Premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico má v novej vláde šesť ministerských pozícií.
Viac o téme: Ficova vláda (koalícia Smer-SD, Hlas-SD a SNS)
Prezidentka Čaputová vymenovala novú Ficovu vládu. Kto sú noví ministri? (video+foto)
Ministri za Hlas-SD: Saková, Dolinková, Raši, Drucker, Tomáš, Šutaj Eštok, Kmec (životopisy a foto)
Novými šéfmi rezortov sa stali Ladislav Kamenický, Jozef Ráž ml., Richard Takáč, Robert Kaliňák, Boris Susko a Juraj Blanár.
Ustanovujúca schôdza parlamentu: Poslanci už zložili sľub, tajne zvolili aj predsedu a podpredsedov (video+foto)
Smer-SD
Posty v novej vláde 2023 – 2027
* Predseda vlády: Robert Fico
* Ministerstvo financií: Ladislav Kamenický
* Ministerstvo dopravy a výstavby: Jozef Ráž ml.
* Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka: Richard Takáč
* Ministerstvo obrany: Robert Kaliňák
* Ministerstvo spravodlivosti: Boris Susko
* Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí: Juraj Blanár
Kto budú ministri Ficovej vlády? Sú medzi nimi aj Kaliňák, Ráž ml., Saková, Tomáš, Raši a zrejme aj Šimkovičová
Ministri strany Smer-SD a predseda vlády
Robert Fico
- Predseda vlády
Robert Fico sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. Absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR. V rokoch 1994 až 2000 zastupoval Slovensko v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva. Robert Fico bol od roku 1992 poslancom Národnej rady (NR) SR, v rokoch 1994 až 2005 pôsobil ako člen stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. V rokoch 2002 až 2004 zastával miesto pozorovateľa NR SR v Európskom parlamente.
Od roku 1999 je Robert Fico predsedom politickej strany Smer, ktorú založil a ktorá sa v roku 2004 zjednotila s niektorými ľavicovými stranami a vytvorila stranu Smer – sociálna demokracia (Smer-SD). Po parlamentných voľbách 2002, v ktorých získala strana Smer 13,6 percenta voličských hlasov, ostala v opozícii a Robert Fico bol poslancom. V parlamentných voľbách v roku 2006 Smer-SD zvíťazil s 29,14 percentom hlasov a vytvoril vládu so zástupcami SNS a ĽS-HZDS, ktorej predsedom sa stal Robert Fico. V roku 2010 vyhral Smer-SD parlamentné voľby so ziskom 34,79 percenta hlasov, no nezostavil vládu a Robert Fico sa stal podpredsedom NR SR.
Predčasné parlamentné voľby znamenali pre stranu Smer-SD a jej predsedu Roberta Fica absolútne víťazstvo. Strana získala 44,41 percenta hlasov voličov, čo jej umožnilo vytvoriť „jednofarebnú“ vládu. Na jar 2014 sa Robert Fico uchádzal o post prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbe však neuspel. Postúpil síce do druhého kola, v tom ho však porazil Andrej Kiska. Andrej Kiska získal 59,38 percenta odovzdaných hlasov voličov a Robert Fico 40,61 percenta.
Po voľbách do NR SR v marci 2016, ktoré vyhrala strana Smer so ziskom 28,28 percenta hlasov, sa Robert Fico stal opätovne predsedom koaličnej vlády tvorenej štyrmi a neskôr tromi stranami. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej bol však v marci 2018 na naliehanie koaličného partnera, konkrétne strany Most-Híd, nútený rezignovať a vrátil sa do parlamentných lavíc. Ostal však predsedom Smeru a s novým premiérom Petrom Pellegrinim tvorili podľa vlastných slov takzvaný „tandem“.
V parlamentných voľbách v roku 2020 získala strana Smer 18,29 percenta voličských hlasov a skončila na druhom mieste. Fico sa tak opätovne stal poslancom, jeho strana skončila v opozícii. V apríli 2022 bol Fico orgánmi činnými v trestnom konaní obvinený v rámci kauzy Súmrak zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a tiež ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Poslanci parlamentu však rozhodli, že nepovolia, aby súd rozhodoval o jeho prípadnom väzobnom stíhaní. Obvinenia voči Ficovi boli nakoniec zrušené generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom v novembri minulého roku.
Ladislav Kamenický
- Ministerstvo financií SR
Ladislav Kamenický sa narodil v októbri 1970. Poslancom parlamentu za stranu Smer-SD sa stal v roku 2012. S funkciou ministra financií už má predošlé skúsenosti, a to v období od 7. mája 2019 do 20. marca 2020.
Ladislav Kamenický je absolventom Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde vyštudoval odbor Ekonomika zahraničného obchodu. Vzdelanie si neskôr dopĺňal v Spojených štátoch.
Po štúdiu pôsobil istý čas v oblasti zahraničného obchodu. Od roku 1996 zastával pozíciu obchodno-ekonomického riaditeľa divízie Informačných a telekomunikačných sietí v spoločnosti Siemens a v rokoch 2001 až 2005 bol operačným riaditeľom poisťovne Amslico AIG Life.
Richard Takáč
- Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Richard Takáč sa narodil 10. mája 1982 v Prievidzi. Je absolventom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval za poslanca Národnej rady SR za Smer-SD. Bol zvolený za poslanca parlamentu, keď získal 2 217 preferenčných hlasov. Stal sa členom výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za poslanca strany Smer-SD kandidoval aj v septembrových parlamentných voľbách. Získal 68 842 preferenčných hlasov a bol zvolený za poslanca Národnej rady SR. Je podpredsedom strany Smer-SD.
Robert Kaliňák
- Ministerstvo obrany SR
Robert Kaliňák sa narodil 11. mája 1971 v Bratislave. Stál pri zrode strany Smer-SD a od jej vzniku prešiel viacerými straníckymi funkciami. Od roku 2001 bol členom predstavenstva Smeru a od roku 2004 bol podpredsedom strany. Od roku 2002 do roku 2006 zastával funkciu poslanca Národnej rady SR ako aj predsedu NR SR pre obranu a bezpečnosť. V roku 2006 sa stal podpredsedom vlády a ministrom vnútra. Túto funkciu zastával do roku 2010, pričom po parlamentných voľbách 2012 bol opäť zvolený na post podpredsedu vlády a ministra vnútra. Po parlamentných voľbách 2016 bol opäť vymenovaný za ministra vnútra, na funkciu rezignoval dva týždne po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
S menom Robert Kaliňák sa spájajú aj mnohé kauzy, ako napríklad kauza Bejby z roku 2011, Kauza Bašternák z roku 2016 či únos Vietnamca z roku 2018. Bol tiež obvinený v kauze Súmrak, pričom jeho obvinenie zrušil generálny prokurátor Maroš Žilinka prostredníctvom paragrafu 363.
Boris Susko
- Ministerstvo spravodlivosti SR
Boris Susko sa narodil 26. mája 1970. Vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Za Smer-SD kandidoval prvýkrát už v roku 2012. O štyri roky neskôr sa stal druhým štátnym tajomníkom na ministerstve životného prostredia.
V predchádzajúcom volebnom období (2020 – 2023) bol predsedom parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a podpredsedom ústavnoprávneho výboru. V súčasnosti vedie aj vlastnú advokátsku kanceláriu a býva v Ivanke pri Dunaji.
Juraj Blanár
- Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Juraj Blanár sa narodil 19. mája 1966 v Žiline. Blanár je podpredsedom strany Smer-SD. Vo volebných obdobiach 2002 – 2006, 2010 – 2012 a tiež 2016 – 2020 bol zvolený za poslanca Národnej rady SR za Smer. V prvom období bol členom Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody, ako aj členom Výboru NR SR pre európske záležitosti.
Počas druhého obdobia zastával funkciu podpredsedu zahraničného výboru NR SR. Počas tretieho obdobia bol členom výboru NR SR pre zdravotníctvo a podpredseda výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a v marci 2018 ho zvolili za predsedu Mandátového a imunitného výboru NR SR. Blanár bol od roku 2005 aj predsedom Žilinského samosprávneho kraja. V roku 2017 na tento post znovu kandidoval, no vo voľbách do samosprávnych krajov už neuspel.
Jozef Ráž ml.
- Ministerstvo dopravy a výstavby SR.
Kandidát strany Smer-SD na post ministra dopravy Jozef Ráž mladší je ekonóm a právnik. Syn známeho speváka skupiny Elán absolvoval štúdium medzinárodného podnikania na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave a študoval aj na bývalej Bratislavskej vysokej škole práva, ktorá má v súčasnosti názov Paneurópska vysoká škola.
„Výborný, pracovitý manažér,“ povedal o nominantovi na ministra dopravy pri predstavovaní svojich kandidátov do vlády predseda Smeru-SD a budúci premiér Robert Fico. Ráž mladší v minulosti pôsobil na rôznych pozíciách v rámci ministerstiev obrany a zdravotníctva, bol aj v štátnej spoločnosti Slovenská pošta v čase, keď ju viedol Tomáš Drucker. Takisto bol zamestnancom Bratislavského samosprávneho kraja, kde sa počas pôsobenia Pavla Freša ako župana venoval verejnému obstarávaniu.
Ráž mladší sa o funkciu vo vláde uchádza už druhýkrát. V roku 2018 bol nominantom Smeru-SD na post ministra vnútra vo vláde Petra Pellegriniho, ale vtedajší prezident SR Andrej Kiska ho odmietol vymenovať pre jeho väzby na exministra vnútra Roberta Kaliňáka. V novej vláde majú byť teraz obaja, keďže Kaliňák je navrhnutý za ministra obrany.