BRATISLAVA 27. augusta (WEBNOVINY) – Na strane víťazov druhej svetovej vojny by sme z medzinárodného hľadiska boli aj bez SNP, keďže Slovensko bolo súčasťou obnovujúceho sa Československa.
Tvrdí to s tým, že Povstanie, ktoré vypuklo 29. augusta 1944, však malo pre Slovákov mimoriadny morálny a politický význam.
„Už sme nemohli byť vnímaní len ako údajní zradcovia a fašisti, ktorí vrazili Čechom ´kudlu do zad´, ale ako spolutvorcovia obnoveného štátu a pôvodne aj obnovenej demokracie,“ hovorí Zemko, podľa ktorého v tej dobe aj z historického hľadiska to nebola maličkosť.
To, že povstalci a partizáni mohli vzdorovať dlhšie ako len niekoľko dní, svedčí podľa Zemka aj o podpore ľudu. Na tú spomína aj dnes už 87-ročný účastník Povstania Eugen Kropilák. „Áno, podporu sme mali, ľudia nám dávali jedlo, pomáhali nám, my sme to cítili,“ spomína Kropilák, ktorý začal partizánčiť ako 20-ročný.
„Územie ovládané povstaleckou armádou a partizánmi by sa bez pomoci ľudí za frontom nemohlo udržať dva mesiace, aj keď sa jeho rozsah postupne zmenšoval,“ dáva za pravdu Kropilákovi aj Zemko.
„Ľudia nám dávali jedlo, my sme to cítili“
Ako však dodal, v prelomových časoch azda žiadny historický pohyb nemá podporu všetkých. K ľudáckemu režimu inklinovalo mnoho osobností 40. rokov a ako upozorňuje historik ÚPN Martin Lacko, literáti Dilong, Smrek, Beniak, Zúbek, Poničan, Chrobák, Strmeň, Kostra a iní dokonca vydali proti Povstaniu memorandum. Podľa Zemka sa Slováci vo veci ozbrojeného vystúpenia proti Nemcom delili na prívržencov jednej či druhej strany a na tých, čo nezúčastnene vyčkávali, ako to dopadne. To však nebolo typické len pre Slovensko.
Do vojny som išiel bojovať proti fašistomveterán z II. svetovej vojny
Po potlačení SNP prezident republiky Jozef Tiso poslal Hitlerovi telegram, v ktorom vzdával vďaku za pomoc a o niekoľko dní v Banskej Bystrici udeľoval vyznamenania nemeckým vojakom, ktorí sa pri bojoch vyznamenali. Kropilák spomína, že keď sa o tomto akte prezidenta dozvedeli, ohromilo ich to. „Do vojny som išiel bojovať proti fašistom,“ povedal veterán. Zemko dodáva, že Tiso zrejme vnímal povstanie ako vzburu proti vlastnému štátu, ktorú však bolo možné potlačiť len nemeckým okupačným zákrokom.
„Pre povstalcov mohlo byť Tisovo počínanie v Banskej Bystrici úderom pod pás, on sám však podobne vnímal ozbrojené vystúpenie dôstojníkov a vojakov, ktorý prisahali vernosť slovenskému štátu a tým aj jemu ako veliteľovi ozbrojených síl,“ myslí si historik.
Dnes by sa podľa Zemka mali historici snažiť o čo najvernejší obraz Povstania, jeho príčin, prípravy, vypuknutia, priebehu aj dôvodov jeho faktickej porážky a do veľkej miery to aj robia. Za bývalého režimu sa prakticky všetky zásluhy o SNP pripisovali komunistickej strane, ktorá si ho „sprivatizovala“, čo zďaleka nezodpovedalo pravde. „Na antifašistickú tradíciu povstaleckého spojenectva s protihitlerovskou koalíciou nadviazala aj Slovenská republika po 1. januári 1993,“ uzavrel historik.
https://www.youtube.com/watch?v=ymn3l7H408A
.