplexnej modernizácie tratí. Vyplýva to z hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý aktualizoval prehľad tratí vhodných na zavedenie moderného európskeho vlakového zabezpečovacieho systému ETCS o odhady finančnej a časovej náročnosti automatizácie.
ÚHP pôvodne zverejnil prehľad tratí vhodných na prednostnú automatizáciu v októbri 2025, pričom išlo o úseky, na ktorých spravidla premávajú vlaky minimálne raz za dve hodiny.
Vysoká finančná náročnosť
„Všetky opatrenia na železničnej infraštruktúre by si vyžiadali približne 2,4 miliardy eur,“ skonštatovalo ÚHP s dodatkom, že aby systém ETCS dokázal vlak v prípade potreby automaticky zastaviť, musí byť nainštalovaný aj vo vozidlách. Dovybavenie približne 100 vozidiel Železničnej spoločnosti Slovensko by stálo ďalších 70 miliónov eur.
Slovensko sa bude môcť zapojiť do siete VRT V4, realizácia projektu prinesie skrátenie jazdných časov
Pre vysokú finančnú náročnosť si automatizácia železničnej siete vyžaduje podľa útvaru ministerstva financií etapové plánovanie a realizáciu podľa priorít. V súčasnosti sa automatizácia tratí realizuje najmä ako súčasť rozsiahlych a časovo náročných modernizácií.
„Čisto matematicky, pri doterajšom tempe 14 kilometrov ročne by sa tak zabezpečenie potrebných tratí dokončilo do roku 2175. Hlavný dopravný koridor z Bratislavy do Košíc by pri tomto scenári bol hotový až okolo roku 2045,“ skonštatovali analytici.
Projekty automatizácie
Rýchlejší postup by umožnilo zameranie sa aj na samostatné projekty automatizácie. Tento prístup podporila aj vláda SR schválením Akčného plánu zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy v decembri 2025. Podľa ÚHP by bolo v kombinácii s modernizáciami možné dosiahnuť plnú automatizáciu koridoru Bratislava – Košice ešte pred rokom 2035, pričom ostatné trate by mohli byť zabezpečené do roku 2050.
Slovenské železnice zaznamenali rekordné investície do infraštruktúry, cieľom je zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti
„Pri tomto scenári by však samotná automatizácia vyžiadala realokovať z dostupných zdrojov v priemere 96 miliónov eur ročne,“ dodali analytici ministerstva financií. ÚHP zároveň skonštatoval, že niektoré projekty automatizácie by sa mohli financovať aj samé, najmä vďaka následným úsporám mzdových nákladov.
V takýchto prípadoch by bolo možné zvažovať alternatívne formy financovania, ako sú úvery alebo projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP), za predpokladu, že prevádzkové úspory by prevýšili splátky a premietli sa do rozpočtov. Do úvahy by mohli prichádzať napríklad trate z Prievidze a Leopoldova do Komárna alebo zo Zvolena do Plešivca, čo by mohlo urýchliť dosiahnutie cieľa približne na rok 2045.
