BRATISLAVA 30. mája (WEBNOVINY) –
Malí Slováci sú so svojím životom spokojní
Aj samotné deti dostali priestor na to, aby vyjadrili svoje pocity a názory na kvalitu ich života. Približne 83 percent slovenských detí je so svojim životom spokojných. Umiestňujeme sa tak na 25. mieste z vyspelých krajín.
Zaujímavosťou je, že v spodnej tretine rebríčka sa na základe subjektívneho vnímania detí nachádzajú krajiny s vysokou mierou HDP ako Kanada, Nemecko či USA.
Spokojnosť ovplyvňujú vo vysokej miere vzťahy. Bezproblémový vzťah s matkami uvádza 79 percent detí. V prípade vzťahu s otcom je však toto číslo oveľa nižšie. Napríklad skoro 39 percent detí považuje za komplikované hovoriť so svojím otcom.
Výsledky štúdie vo štvrtok prezentovali zástupcovia UNICEF na Slovensku. Podľa ich tvrdení poskytuje tento materiál najaktuálnejšie dostupné porovnanie kvality života detí v 29 najvyspelejších krajinách sveta. Medzinárodná organizácia skúmala okrem zdravia aj oblasť vzdelania, správania sa, materiálny blahobyt.
Úmrtnosť slovenských detí je dvojnásobne vyššia ako v Českej republike. Väčšia mieru dosahuje iba Litva a Rumunsko.
Na druhej strane, deti na Slovensku patria k najviac chráneným pred závažnými ochoreniami, akými sú osýpky, detská obrna a tetanus. V imunizácii detí od 12 do 23 mesiacov patrí Slovensku v celkovom meraní tretia priečka. K preventívnemu očkovaniu má prístup až 98 percent detí u nás.
Slovensko sa zaraďuje ku krajinám s najnižšou mierou predškolskej dochádzky vo vyspelých krajinách.
Až 23 percent detí vo veku od štyroch do šiestich rokov nechodí do predškolského zariadenia. Nižšiu dochádzku vykazujú Poľsko, Grécko a USA. „Predškolská výchova znamená pre dieťa možnosť socializácie. Dieťa sa pekne konfrontuje s rovesníkmi, naučí sa rešpektovať iné deti, ale tak isto aj autoritu učiteľky,“ hovorí psychologička Katarína Trlicová.
Materská škola vnáša do života detí režim, ktorý nemusia zákonite poznať z rodinného prostredia. Čo sa týka vyššieho vzdelania, slovenskí tínedžeri sa podľa zistení porovnávacej štúdie vzdelávajú a nechcú ostať neaktívni. Viac ako 95 percent mladých vo veku od 15 do 19 rokov pokračuje po skončení základnej školskej dochádzky v ďalšom štúdiu alebo hneď nastupuje do práce.