BRATISLAVA 15. októbra (WEBNOVINY) – Minimálna mzda na Slovensku sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 352 eur na 380 eur. Ide o nárast o 7,95 percenta. V stredu o tom rozhodla vláda.
Je to najviac za posledné roky. Minimálna mzda sa od začiatku tohto roka zvýšila o 4,2 percenta, resp. o 14,3 eura na 352 eur. Od začiatku minulého roka minimálna mzda na Slovensku po rozhodnutí vlády stúpla o 3,2 percenta na 337,7 eura. V roku 2012 išlo o nárast najnižších zárobkov tiež o 3,2 percenta, a to na 327,2 eura. Od začiatku roka 2011 sa minimálna mzda zvýšila o 3 percentá na 317 eur. Podobným tempom ako teraz zdvihli minimálny plat len v roku 2009 a to o takmer 27 eur.
Najnižší možný hrubý hodinový zárobok tak v budúcom roku dosiahne 2,184 eura, kým v súčasnosti je to 2,023 eura. Razantnejším zvýšením minimálnej mzdy chce vláda zabezpečiť, aby suma minimálnej mzdy garantovala zamestnancovi vyšší čistý príjem, ako predstavuje hranica rizika chudoby.
Fico chce na zvyšovanie minimálnej mzdy tlačiť
Zvýšenie minimálnej mzdy v stredu po rokovaní vlády premiér Robert Fico spolu s ministrom práce Jánom Richterom pred kamerami odškrtli aj zo svojej tabule sľúbených pozitívnych sociálnych opatrení.
Ako povedal Fico, je totiž povinnosťou vlády, aby po tvrdej konsolidácii vyšla v ústrety ľuďom opatreniami, ktoré v rámci možností zvýšia životnú úroveň. „Budeme neustále vytvárať tlak na zvyšovanie minimálnej mzdy. Musí sa viac oplatiť pracovať, ako sedieť doma na sociálnych dávkach,“ tvrdí premiér.
Predseda vlády zároveň odmietol vyhlásenia, že zvyšovanie minimálnej mzdy by mohlo spôsobiť problémy napríklad v nemocniciach, ale aj hlasy podnikateľských združení, že takýto krok môže zvýšiť tlak na rast nezamestnanosti najmä v chudobnejších regiónoch.
„Nech to má akékoľvek dôsledky, naša vláda bude tlačiť na ďalšie a ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy,“ zopakoval Fico na margo dopadu zvyšovania minimálnej mzdy na nemocnice. S dôsledkami sa podľa neho musí vysporiadať každý minister jeho kabinetu po svojom. „Minimálna mzda je pre nás svätá vec,“ dodal.
Zamestnávateľom sa zvyšovanie nepáči
S takýmto zvýšením minimálnej mzdy nesúhlasia zamestnávatelia. Prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Marián Jusko ešte v septembri po rokovaní tripartity upozornil na to, že na Slovensku je šesť stupňov minimálnej mzdy podľa miery náročnosti práce, a preto sa najnižšie zárobky zvýšia vo všetkých kategóriách minimálnej mzdy. „Zvýšenie nákladov pre zamestnávateľov môže pôsobiť negatívne na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu,“ uviedol Jusko.
Podnikateľom, ktorí sa obávajú, že minimálna mzda môže negatívne vplývať na nezamestnanosť, premiér odkazuje, že takéto vyjadrenia principiálne odmieta. „Pozdravujem všetkých, ktorí tvrdia tieto nezmysly, že by mzda 380 eur mala spôsobovať v podnikaní nejaké ťažkosti,“ tvrdí. Vláda zamestnávateľom navyše podľa neho ako kompenzáciu ponúka mechanizmus znižovania zdravotných odvodov.
Zdravotné sestry sa obávajú o svoje miesta
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) chápe potrebu navyšovať minimálnu mzdu pre budúci rok, zároveň však vyjadrila obavy, aby toto zvýšenie nebolo na úkor sestier. Ako totiž konštatuje, hrozí, že zdravotnícke zariadenia nebudú mať z čoho vyplácať a začnú prepúšťať. Poukazuje pritom na to, že najohrozenejšou skupinou v zdravotníctve sú práve sestry, ktorých je najviac.
„Každé zvýšenie minimálnej mzdy je pre ľudí dobré, ale minimálna mzda je skôr nástroj pre vládu, aby chránila tých ľudí, ktorí zarábajú najmenej. Pre nás sestry je skôr takéto zvyšovanie hrozba,“ uviedla prezidentka SKSaPA Iveta Lazorová.
Ako tvrdí, ak riaditeľ nemocnice bude musieť zvýšiť minimálnu mzdu kuričovi či upratovačke, ušetriť bude musieť na iných zamestnancoch. „A samozrejme, že neuberú lekárom, ale budú chcieť ušetriť na sestrách,“ konštatuje Lazorová.
Bezpečnosť pacienta musí byť prvoradá
Asociácia nemocníc Slovenska združujúca regionálne nemocnice už pred časom avizovala, že ak nebudú kryté zvýšené osobné náklady zo štátneho rozpočtu, nemocnice budú musieť pristúpiť k nahrádzaniu kvalifikovaných pracovníkov, menej kvalifikovanými, znižovať príplatky či prepúšťať.
Prezidentka komory sestier takýto scenár odmieta. Nahradiť sestru zdravotníckym asistentom podľa nej nie je možné, keďže každý má svoje kompetencie. „A práve bezpečnosť pacienta musí byť prvoradá z hľadiska štandardných medicínskych a ošetrovateľských postupov,“ dodala Lazorová.
Asociácia vyčíslila dopady vyššej minimálnej mzdy, ale aj zákonného navyšovania platov lekárov v prípade jej 60 členov na 20 miliónov eur.
Zvolenská tvrdí, nemocnice sú pripravené
Obavy sú však podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej neopodstatnené. Rezort prepočítal dopad na približne dva milióny eur pre budúci rok v prípade nemocníc, ktoré má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Podľa ministerky sú na to pripravení. „U nás sme prepočítavali dopad práve preto, že väčšina hlavne zdravotníckych pracovníkov je v takzvanej štvrtej, piatej skupine podľa Zákonníka práce,“ uviedla po rokovaní vlády Zvolenská.
V prípade neštátnych nemocníc ministerka hovorí, že samotné navýšenie minimálnej mzdy pre nich bude znamenať zvýšené výdavky okolo desať miliónov eur. Šéfka rezortu tvrdí, že za posledné dva roky urobili množstvo opatrení, aby tieto nemocnice mali možnosť primerane zvyšovať platy.
„Nikdy nešlo do týchto nemocníc združených v asociácií toľko peňazí ako v posledných dvoch rokoch,“ skonštatovala Zvolenská. Tvrdí, že mnohé z týchto zdravotníckych zariadení vykázali zisky, ktoré by mohli použiť na zvýšenie platov zamestnancov. „Vidím priestor, aby realizovali tieto opatrenia z vlastných zdrojov,“ dodala Zvolenská.
Zvýšením mzdy sa navýšia mzdové náklady
Inštitút INESS upozorňuje na to, že osempercentný nárast minimálnej mzdy bude mať výrazný vplyv na navýšenie mzdových nákladov desaťtisícov zamestnancov na vyššom stupni náročnosti pracovného miesta. Tvrdí, že túto skutočnosť ministerstvo práce vo svojej analýze ignoruje.
„Ak takéto extrémne navýšenie minimálnej mzdy nemá spôsobiť rozsiahly zánik pracovných miest, musí byť kompenzované inými opatreniami,“ uviedol riaditeľ INESS Richard Ďurana.
Inštitút navrhuje, aby zvýšenie minimálnej mzdy bolo podmienené schválenou a platnou odvodovou úľavou. Podľa analytikov by mali byť zároveň zrušené stupne náročnosti, nakoľko ak by zostali zachované, ani odvodová úľava by nezabránila ohrozeniu desaťtisícov pracovných miest.