BRATISLAVA 26. apríla (Webnoviny) – Prevažne mladí ľudia z vysokých a stredných škôl dnes od rána poukazovali na vážne hrozby, ktoré sa blížia rýchlym tempom so zmenou klímy.
„Zem je len jedna. Zmeňme systém, nie klímu,“ takto znel hlavný odkaz demonštrácie v rámci „Akčného dňa za ochranu klímy“, ktorú zorganizovali hnutia Fridays for future Bratislava, Climate Save Slovakia, Klimatický kolektív – Bod obratu a Cyklokuchyňa (Critical mass).
„Klimatická zmena sa naozaj deje, žijeme ju tu a teraz,“ povedala na začiatku protestu aktivistka Eva Riačanská. „Žijeme v dobe, ktorá sa volá Antropocén. Teda v období kedy na planéte dochádza k zmene spôsobenej ľuďmi. Táto zmena prináša extrémne až zničujúce suchá, znižovanie kvality pôdy, masový úhyn živočíšnych druhov, prírodné katastrofy a mnoho iného až napokon vedie k úplnému kolapsu ekosystémov a zničeniu života ako takého na celej planéte,“ vysvetľuje.
Ak ľudstvo nezmení spôsob života hneď teraz, najhorší scénar môže nastať už o 150 rokov. V súčasnosti stojíme na akomsi „bode obratu,“ kedy máme 12 kľúčových rokov na to, aby sme zmenili spôsob života a tým zastavili devastáciu prírody a s tým spojené globálne otepľovanie.
Riačanská upozorňuje na zaujímavý fakt, že industriálna doba, ktorá nás doviedla do tohto kritického stavu, začala len pred približne 250 rokmi. V pomere k dĺžke života planéty je to veľmi krátky čas, za ktorý sme život na Zemi dostali na hranicu globálneho, environmentálneho a ekonomického kolapsu. Klimatické zmeny môžu spôsobiť migráciu i smrť miliónov až miliárd ľudí. „Nedostatok pitnej vody a potravín tiež môže viesť k vojnám o tie najzákladnejšie potreby,“ pokračuje.
„Klimatické zmeny najmenej doliehajú na tých, ktorí sú za ne najviac zodpovední, a najviac sa dotýka tých, ktorí za to takmer vôbec nemôžu,“ upozorňuje Riačanská.
KEĎ MÁ BIZNIS VÄČŠIU MOC AKO DEMOKRACIA
„Ekonomické záujmy sú často stavané pred ochranu životného prostredia, ochranu života a ochranu nášho zdravia,“ hovorí pán Melichar z Priateľov Zeme. „Preto od politikov požadujeme, aby sa venovali klimatickej kríze aspoň tak, ako sa venujú hospodárskym krízam. Korporácie vrátane fosílnych firiem majú často väčšiu moc ako demokraticky zvolené vlády,“ hovorí.
Medzivládny panel pre klimatickú zmenu vo svojej špeciálnej správe k otepleniu o jeden a pol stupňa Celzia hovorí, že na to, aby sme oteplenie udržali na náraste „len“ o jeden a pol stupňa, musíme každý rok o 18% znížiť emisie sklenníkových plynov v priebehu najbližších 12 rokov. Na Slovensku má na skleníkový vplyv v miere 51% energetika, 23% priemysel, 16% doprava, 7% poľnohospodárstvo a 4% odpad. Pre lepšiu predstavu, zníženie emisií o 18% ročne je ako napr. odstavenie troch uhoľných elektrární ročne. Melichar ďalej upozorňuje na to, že ciele a opatrenia na štátnej úrovni nie sú dostatočné na to, aby nastali potrebné zmeny v správny čas.
„Slovenskí politici a političky nevnímajú zmiernenie dopadov klimatickej krízy ako svoju hlavnú prioritu, médiá jej pokrývaniu nevenujú dostatočne veľa priestoru a ani široká verejnosť si neuvedomuje jej závažnosť a potrebu systémových zmien,“ vysvetľujú aktivisti. Ako ďalej uvádzajú, práve preto sa rozhodli v dnešný deň zobrať veci do vlastných rúk. „Bojujeme za ukončenie živočíšnej výroby, opustenie fosílnych palív a prechod na obnoviteľné zdroje a klimatickú spravodlivosť. Naším spoločným cieľom je záchrana Zeme a spoločnosť, ktorej hlavnou prioritou nie je ekonomický rast, ale udržateľný spôsob života pre všetkých. Spoločne zdieľame myšlienku, že iný svet je možný,“ dodávajú aktivisti. Zároveň zdôrazňujú, že s podobnými aktivitami neprestanú, kým sa z tejto témy nestane politická priorita.
Aktivisti vyzývajú aj obyčajných ľudí – spoluobčanov na to, aby prispeli k zmene životného štýlu spoločnosti vlastným každodenným konaním a poprípade sa zapájali do verejných aktivít.
ČO MÔŽE ROBIŤ OBYČAJNÝ ČLOVEK?
Podľa toho, čo najviac znečisťuje klímu, je potrebné šetriť elektrinou, vodou či pohonnými hmotami. Napríklad Bratislava je jedno obrovské parkovisko. Možnosť, ako prispieť k ochrane klímy má každý z týchto vodičov.
Ako povedala Riačanská, veľmi negatívny vplyv na životné prostredie má živočíšny priemysel, preto je „nutné radikálne znížiť konzumáciu mäsa a iných živočíšnych produktov“. Inak sa vraj „môžeme prejesť k vlastnej záhube.“
