BRATISLAVA 7. apríla (WEBNOVINY) – Bielou Sobotou si veriaci pripomínajú odpočívanie Ježiša Krista v hrobe po tom, ako bol na Veľký Piatok ukrižovaný.
Všetky cirkevné obrady sa vykonávajú po zotmení a opäť sa rozozvučia aj zvony, ktoré po obradoch na Zelený štvrtok do sobotného večera utíchli. Pre agentúru SITA to uviedla etnologička Katarína Babčáková.
Ako ďalej ozrejmila, večer na Bielu Sobotu sa po prvý raz po pôste konzumuje šunka či vajíčka. Tradičná je aj konzumácia pečeného jahňaťa, ktoré symbolizovalo obeť.
Babčáková poznamenala, že Biela Sobota je dňom, ku ktorému patrí aj pálenie bielosobotného ohňa pri kostole.
„Je to symbolické pálenie Judáša, niekde pálili i jeho figurínu. Je symbolom všetkého zlého. V tomto ohni spálili všetko staré, nepotrebné z kostola a sakristie ako napríklad starý olej či kúsky sviečok,“ ozrejmila rituál s dodatkom, že uhlíky z tohto ohňa si ľudia brali domov pre očistu a ochranu, a zapálili nimi nový oheň. Ten pripomína jarné novoročie, keď po očistných obradoch bolo potrebné pri novom začiatku založiť aj nový, čistý oheň.
Vajíčko je symbolom znovuzrodenia
Vajíčko, ktoré je počas veľkonočných obradov hojne používané, je symbolom znovuzrodenia a kontinuity. „Svätili ich v kostole a na Veľkonočnú nedeľu ich konzumovali v podobe rôznych jedál. Bolo samozrejme aj výslužkou pre šibačov,“ vysvetlila Babčáková.
Ako pripomenula etnologička, okrem toho s uhlíkmi z tohto dňa trikrát obehli dom, čo malo priniesť ochranu pred povodňou, uložili ich pod strechou, na ochranu pred požiarom a popol vysypali na pole na oziminy ako ochranu proti búrkam. Tieto ochranné úkony mali chrániť pred živlami a chorobami. Biela Sobota sa považovala za vhodný deň na sadenie a siatie, dodala Babčáková.
V tradičnej kultúre sa Veľká noc spája s príchodom jari a mnohé zvyky ako svätenie zelene, vody, zapaľovanie ohňa a svätenie potravín prevzalo aj kresťanstvo. Voda, oheň, zeleň i vajíčka sú podľa Babčákovej prastarými symbolmi jari, znovuzrodenia, návratu života po zime, ktorá prinášala hlad, choroby a smrť.
„Očistné a prosperitné rituály mali zabezpečiť dobrý začiatok a chod poľnohospodárskych prác, zdravie a ochranu ľudí a zvierat pred vplyvom negatívnych síl,“ ozrejmila etnologička.
Šibanie mladých dievčat vŕbovými korbáčmi, ako dotyk s čerstvou zeleňou a šibanie dobytka zelenými pučiacimi prútikmi mali zabezpečiť zdravie, sviežosť a plodivú silu, ktorú v sebe rastúce výhonky majú.
Po pôste sa jedlo veľa mäsa a koláčov
Konzumácia mäsa vo veľkom množstve po pôste mala magicky symbolizovať budúcu hojnosť, zdravie a množenie sa stád. Na celom Slovensku sa podľa jej slov počas Veľkonočných sviatkov pôvodne pripravoval obradový koláč kruhového tvaru, ktorý symbolizoval Slnko, jeho návrat a nový život. Ľudia ho nazývali paska, calta, mrváň alebo baba.
„Na východnom Slovensku sa tento koláč, nazývaný paska, piekol vo veľkých rozmeroch so šunkou, klobásou, vajíčkami, tvarohom, maslom, soľou a vajíčkovou hrudkou „syrek“ a na Veľkonočnú nedeľu sa u grékokatolíkov a pravoslávnych niesol v košíku do kostola posvätiť,“ uviedla.
Jedol sa potom so šunkou a vajíčkami a musel z neho jesť každý člen rodiny. V súčasnosti má prevažne tvar baránka s kresťanskou symbolikou.
Odrobinky z neho sa používali na liečebné účely, škrupinky z vajec spolu s odrobinkami a kosťami z veľkonočnej šunky sa zasievali do prvej brázdy, aby sa orba podarila, aby bola dobrá úroda, ale aby chránili tiež proti prírodným živlom. „Kosť zo šunky a kúsok koláča „pasky“, či škrupinky z vajec sa tiež dávali do prvej jamy, aby sa darila úroda zemiakov,“ uzavrela etnologička.
