BRATISLAVA 1. júna (WEBNOVINY) – Sériou návrhov z ministerstva spravodlivosti pokračuje desiatym dňom 18. schôdza Národnej rady SR. Jedným z prvých bodov je opozíciou ostro kritizovaná novela zákona o prokuratúre, o ktorej parlament rokuje v druhom čítaní. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) chce ňou sprístupniť prokuratúru verejnej kontrole a zaviesť výberové konania na miesta prokurátorov.
Poslanec Róbert Madej zo Smeru-SD avizoval, že majú pripravené veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktorými sa budú snažiť odstrániť prípadné negatívne následky tohto návrhu zákona. Opozícia tvrdí, že ministerka novelou prokuratúru a justíciu politizuje.
ŽITŇANSKÁ: Opozícia nechce meniť prokuratúru, aby jej neublížila
Časti poslancov podľa Žitňanskej vyhovuje, že prokuratúra nedotiahla do konca žiadnu kauzu, ktorá by mohla ublížiť terajšej opozícii a preto kritizuje vládnu novelu zákona o prokuratúre. „Opozícia chce za každú cenu zachovať status quo, pretože jej to politicky vyhovuje. Vyhovuje vám, že prokuratúra v tomto uzatvorenom systéme nie je schopná uzatvoriť žiadnu kauzu, ktorá by sa vás mohla negatívne dotknúť,“ adresovala dnes do opozičných lavíc počas parlamentnej diskusie k novele. Opozícia podľa Žitňanskej novelu kritizuje aj preto, že po vpustení verejnej kontroly do prokuratúry a súdnictva si žiadna budúca vláda netrúfne toto právo verejnosti uprieť.
Argumenty opozície, že vláda a parlament budú účasťou svojich nominantov vo výberových a disciplinárnych komisiách zasahovať do nezávislosti prokuratúry, ministerka odmieta. „Parlament volia ľudia vo voľbách, ostatné moci sú odvodené od parlamentu, preto má ľudí v súdnej rade, preto kontroluje vládu,“ povedala. Do systému je preto podľa nej nutné vniesť systém bŕzd a protiváh. „Žiadny hermeticky uzavretý systém ešte nefungoval dobre, stávajú sa z toho kliky, nie funkčný systém,“ nazdáva sa. Nezávislosť prokuratúry či súdnictva podľa nej neznamená, že budú sudcovia a prokurátori vzdelávať sami seba, disciplinárne sa navzájom postihovať a sami si vychovávať nástupcov. „Vykreovali sme totálne uzatvorené systémy, v rámci ktorých kolegovia vyberajú svojich kolegov a kolegovia rozhodujú, čo je porušením povinnosti zo strany kolegov,“ povedala o pomeroch v súdnictve a prokuratúre.
Zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý si nemyslí, že by prokurátori tvorili samých seba, pretože generálneho prokurátora volí parlament a systém prokuratúry sa odvíja od neho. Generálna prokuratúra podľa neho pripúšťala, aby vo výberových komisiách boli ľudia z národnej rady, nominanti prezidenta alebo rektorskej komisie. „Nemôžeme súhlasiť, aby sa v komisii vyskytoval niekto, kto pracuje na ministerstve spravodlivosti. Mohol by tam niekto zasahovať z výkonnej moci,“ obáva sa. Podľa Tichého prokuratúra zároveň navrhovala, aby sa disciplinárne konanie prokurátorov viedlo na súde, ministerstvo to však odmietlo.
Novela o prokuratúre nemá jednoznačnú podporu ani z radov koalície
Za kombináciu odborného s vysoko politickým kontextom považuje návrh novely zákona o prokuratúre Peter Muránsky z KDH, podľa ktorého je norma šitá veľmi horúcou ihlou. Takto koncipovaný zákon sa podľa neho nemal v parlamente vôbec objaviť. „V čase, keď je verejnosť traumatizovaná voľbou generálneho prokurátora sa navzájom obviňujeme z toho, aká voľba je správna, či tajná alebo verejná, kto háji nestrannosť, nezávislosť, transparentnosť prokuratúry, keď toto je absolútne nejasné, objavuje sa tu zákon, minimálne vzbudzujúci vážne podozrenia zo snahy podriadenia prokuratúry výkonnej moci,“ kritizoval v parlamente počas rozpravy návrh ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej.
Napriek tomu, že návrh zákona je koaličný, ak do neho nebudú zapracované viaceré pozmeňujúce návrhy, Muránsky ho nepodporí. „Všeobecne si myslím, že návrh je zrelý na podanie na Ústavný súd SR, prípadne na vrátenie prezidentom,“ skonštatoval. Obavy v ňom vzbudzuje najmä otázka výberových komisií, ktoré sú v pôvodnom texte normy a ústavnoprávny výbor začiatkom mája navrhol viacero zmien, ktoré môžu poslanci v hlasovaní odobriť. „Je tu eminentná snaha podriadenia prokuratúry výkonnej moci pod kuratelou ministerstva spravodlivosti,“ je presvedčený. Ako poznamenal, účelovo vytvorené komisie nemôžu prispieť k nezávislému rozhodovaniu „Takto koncipovaný zákon bez pozmeňujúcich návrhov sa každej vládnej moci musí vrátiť ako bumerang. Takto to riešiť nie je možné,“ dodal.
Výhrady k návrhu novely zákona o prokuratúre má aj Gábor Gál z koaličného Mosta-Híd, lebo také kompetencie, aké zákon obsahuje, prídu podľa neho budúcemu šéfovi rezortu justície „celkom vhod.“ Ako však podotkol, nevie ponúknuť lepšie riešenie a súčasný stav v prokuratúre treba zmeniť, lebo nie je dobrý.
Maďarič radí Žitňansej, aby sa vydýchala a podala demisiu
„Pán poslanec (Peter Muránsky poz. editor), po tomto vašom odhaľujúcom vystúpení by pani ministerka mala vziať návrh zákona pekne pod pazuchu, odpochodovať na ministerstvo spravodlivosti, trošku sa tam vydýchať, ísť do Prezidentského paláca a podať demisiu,“ zareagoval na kritické slová koaličného zákonodarcu Marek Maďarič zo Smeru-SD. Opozícia od začiatku návrh kritizuje a tvrdí, že politizuje prokuratúru.
Transparentnosť a otvorenosť prokuratúry
Cieľom novely je podľa Žitňanskej zvýšenie transparentnosti a otvorenosti prokuratúry. Návrh počíta so zavedením otvorených výberových konaní na miesta prokurátorov a vedúcich prokurátorov, či so zverejňovaním rozhodnutí prokuratúry. Súčasťou návrhu je aj posilnenie procesnej nezávislosti prokurátorov prostredníctvom zákazu tzv. negatívnych pokynov. Zároveň sa navrhuje úprava zverejňovania majetkových priznaní prokurátorov. Ústavnoprávny parlamentný výbor schválil začiatkom mája niektoré úpravy návrhu, ktoré ho podľa ministerstva spravodlivosti vylepšujú a nemenia jeho hlavný cieľ. Zvýšenie transparentnosti na prokuratúre, vysoká miera verejnej kontroly počas výberu nových prokurátorov, zmena modelu výberových komisií pri výberových konaniach, posilnenie procesnej nezávislosti prokurátora a zrušenie vojenskej prokuratúry zostávajú hlavnými bodmi novely.
Pozmeňovacie návrhy sa týkali napríklad vydávania záväzných stanovísk (vydávať by ich mal generálny prokurátor na základe stanoviska komisie zloženej z troch zástupcov prokuratúry a troch zástupcov ministerstva), zloženia výberovej komisie (minister nebude menovať žiadnych členov – mali by tak robiť prokurátori a ústavnoprávny výbor), spresnenia zverejňovania rozhodnutí a odvolania voči rozhodnutiu disciplinárnej komisie (podľa pozmeňovacieho návrhu o odvolaní bude rozhodovať súd, nie odvolacia disciplinárna komisia).
O novele by mali poslanci hlasovať dnes o 17:00.
Na programe 18. schôdze je ešte viac ako desiatka bodov, medzi nimi aj novelizácia Ústavy SR od Obyčajných ľudí, ktorí chcú siahnuť na trestnoprávnu imunitu.