BRATISLAVA 28. júna (WEBNOVINY) – Hasenie a záchranu verejných financií máme podľa ministra financií Ivana Mikloša za sebou. Nasledovať by mala stabilizácia a v ďalších rokoch rozvoj a rast. Minister to povedal na utorňajšej tlačovej konferencii v rámci hodnotenia prvého roku pôsobenia na svojom poste. „Nazval by som ten prvý rok rokom hasenia, zachraňovania. Ten rok, ktorý príde, by mal byť rokom stabilizácie,“ konštatoval. Vládu a aj ministerstvo ako také čaká podľa neho v tomto roku predovšetkým presadenie najdôležitejších opatrení, ktoré by mali prispieť k rastu a rozvoju v nasledujúcich rokoch tak, aby to podľa Mikloša mohli pocítiť aj ľudia.
Minister pritom zopakoval, že najdôležitejšie v prvom roku bolo vyrovnať sa s plytvaním, katastrofálnym stavom v rámci informatizácie, nepripraveným rozpočtom a „šlendriánsky“ pripraveným rozpočtom na rok 2010. Podľa Mikloša v ňom boli veľké diery a chyby, ktoré bolo treba napraviť, výsledkom tak bolo navýšenie vlaňajšieho schodku verejných financií na takmer 8 % hrubého domáceho produktu.
Smer Miklošove tvrdenia odmieta
Opozičný Smer-SD odmieta, že by nová vláda prevzala krajinu s dezolátnymi verejnými financiami a zlou hospodárskou situáciou. „Súčasná vláda zdedila vládu v slušnej kondícii, rasty boli jedny z najvyšších v rámci Európskej únie,“ konštatoval exminister financií a poslanec za Smer-SD Ján Počiatek.
Hospodárstvu podľa neho ubližuje práve súčasná vláda, ktorá zlým nastavením konsolidačného balíčka zapríčinila spomalenie ekonomického rastu a zrýchlený rast cien.
Kabinet Ivety Radičovej okrem toho podľa Počiatka šetrí na sektoroch, ktoré by si naopak vyžadovali viac prostriedkov, ako je zdravotníctvo, školstvo, protipovodňová ochrana a podobne. Navyše, aj Európska komisia podľa exministra tvrdí, že konsolidácia škrtaním výdavkov je dlhodobo neudržateľná. Viesť to môže podľa Počiatka k tomu, že zdroje do týchto oblastí sa ešte znížia, alebo sa budú produkovať nové dlhy.
Poslanci Smeru-SD pritom poukazujú najmä na oblasť informatizácie, ktorú minister Mikloš nazýval eldorádom korupcie a hlásal, že eliminuje plytvanie na IT technológie. Podľa Počiatka však súčasný vývoj tomu nenasvedčuje. Z 19 podpísaných zmlúv v rámci informatizácie sa podľa neho vytendrovalo rokovacím konaním bez zverejnenia a vyzýva preto ministerstvo, aby zverejnilo mená členov komisie, ktorá hodnotila predošlé projekty informatizácie a značnú časť z nich označila za predraženú. „Myslím si, že tie mená budú mať nejaký súvis s konkurenčnými IT firmami, ktoré na trhu pôsobia, potom je logické, že takéto výroky môžu padať,“ povedal Počiatek.
Mikloš sa pochválil aj úspornými opatreniami
Len samotný úrad ministerstva totiž vlani opustilo vyše 50 ľudí, ďalšie stovky zamestnancov prepúšťali organizácie podriadené rezortu, a to najmä colná správa. Správnosť krokov rezortu a aj vlády podľa Mikloša potvrdila aj úspešná emisia eurobondov, pri ktorej sa podarilo dosiahnuť výhodné úrokové podmienky. Minister úspešne hodnotil aj svoje pôsobenie v Bruseli, kde sa podarilo presadiť zmenu distribučného kľúča pri novom eurovale a tiež obhájiť zamietavý postoj ku gréckej pôžičke. „Nebol rokom ľahkým, ale bol rokom vykročenia po dobrej ceste,“ povedal Mikloš.
Pripravujú sa ďalšie opatrenia na konsolidáciu verejných financií
Na tento rok ministerstvo pripravuje viacero dôležitých opatrení zameraných na ďalšiu konsolidáciu verejných financií. Ktoré konkrétne to budú, vyplynie z diskusií v rámci prípravy štátneho rozpočtu. Okrem toho by sa mala do praxe zaviesť daňová a odvodová reforma, opatrenia v rámci projektu budovania vedomostnej ekonomiky Minerva 2.0. Postupujú aj prípravy zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov, plánujú sa kroky na elimináciu daňových únikov a stransparentenie prideľovania štátnych dotácií.
Slovensko by malo v tomto roku podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte hospodáriť s príjmami 13,148 mld. eur a výdavkami vo výške 16,958 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu je tak pre tento rok rozpočtovaný v objeme 3,81 mld. eur. Schodok verejných financií ako celku, ktorý okrem hospodárenia štátu zahŕňa aj hospodárenie ďalších verejných inštitúcií, sa rozpočtuje na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu. Plán vlády je postupne schodok verejných financií znížiť až pod 3 % výkonu ekonomiky v roku 2013.
