PREŠOV 10. augusta (WEBNOVINY) – Na Krajskom súde v Prešove dnes pokračuje druhým dňom verejné zasadnutie vo veci odvolania údajného bossa podsvetia Mikuláša Č. prezývaného Miki voči doživotnému trestu, ktorý mu nameral vlani v novembri Okresný súd v Prešove. Ten ho uznal vinným zo spoluúčasti na šiestich vraždách vykonaných obzvlášť surovým spôsobom a objednávky ďalšej vraždy. Spolu s „Mikim“ bol odsúdený aj jeho švagor Jozef M., ktorý za sprostredkovanie vraždy podnikateľa Mariána Karcela dostal 12 rokov a tiež sa odvolal. Ani jeden z rozsudkov nie je právoplatný.
Predseda senátu oboznámil procesné strany s obsahom odvolania Mikuláša Č., ktoré má sto strán. Ten namietal proti priebehu prípravného konania a napadol aj vznesenie obvinenia, lebo podľa neho „nebola rešpektovaná zásada špeciality“. Rovnako aj súdny proces nebol podľa jeho tvrdenia vedený tak, aby sa mohol dostatočne brániť. Výpovede niektorých svedkov nazval účelovými, bez logického vysvetlenia. Mikuláš Č. žiada, aby si súd pozrel videozáznam z rekonštrukcie prípadov vrážd Jozefa Filipa, Gustáva Slivenského a Pavla Lenharta. Navrhuje opätovne vypočuť znalkyňu z odboru psychológie Máriu Gažiovú, u ktorej si dal vypracovať na vlastné náklady posudok. Posudok sa týka možnosti resocializácie. Rovnako žiada vypočuť aj českého znalca na psychológiu Karla Netíka, ktorého prvostupňový súd odmietol predvolať ako svedka, lebo nie je zapísaný v slovenskom zozname znalcov. Mikuláš Č. chce, aby pred súdom opätovne vypovedali niektorí policajti z Dunajskej Stredy, tiež jeho bývalý obhajca a neskôr obžalovaný v tom istom procese Daniel Maukš. Svoju obhajobu v jednom skutku chce oprieť aj o zistenia znalcov z odboru balistiky, ktorých navrhuje opätovne predvolať ako svedkov.
Hovorca súdov v Prešovskom kraji Michal Drimák pre agentúru SITA uviedol, že „zásada špeciality znamená, že proti vydanej osobe nebude vedené trestné stíhanie spáchané pre trestné činy pred jej vydaním, než pre tie, pre ktoré bola vydaná“. Ďalej informoval, že zákon pripúšťa štyri výnimky, ktoré sú špecificky upravené. Jednou z nich je, že „požiadaný štát sa vzdá uplatnenia zásady špeciality, alebo udelí dodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy,“ spresnil Drimák.
Mikuláš Č., ktorý v roku 2006 ušiel do Čiech, bol zatknutý na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. Dnes tvrdí, že orgány v trestnom konaní nedisponovali právoplatným rozhodnutím českej strany na jeho vydanie. Rozšírenie obvinenia o ďalšie skutky bolo udelené až opravným opatrením. „Toto pochybenie nie je možné odstrániť dodatočným súhlasom,“ uviedol Mikuláš Č. Podľa listinných dôkazov pôvodné rozhodnutie mestského súdu v Prahe zrušil vrchný súd a vrátil prípad na prvostupňový súd na rozšírenie návrhu o ďalšie skutky. Predseda senátu informoval, že právoplatné rozhodnutie o vydaní Mikuláša Č. na stíhanie na Slovensko bolo vydané 26. januára 2007. Dňa 1. februára toho istého roku bol zatknutý a o deň neskôr ho vzali do väzby na Slovensku.
Verejné pojednávanie s Mikulášom Č. a Jozefom M. je rozpísané do štvrtka 12. augusta.
Prokuratúra vzniesla voči Mikulášovi Č. obžalobu v súvislosti so siedmimi vraždami. Policajný informátor Jozef Filip bol zastrelený 22. septembra 1994 pri Liptovskej Tepličke, k činu sa Mikuláš Č. priznal. Druhá vražda sa stala z 2. na 3. decembra 1994, obeťou bol muž z podsvetia Jozef Štefan. Dňa 5. februára 1997 sa údajne Mikuláš Č. spolupodieľal na fyzickej likvidácii Pavla Lenharta, ktorý bol zastrelený dvoma ranami do hlavy vo firme Security 3 v Banskej Bystrici. Obžalovaný sa podľa obžaloby zúčastnil aj na vraždách dvoch mužov z dunajskostredského podsvetia – Milana Siposa a Emila Potascha, ktorých telá videli svedkovia vynášať z firmy Mikuláša Č. zabalené v kobercoch 15. marca 1997. V popradskom hoteli Gerlach 25. marca 1997 vraj Mikuláš Č. viackrát nožom bodol bývalého policajta Gustáva Slivenského, ktorému následne jeho ľudia odrezali hlavu a vystavili ju na kapote auta v Poprade. K vražde podnikateľa Mariána Karcela došlo 27. júna 2000, tú si mal Mikuláš Č. objednať z väzenia. Spojkou podľa prokuratúry bol jeho švagor Jozef M.
SITA
