Medzi mnohými nezvyčajnými predmetmi je aj ošúchaná Nokia sprevádzaná štítkom: „Trvalo to 300 dní. Dal mi svoj mobil, aby som mu viac nemohla zavolať.“ Vedľa sa nachádza kôpka ryšavých vlasov v malej šperkovnici, spomienka mladej Macedónčanky, ktorá si ich odstrihla v záchvate šialenstva po krátkom, ale veľmi intenzívnom vzťahu. A len o kúsok ďalej nádoba naplnená slzami muža z prísneho Nemecka, ktorý ich vyronil za štvorročným vzťahom s „úžasnou, ale falošnou ženou“.
To je len zopár objektov, ktoré nájdete v Múzeu rozvrátených vzťahov v chorvátskom Záhrebe. „Je to alternatíva k efektným metaforám, ktorá vás prinúti rozmýšľať, o čom vzťahy skutočne sú,“ povedal Drazen Grubisic, ktorý založil múzeum spolu s Olinkou Vistica po tom, ako sa v roku 2006 rozišli. Keď sa prehrabávali v spoločných veciach, dvaja umelci, ktorí aj po rozchode zostali priateľmi zistili, že rozdeliť si veci z domácnosti je jednoduché, ale s majetkom svojho ex je to zložitejšie. A tak sa rozhodli pozbierať podobné príspevky aj od svojich priateľov na jednorazovú výstavu. Ohlas od návštevníkov bol ale taký pozitívny, že výstava najprv obletela svet, z Európy až do Južnej Afriky, Filipín i Ameriky, a nedávno zakotvila v rodnom Záhrebe ako permanentné múzeum.
Autori nezvyčajného nápadu si myslia, že odovzdanie vecí do múzea má terapeutický účinok na darcov predmetov. „Bol som svedkom toho, aké ťažké je pre ľudí vzdať sa týchto symbolov, ktoré v sebe nesú energiu dvoch ľudí. A keď tak urobia, oslobodia sa od spomienok na minulosť, ktoré ich prenasledujú a chopia sa novej šance začať odznova,“ dodal Drazen Grubisic.
Predmety sú sprevádzané krátkymi popismi, ako to už v múzeách býva, anonymita darcov je však zachovaná. Žena z Turecka darovala múzeu neotvorenú fľašu šampanského, ktorým si chcela pripiť so svojím priateľom pri ich prvom výročí dúfajúc, že to bude zároveň moment, kedy bude požiadaná o ruku. Namiesto toho ju však opustil a fľaša zostala neotvorená.
Z Balkánu pochádzajú trochu iné príbehy. Protéza nohy znázorňuje vzťah sociálnej pracovníčky a zraneného muža. Naučila ho, ako protézu používať, ich láska však nebola z takého pevného materiálu ako náhradná končatina. Modlitby filipínskeho dievčaťa za svojho snúbenca, ktorý bol smrteľne zranený pri automobilovej nehode, alebo list od 13-ročného chlapca, ktorý utiekol zo Sarajeva kvôli začínajúcej vojne, patria k tým bolestnejším.
Múzeum na svojej stránke vyzýva, aby ste veci po svojich drahých nevyhadzovali, lebo by ste to raz mohli oľutovať. Miesto toho ich máte poslať do Záhrebu – tak ich nebudete mať každý deň na očiach, ale ak niekedy v budúcnosti zatúžite sa na ne opäť pozrieť, bude o ne dobre postarané.
Hoci niektorí ľudia môžu protestovať, že vystavovanie predmetov je príliš osobné, umelci veria, že motiváciou na darovanie predmetov múzeu je akési symbolické uzavretie jednej kapitoly ich života.
„Všetky dôležité udalosti v našich životoch, ako svadby či pohreby, sú sprevádzané akýmsi rituálom, len rozchody sú akési osamelé. Práve toto múzeum je istým rituálom. Tým, že predmet darujú, zmenia jeho kontext a stane sa niečím iným,“ vysvetlil 41- ročný Drazen.
Predmety sú vystavené v tematických miestnostiach s názvami ako „Zúrivosť a hnev“ či „Rozmary vášne“. Každý predmet obsahuje údaje o dĺžke vzťahu, mieste odkiaľ pochádza a vysvetlenia či príbehu k danému predmetu. K darcom patria hlavne ženy s výnimkou Turecka, kde najviac „exponátov“ pochádza hlavne od mužského pokolenia.
Vzťahy začínajú a ďalšie zasa končia. Taký je život. Emócie uväznené v jednotlivých predmetoch sú neoceniteľné pre ich vlastníkov, je to práve kontext straty, ktorý ich robí nechcenými.
Výstava je zábavná, poetická a v istých okamihoch i bolestivá. Taká ako láska a vzťahy samotné.
Foto: www.brokenships.com
Foto: www.brokenships.com
Foto: www.brokenships.com
Foto: www.brokenships.com
Foto: www.brokenships.com
zz
www.afp.com
