BRATISLAVA 12. marca (WBN/PR) – Úspešná slovenská novinárka Monika Ščevovichová dokázala za dva roky od ťažkej autonehody a poúrazových komplikáciách to, čo podľa odborníkov dokáže iba jedno percento ľudí na svete. Po niekoľkotýždňovej kóme, kedy jej nedávali šancu, že sa opäť postaví na nohy, urobila sama prvé kroky. K tomuto „zázraku“ sa dopracovala jednak svojím pevným odhodlaním bojovať a taktiež vďaka Nadácii Poštovej banky, prostredníctvom ktorej mohla absolvovať špeciálnu rehabilitáciu v Adeli centre v Piešťanoch.
Plná ideálov s rýchlym, pre novinárov typickým štýlom života. To charakterizovalo Moniku Ščevovichovú pred augustom 2008. Letná búrka počas cesty do Hurbanova zmenila však v jednej sekunde celý jej život. Diagnóza – krvácanie do mozgu, prepichnuté pľúca, zlomené rebrá a panva, kóma, strata pamäte a identity, množstvo poúrazových komplikácií, pripútanie na lôžko. Rýchly, dynamický život bol preč. Na svoje prvé pocity po prebudení z kómy si pamätá presne: „Hýbala som iba krkom a čiastočne som zdvihla ruky. Dlho som sa hnevala na to, prečo som prežila. Mala som depresie z toho, že som na obtiaž. Likvidovalo ma to.“
Napriek ťažkým vnútorným zraneniam miecha ostala neporušená. Pocitovo to však nevnímala, bola predsa stále na vozíčku, nemohla sa pohnúť a nádej na zlepšenie bol beh na dlhú trať. Ale ako sama o sebe hovorí: „Viem bojovať a beznádej bola vždy mojim hnacím motorom“ a to sa zobrazilo aj na jej zdravotnom stave. Pravidelné cvičenia, rehabilitácie a nie vždy pozitívny prístup okolia dopomohli k tomu, že Monika sa z vozíčka postavila a dnes chodí aj za pomoci francúzskych barlí.
Pri všetkom svojom trápení nezabúdala myslieť ani na druhých, rovnako preto oslovila Nadáciu Poštovej banky na spoluprácu pri pomoci deťom – vozičkárom, s ktorými sa stretla na Mokrohájskej v Bratislave. Pri podpore týchto detí sa Nadácia rozhodla pomôcť aj Monike a v januári 2011 absolvovala 14 – dňové pohybové cvičenie v Adeli centre v Piešťanoch. Predseda správnej rady Nadácie Poštovej banky Mario Hoffmann k Monike poznamenáva: „Tým, že sme v Nadácii viacerí športovci, vieme čo je odhodlanie a Monikin zápal nás presvedčil, že systematicky jej pomáhať má zmysel.“
Čerešnička na torte. „Adeli centrum som brala ako dar za celú moju dvojročnú snahu a tvrdé cvičenia, ktorými som prešla. Druhý deň mi obliekli kozmický oblek, postavila som sa a začala som skúšať prvé kroky bez opory francúzskych barlí. Išlo mi to! Za dva týždne rehabilitácie v Adeli som dokázala úplne sama prejsť pomalým krokom 10 metrov. Každý deň rehabilitovania som robila neuveriteľné pokroky,“ hovorí Monika nadšene o svojich pocitoch z Adeli centra. V Adeli sú rehabilitácie „šité na mieru“. To znamená, že každý cvičí podľa druhu diagnózy, prístup lekárov a personálu je odborný, ale ako hovorí Monika, aj ľudský.
Dva dni po odchode z Piešťan už nastúpila do práce. Býva doma a drobné práce zvládne sama. Asistenta potrebuje na prepravu, doprovod, nosenie vecí a kamaráti pomáhajú s ostatnými činnosťami. „Viem, že nie som ešte na konci, ale veľmi ma potešil a povzbudil tento posun vpred“, opäť s nadšením hovorí Monika.
Rovnako tak Monikin pokrok potešil aj Nadáciu poštovej banky: „Presne toto sú momenty, kedy si povieme, že naša práca a naše snaženie sa v Nadácii má zmysel a veríme, že podobným spôsobom pomôžeme aj ďalším ľuďom s ťažkým osudom,“ uzatvára Helena Hupková, prvá správkyňa Nadácie Poštovej banky.