Mimovládne organizácie píšu do Bruselu, chcú nezávislý a slobodný Rozhlas a televíziu Slovenska (RTVS). Otvorený list, pod ktorý sa podpísalo viac ako 68-tisíc občanov Slovenska, smeruje poslancom Európskeho parlamentu (EP) i Európskej komisii (EK).
Informuje o tom Nadácia Zastavme korupciu, ktorá spolu s INEKO, Via Iuris, Transparency International Slovensko, Investigatívne centrum Jána Kuciaka a MEMO 98 iniciovala spoločné vyhlásenie v reakcii na návrh zákona o verejnoprávnom telerozhlase.
Pripojila sa i medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc. „Na európske inštitúcie sa obracajú preto, lebo sa domnievajú, že návrh môže byť v rozpore s novoprijatým Európskym aktom o slobode médií, ktorý má zaviazať členské štáty Únie, aby zabezpečili nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií,“ uviedla nadácia.
Právny štát a sloboda médií
Signatári apelujú na európske inštitúcie, aby dôkladne sledovali vývoj na Slovensku v oblasti právneho štátu i slobody médií. Rovnako vyzvali aj na vyjadrenie kritického postoja k predmetnému návrhu zákona a zvážili potenciálne kroky potrebné pre ochranu právneho štátu.
Šimkovičovej zákon o RTVS dostal od vlády zelenú, vznikne Slovenská televízia a rozhlas
Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu sa vyjadrila, že majú obavy z politického ovládnutia RTVS súčasnou vládou, a to i na základe vyjadrení predsedu koaličnej Slovenskej národnej strany (SNS) Andreja Danka, ktorý avizoval, že by chcel štátnu televíziu namiesto verejnoprávnej.
Návrh vnímajú organizácie ako účelový. Po tlaku verejnosti boli niektoré pôvodne navrhované ustanovenia zmenené, avšak súčasná RTVS by mala byť zrušená. „Legislatíva sa tak mení nie pre to, aby bola verejnoprávna služba kvalitnejšia, ale jej účelom je snaha zbaviť sa súčasného vedenia a následne politicky ovplyvňovať chod novej inštitúcie,” myslí si Dušan Zachar z INEKO.
Sloboda prejavu a právo na informácie
Novela zákona by tak podľa mimovládok mohla byť i v rozpore so slobodou prejavu a právom na informácie, ktoré garantuje Charta základných práv EÚ. Sú i toho názoru, že by zmeny vo verejnoprávnom rozhlase mohli byť v konflikte so Správou o právnom štáte na Slovensku z roku 2023, v ktorom EK odporučila posilnenie redakčnej nezávislosti RTVS.
„Popri zmenách v trestnej politike štátu, zužovaní priestoru pre občiansku spoločnosť je sloboda médií a postavenie verejnoprávnych médií jednou z tém, ktorú si Komisia všíma pri hodnotení stavu právneho štátu na Slovensku,” vraví Katarína Batková z Via Iuris.
Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc sa o predmetnom návrhu zákona vyjadril, že je „cynickým úškrnom nielen smerom k Európskej únii, ale aj k slovenskej verejnosti“. Poukázal na to, že vláda síce navrhuje legislatívu v rozpore s Európskym aktom o slobode médií, no zároveň ho v Bruseli podporuje.
Nepredložená žiadna analýza
Mimovládky poukázali i na to, že vládna koalícia dosiaľ žiadnou analýzou nepodložila tvrdenia o politickej neobjektivite RTVS. „Naopak, výskumné analýzy aj hodnotenia zo strany mediálneho regulačného orgánu (Rada pre mediálne služby) hovoria o opaku,“ doplnili.
Ivan Godársky z MEMO 98 zdôraznil aspekt návrhu, ktorý popiera podstatu fungovania verejnoprávnych médií. „Ide o médiá financované z daní všetkých občanov – RTVS má poskytovať služby všetkým, nielen jednej strane či koalícii. Kontrola obsahu, o akú sa návrh nepriamo snaží, je znakom totality, nie slobody,” vyjadril sa.
Organizácie pripomenuli i pretrvávajúce útoky politikov voči zamestnancom RTVS. „Takéto neopodstatnené osobné útoky podnecujú ich podporovateľov, ktorí sa vyhrážajú, alebo sa zapájajú do obťažujúcich kampaní na sociálnych sieťach voči redaktorom a moderátorom RTVS,“ konštatoval Lukáš Diko z Investigatívneho centra Jána Kuciaka.