BRATISLAVA 5. septembra (WEBNOVINY) – Jeden z najočakávanejších tohtoročných filmov Jánošík – Pravdivá história zavítal do slovenských kín vo veľkom – v piatok 4. septembra sa konali slávnostné premietania naraz vo všetkých dvanástich kinosálach v bratislavskom Auparku s kapacitou vyše 2300 miest. To, že snímka sa po siedmich rokoch nakrúcania a finančných problémoch napokon dostala do kín, označili za „zázračný happyend“ nielen režisérky Agnieszka Holland a Kasia Adamik, ale možno aj diváci a diváčky, medzi ktorými boli aj režisér Miloslav Luther, herec Roberth Roth, ktorý nadaboval Jánošíka do slovenčiny, spevák a hudobník Pavol Habera, ktorý naspieval titulnú pieseň s názvom Láska a smrť, herečka Zuzana Fialová či minister kultúry Marek Maďarič.
Premietania uviedol pred publikom filmový tím, ktorý pracoval na novom stvárnení legendy o zbojníkovi. Začiatok bol síce naplánovaný na 19:20, no kým prišla delegácia do poslednej sály, bolo už niekoľko minút po ôsmej. Publiku postupne predstavil tvorkyne a tvorcov Milan Lasica. Nakrúcanie síce bolo rekordne dlhé, neprekonalo však stavbu novej budovy Slovenského národného divadla, komentoval udalosť svojím typickým humorom. Ako povedal producent Dariusz Jabłoński, je rád, že vo filme sa tak ako v Jánošíkovej družine, stretli ľudia zo Slovenska, Česka a Poľska a nechali v ňom kus života, talentu a duše.
Po Jánošíkoch v podaní Theodora Pištěka (Jánošík, 1921), Paľa Bielika (Jánošík, 1935) a Františka Kuchtu (Jánošík, 1962) sa na plátne objavil ako legendárny hrdina český herec Václav Jiráček. Najnovší filmový Jánošík je podľa Agnieszky Holland predovšetkým človek, ktorý bojuje s osudom a robí to, čo každý – snaží sa nájsť svoju vnútornú pravdu a slobodu. Snímka nešetrí krvavými scénami. Násilie však vo filme nie je samoúčelné, cieľom bolo ukázať krutosť ako dôsledok určitých životných volieb a ukázať cenu slobody a nezávislosti, dodala Holland na tlačovej besede po premietaniach. „Bez bolesti by sme Jánošíkov osud nemohli pochopiť,“ vyjadrila sa. Taktiež sa nevyhýbali emotívnym scénam.
Napriek podtitulu Pravdivá história je aj táto snímka, ako každá iná, subjektívnou interpretáciou, aj keď pracuje s faktami, tvrdí Holland. Scenáristka Eva Borušovičová si danú dobu podľa nej naštudovala do veľkej hĺbky. Aj v ďalších rovinách, napríklad výtvarnej či hudobnej, sa tvorkyne a tvorcovia snažili dosiahnuť historickú vernosť. Ako dodala Borušovičová, v scenári sú všetky zachované historické fakty. Fantáziu použila iba tam, kde sa nezachovali, pričom sa snažila, aby do seba zapadali. Keď sa do tvorivého procesu zapojili režisérky, scenár sa dočkal niekoľkých, no nie veľkých úprav, napríklad v rovine dialógov. Niektoré veci zo scenára, ktoré nie sú vo filme, sa objavia v televíznom seriáli, sľúbila Borušovičová.
SITA