BRATISLAVA 14. februára (WEBNOVINY) – Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR si v rámci opatrení na spomalenie rastu nákladov na lieky dáva údajne málo ambiciózne plány.
Aspoň to naznačujú niektoré zo zásadných pripomienok k Návrhu systémových krokov na spomalenie rastu nákladov na lieky, ktorý predložil rezort zdravotníctva. „Zásadne nesúhlasíme s predbežným odhadom nárastu nákladov na lieky o takmer 4 % a navrhujeme maximálne 0-percentný nárast,“ píše sa v pripomienke štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ako dopĺňa Ministerstvo financií SR, predpokladaný nárast výdavkov zdravotných poisťovní na lieky v roku 2011 o 4 % uvedený v materiáli výrazne presahuje nárast zdrojov zdravotných poisťovní (približne o 1 %) aj celkových zdrojov v zdravotníctve (približne o 2 %).
Rezortu financií sa však nepozdáva ani cieľ ministerstva zdravotníctva, aby percentuálny rast nákladov na lieky neprevyšoval rast celkových zdrojov v zdravotníctve. Pripomína, že podiel výdavkov na lieky na celkových zdravotníckych výdavkoch predstavoval v roku 2008 podľa údajov OECD na Slovensku 28,1 %, kým nevážený priemer krajín OECD bol 17,7 %. Ministerstvo financií pritom očakáva približovanie Slovenska k priemeru OECD.
„Dosiahnutiu tohto cieľa napomôže okrem reformy liekovej politiky aj očakávaný pokles svetových cien liekov spôsobený vypršaním patentovej ochrany množstva najpoužívanejších liekov a rozšírením medzinárodného porovnávania cien liekov,“ dopĺňa. Za realistický cieľ preto rezort pokladá stagnáciu celkovej výšky výdavkov na lieky, čomu zodpovedá pokles ich podielu na celkových výdavkoch o jeden percentuálny bod ročne.
Povinné zverejnenie záujmových osôb
Ministerstvo financií by pritom v materiáli uvítalo aj ďalšie opatrenie, ktoré by mohli spomaliť rast nákladov na lieky. Navrhuje doň napríklad doplniť konkrétne opatrenia, ktoré obmedzia spotrebu liekov vyvolanú ich dodávateľmi a stanovia pravidlá pre marketingové aktivity výrobcov a distribútorov liekov. Uvítalo by aj zaradenie opatrení zvyšujúcich otvorenosť liekovej politiky a regulácie. „Navrhujeme doplniť najmä povinné zverejňovanie konfliktov záujmov osôb zainteresovaných do tvorby liekovej politiky vrátane zverejňovania príjmov od regulovaných záujmov. Uvedené zverejňovanie by sa malo týkať aj ich blízkych osôb a aj príjmov cez prostredníkov,“ dodáva rezort.
Všeobecná zdravotná poisťovňa by zase zvýšila mieru participácie zdravotných poisťovní v procese stanovovania cien a úhrad liekov, a to napríklad o možnosť podať návrh na zníženie ceny lieku, či na vyradenie lieku. Ministerstvo financií navrhuje využívať určitú formu aukčných princípov aj pri stanovovaní povinností verejných lekární pri generickej preskripcii, teda predpisovaniu účinnej látky, nie lieku pod jeho obchodným menom. V praxi by to mohlo vyzerať napríklad tak, že lekáreň by mala povinnosť mať na sklade a ponúknuť pacientovi generickú alternatívu.
Miklošov rezort upozorňuje
Rezort financií však upozorňuje aj na možné riziká niektorých z pripravovaných opatrení. Jedným z nich sú prísnejšie podmienky na vstup generických liekov na trh. Aktuálne platí, že prvý generický liek vstupujúci do kategorizácie musí byť lacnejší minimálne o 20 % v porovnaní s originálnym liekom. Ministerstvo zdravotníctva chce túto hranicu posunúť na 30 %. „Upozorňujeme, že sprísnenie požiadavky na zníženie ceny pri vstupe prvého generika na trh môže viesť nielen k výraznejšiemu zníženiu ceny, ale môže tiež fungovať ako dočasná bariéra vstupu pri niektorých molekulách,“ poukazuje rezort financií.
Hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Katarína Zollerová na otázky agentúry SITA ohľadne jednotlivých pripomienok odpovedala, že rezort všetky pripomienky vyhodnocuje a bude sa nimi dôsledne zaoberať.
V „Návrhu systémových krokov na spomalenie rastu nákladov na lieky“ sa okrem iného uvádza, že podľa predbežných odhadov by náklady na lieky na Slovensku mohli v roku 2010 medziročne klesnúť, tento stav však ministerstvo zdravotníctva dlhodobo nepovažuje za udržateľný. Jeho základnou ambíciou je teda, aby percentuálny rast nákladov na lieky neprevyšoval rast celkových zdrojov v zdravotníctve. Dopomôcť by mu k tomu mali viaceré opatrenia, medzi inými referencovanie cien liekov, preskripčné a indikačné obmedzenia, farmakoekonomické hodnotenie liekov, či nové podmienky pre generické lieky.