Fínsko – krajina s hlbokými lesmi, tisíckami jazier a vysokými teplotnými výkyvmi, ktoré kolíšu od -20°C až po +30°C. Takto vyzerá „najlepšia krajina sveta“. V rebríčku skončilo na treťom mieste Švédsko, na šiestom Nórsko a na desiatom Dánsko – celá Škandinávia sa tak ocitla v prvej desiatke „najlepších krajín“. Prečo studené, tmavé a malé krajiny žiaria na vrcholoch podobných hitparád? Chladné počasie, skoré stmievanie a z nich vyplývajúca častá depresia a pocit úzkosti, ktoré dominujú aj vo filmoch Ingmara Bergmana či románoch Stiega Larssona. Vodka, krvismilstvo a slučka okolo krku.
Čísla však zostanú číslami a hodnotenia nepustia. Predsa len, keď vonku mrzne, sedieť vo vykúrenej školskej triede a učiť sa, nie je až taká zlá alternatíva. Ľudia odolní voči mínusovým teplotám ľahšie odolávajú rozličným chorobám a s lepším zdravím úzko súvisí aj celková kvalita života. Politická situácia je najlepšia, keď sa vládne jednoducho a spravodlivo a ekonomická dynamika je v krajine, kde sa ľudia naučili bojovať proti omrzlinám s maximom pohybu a pritom s najmenšou spotrebou kalórií, takmer dokonalá.
Faktory národného blahobytu
Práve týchto päť faktorov (vzdelanie, zdravie, kvalita života, politická situácia a ekonomická konkurencieschopnosť) rozhodlo o poradí najlepších krajín sveta. Informácie boli pri tom čerpané z oficiálnych zdrojov akými boli Svetová zdravotná organizácia (WHO), vedecká štúdia Pisa či Kniha faktov CIA. Takmer vo všetkých kategóriách sa Fínsko ocitlo na popredných miestach. Fínsky školský systém pri tom vyčnieval z radu: 100% Fínov vie čítať, každý Fín sa v priemere vzdeláva až 17 rokov, v krajine sa nachádza vyše 20 univerzít a z veľkej časti sú financované štátom. Poplatky za štúdium neexistujú a vzdelávacie inštitúcie tretieho veku sú na vysokej úrovni. Tak sa Fínsko už niekoľko rokov drží na vrchole štúdie Pisa.
Dobré meno bánk, rozvojový stav finančného trhu a verejná istota umiestnili Fínsko na prvú priečku v súťažnom zozname GCI (Global Competitiveness Index). Politicky i hospodárky stabilné Fínsko sa môže pochváliť takmer neexistujúcou chudobou. Podľa magazínu Newsweek iba 1,99 percent Fínov zarobí denne menej ako 1,6 eur. A bolo by chybou nespomenúť fínsku špecialitu – mobilné telefóny. V žiadnej inej krajine totiž nie je počet mobilov a internetových pripojení vyšší, ako práve v krajine tisícich jazier. Podľa údajov fínskeho veľvyslanectva je vo Fínsku viac mobilov ako obyvateľov – na 1000 ľudí tak pripadá 1300 mobilných telefónov.
Jazerá, mobily a sauny
Okrem toho sa „najlepšia krajina“ môže pochváliť aj nádhernou prírodou. Hoci sa na Fínsko prilepilo klišé „krajiny 1000 jazier“, v skutočnosti je toto tvrdenie značne podcenené. Nachádza sa ich tu až 190-tisíc a obklopujú presne také isté množstvo ostrovov. Malé, na červeno natreté drevené domčeky, ktoré tu vlastní takmer každá rodina, nekonečné vyľudnené pláne Laponska, fascinujúca polárna žiara, či fínska sauna, to sú ďalšie stereotypy, ktoré sa spájajú s touto severskou krajinou. Podľa portálu VisitFinland na 5,3 milióna obyvateľov pripadá 1,8 milióna sáun. Mnohé rodiny si ich dávajú zabudovať rovno do domov, veď do zdravia sa investovať vždy oplatí.
Rebríček 10 najlepších krajín sveta:
| 1. | Fínsko |
| 2. | Švajčiarsko |
| 3. | Švédsko |
| 4. | Austrália |
| 5. | Luxembursko |
| 6. | Nórsko |
| 7. | Kanada |
| 8. | Holandsko |
| 9. | Japonsko |
| 10. | Dánsko |
Ani Slovensko neskončilo v rebríčku najlepších krajín sveta najhoršie – patrí mu 31. miesto. Českým bratom sa ušla 25. priečka. Američania, ktorí anketu zostavili, s výsledkami až tak spokojní zjavne neboli – umiestnili sa totiž až na 11. mieste. Vyzerá to tak, že hoci v minulosti viedli všetky cesty do Ríma, v dnešnej dobe budú smerovať severnejšie.
Zuzana Zimmermannová
www.newsweek.com