BRATISLAVA 31. augusta (WEBNOVINY) – Už aj školáci vo veku od sedem do desať rokov majú problémy s hmotnosťou, je ich takmer 10 percent. Obéznejšie deti však prevažne žijú na vidieku, pre agentúru SITA to uviedla Anna Kalúsová zo Združenia pre zdravie a výživu.
Analýza stravovacích návykov mladších slovenských detí odhalila, že viac ako tretina z nich pravidelne neraňajkuje a nemá dostatočný príjem ovocia a zeleniny. Alarmujúce podľa nej je, že 3,5-krát sú prekročené odporúčané denné limity soli v jedle.
„Nesprávne zloženie stravy a nedostatok pohybu sa podpisujú pod zvýšenie počtu detí s civilizačnými ochoreniami,“ poznamenala.
Podľa projektu Monitoring stravovacích zvyklostí a výživových preferencií vybranej populácie slovenských detí, majú deti vo veku od sedem do desať rokov nie úplne správne stravovacie a pohybové návyky.
Monitoring robil a výsledky spracoval Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR), pričom sa na ňom podieľali aj členovia Združenia pre zdravie a výživu. Respondentmi bolo 3 968 detí vo veku od sedem do desať rokov.
Viac ako 37 percent detí neraňajkuje
Len o niečo viac ako polovica z vyšetrených detí denne pije mlieko, konzumujú tiež málo zeleniny a ovocia.
Deti takisto nemajú dostatok pohybu a nemajú teda potrebný energetický výdaj. Už v tomto veku má takmer 10 percent detí problém s nadmernou hmotnosťou, pričom viac obéznych detí je na vidieku, než v mestách.
„Stravovacie návyky na vidieku sa nemenia tak rýchlo, ako v meste, prevláda tu viac tradičná kuchyňa s vyšším zastúpením menej vhodných živočíšnych tukov. Napriek predpokladu, že na vidieku by sa mohlo konzumovať viac zeleniny a ovocia z vlastnej produkcie, monitoring ukázal, že to tak nie je,“ uviedla pre agentúru SITA lekárka Katarína Babinská zo Združenia pre zdravie a výživu.
Znepokojujúcim faktom je zistenie, že 37,5 percenta detí pravidelne neraňajkuje, pričom najčastejšie uvádzanými dôvodmi bolo nechutenstvo, nepociťovanie hladu či nedostatok času.
„Je zistené, že deti, ktoré pravidelne jedávajú raňajky, majú vyváženejší príjem živín v porovnaní s deťmi, ktoré raňajky vynechávajú. U detí, ktoré pravidelne raňajkujú, je aj nižšia pravdepodobnosť vzniku obezity,“ komentovala výsledok Babinská.
Z monitoringu ďalej vyplýva, že zloženie raňajok a desiaty je zamerané na nie tie najsprávnejšie kombinácie pečiva, šunky, salámy, sladkostí a sladkého pečiva. Vhodnou desiatou pre dieťa školského veku je napríklad chlieb či pečivo natreté kvalitným rastlinným margarínom, ktorý obsahuje esenciálne mastné kyseliny omega 3 a omega 6.
Tie deti potrebujú pre normálny rast a vývoj. Vhodným doplnkom je plátok šunky alebo syra a chýbať by rozhodne nemala zelenina. „Namiesto sladkosti zabaľte deťom na desiatu či olovrant ovocie,“ vyzvala rodičov.
Takmer polovica detí neolovrantuje
Za pozitívne zistenie monitoringu možno považovať vysoké percento detí (97 percent), ktoré konzumujú pravidelne denne obed, mnohé však vynechávajú polievku.
„Školské stravovacie zariadenia sa musia riadiť prísnymi hygienickými normami a obedy sú zostavované tak, že potrebnú dávku živín dodá kompletný obed, a teda polievka spolu s druhým chodom,“ vysvetlila pre agentúru SITA Katarína Babinská.
Ak dieťa nezje polievku, oberá sa tak o plnohodnotný pokrm, z obeda odchádza nedostatočne nasýtené a hlad často zaháňa sladkosťami alebo výživovo menej hodnotnými potravinami.
Výsledky poukazujú tiež na to, že takmer polovica detí neolovrantuje, takže medzi obedom a večerou je dlhá prestávka bez pokrmu, čo spôsobuje väčší hlad a riziko večerného prejedania sa. Pre dieťa je podľa jej slov na večeru vhodné teplé jedlo, ale aj studený pokrm, ktoré môžeme v rámci pestrej výživy striedať.
„V období rýchleho rastu možno dieťaťu dopriať i ľahkú druhú večeru,“ doplnila. Výrazne negatívnym zistením je aj to, že obsah kuchynskej soli v prijímanej strave u týchto detí je viac ako 3,5-násobne prekročený v porovnaní so súčasným odporúčaním.
Nepriaznivým zistením je tiež to, že deti sa menej hýbu a významne podľa monitoringu narastá čas trávený pred televíziou alebo počítačom. Pravidelne trénuje alebo navštevuje športový krúžok iba polovica zo sledovaných detí.
„Podľa odporúčaní by sa dieťa školského veku malo každý deň aspoň hodinu venovať stredne intenzívnej až intenzívnej pohybovej aktivite. Začiatok školského roka by mohol byť preto pre rodičov impulzom, aby viedli dieťa k správnej výžive a pohybu,“ uzavrela pre agentúru SITA Katarína Babinská zo Združenia pre zdravie a výživu s tým, že osvojenie si správnej životosprávy sa považuje za jednu z najúčinnejších foriem prevencie civilizačných chorôb.
Združenie pre zdravie a výživu je občianske združenie, ktorého cieľom je osveta v oblasti zdravej výživy. Od roku 1999 spolupracuje so subjektmi zameranými na cielenú osvetu v zdravotníctve, s odborníkmi a médiami. Realizuje projekty zamerané na rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení, zdravý životný štýl a edukáciu vybraných cieľových skupín. Viac informácií nájdu záujemcovia na stránke www.zzv.sk.
