BRATISLAVA 10. mája (WebNoviny.sk) – Vláda v stredu vzala na vedomie správu ministerstva životného prostredia (MŽP) s názvom Informácia o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia s poukázaním na hroziace havárie a možnosti predchádzania týmto haváriám.
MŽP v nej konštatuje, že v dôsledku dlhotrvajúcich a extrémnych zrážok narastá počet mimoriadnych udalostí, ktoré majú negatívny vplyv na život a zdravie obyvateľov a ich majetok. Monitorovaním geologických faktorov životného prostredia je možné sledovať prírodné ohrozenia a na základe výsledkov prijať opatrenia umožňujúce mimoriadnym udalostiam včas predchádzať.
Najväčšou hrozbu sú havarijné zosuvy
Najväčšiu hrozbu pritom predstavujú opakujúce sa havarijné zosuvy. V roku 2016 monitorovalo MŽP celkovo 41 lokalít, pričom extrémne vysokú pohybovú aktivitu zaznamenali na troch zosuvoch. Konkrétne ide o časti zosuvov, ktoré postihujú svahy v lome v Kraľovanoch (okres Dolný Kubín), Nižnej Myšli (okres Košice – okolie), kde pretrvávala najvyššia pohybová aktivita v oblasti nad školou a vo Vyšnej Hutke (okres Košice – okolie).
Čo sa týka tektonickej a seizmickej aktivity územia, v roku 2016 bolo zo záznamov seizmických staníc národnej siete zaznamenaných 10 888 teleseizmických, regionálnych alebo lokálnych seizmických javov. Lokalizovaných bolo asi 70 až 80 zemetrasení s epicentrom na území Slovenskej republiky. Makroseizmicky bolo na území Slovenska pozorované jedno zemetrasenie s epicentrom na území Rakúska a dve priemyselné explózie.
Monitoring vplyvov ťažby nerastov na životné prostredie v roku 2016 pokračoval na rizikových banských lokalitách. Najnepriaznivejšia situácia je podľa MŽP naďalej v oblastiach s výskytom rudných ložísk, hlavne v Smolníku, Liptovskej Dúbrave, Španej Doline, Pezinku, Slovinkách a Rudňanoch. Monitoruje sa aj stabilita horninových masívov pod historickými objektmi.
Sledovali aj sedem hradov a skalné bralá
V roku 2016 sledovali sedem hradov a ich skalné bralá, pričom MŽP v správe konkrétne spomína najmä hrad Strečno, kde v súčasnosti prebieha sanácia nestabilného brala nad hlavnou cestou. V prípade monitoringu riečnych sedimentov envirorezort konštatuje, že z pohľadu kontaminácie sú dlhodobo znečistené toky najmä rieky Nitra, Štiavnica, Hron, Hornád a Hnilec.
„Na základe výsledkov monitorovania je možné sledovať vzniknuté ohrozenie a následne prijať opatrenia, ktoré umožňujú s dostatočným predstihom predchádzať mimoriadnym udalostiam a tak chrániť životy a zdravie ľudí a predchádzať škodám na majetku,“ uvádza na záver MŽP.