Obchôdzka Mikuláša s anjelom a čertom v dedinách či mestách nechýba už desaťročia ani pod Tatrami. Ako pre agentúru SITA vysvetlil etnológ a kurátor Podtatranského múzea v Poprade Peter Kováč, ide však skôr o novodobú záležitosť, ktorá k zvykom našich predkov ešte na začiatku minulého storočia nepatrila.
Udomácňovať sa tu začala až v medzivojnovom období. Isté obdobie v našich dejinách zase deti nenavštevoval sv. Mikuláš, ale Dedo Mráz.
Prišiel mestského prostredia
Hoci svätca Mikuláša mali ľudia v úcte, zvyk jeho obchôdzky s anjelom a čertom sa dostával na slovenské územie podľa Kováča postupne v prvej polovici 20. storočia. Prišiel z mestského prostredia, z rakúskeho či nemeckého, v druhej tretine 20. storočia začal prenikať aj na slovenský vidiek.
Mikulášska kvapka krvi v UNLP v Košiciach má za sebou úspešný XI. ročník, prišlo viac ako 150 darcov – FOTO
„V niektorých obciach aj pod Tatrami v minulosti nechodil Mikuláš, ale rôzne predkresťanské masky, išlo napríklad o kožušiarov, či rôzne masky znázorňujúce zvieratá, ako napríklad kozy,“ priblížil etnológ. Na Spiši bol na Mikuláša podľa neho zaujímavý aj ojedinelý zvyk spojený s pastiermi. V ten deň sa postili, pretože verili, že ak by tak nespravili, vlci by im strhli ovce.