POPRAD 21. marca (WebNoviny.sk) – Nepredpokladám, že by sa holokaust zopakoval ešte raz na Židoch, ale ak je holokaust genocída, s tou sa spoločnosť stretáva aj v súčasnosti, a tak sa môže zopakovať kedykoľvek a kdekoľvek. Takéto obavy dnes vyjadril Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry SNM počas kladenia vencov pri pamätnej tabuli obetí holokaustu na železničnej stanici v Poprade.
Je dôležité pripomínať udalosti mladým
Aj tento rok si verejnosť takýmto spôsobom pripomenula obete prvého transportu Židov do koncentračného tábora Auschwitz, ktorý odišiel z Popradu 25. marca 1942. „Myslím si, že hovoriť o holokauste nikdy nie je dosť. Zdá sa, že na tému holokaust sa už povedalo všetko, povedalo sa veľa, ale všetko sa asi nikdy nebude dať povedať,“ skonštatoval Mešťan.
Pavol Mešťan dnes rovnako vyjadril obavu, že časom sa na tento deň a holokaust zabudne. „Čím viac sa ľudstvo bude vzďaľovať odo dňa, keď z Popradu odišiel prvý transport do koncentračného tábora, keď boli ľudia vraždení v peciach koncentračných táborov, tým viac sa budeme stretávať s názormi, ktoré budú spochybňovať tento moment a preto je také dôležité pripomínať si holokaust,“ uviedol.
Aj preto je podľa jeho slov nesmierne dôležité pripomínať tieto udalosti najmä mladým, predovšetkým v súčasnom období narastajúceho extrémizmu a antisemitizmu. Práve tí chýbali medzi desiatkami ľudí, ktorí si tragické udalosti na železničnú stanicu v Poprade prišli pripomenúť.
Na vine je aj nevšímavosť
„Je veľmi dôležité apelovať na pedagógov, hoci ja viem, že nie všetko je v ich rukách,“ povedal. Študenti podľa neho môžu precítiť hrôzu koncentrákov aj vďaka expozícii v bývalom koncentračnom tábore v Seredi. Apeloval tiež na rodičov, aby neviedli deti k agresivite, boli im príkladom a aby ich upozorňovali na to, čo všetko sa môže stať, ak nezabránime zlu. „Na druhej strane je tu aj nevšímavosť. Aj v období holokaustu bola veľká skupina ľudí nevšímavá, no oni sa rovnako podieľali na tom všetkom, ako tí, ktorí vraždili,“ dodal Mešťan.
Súhlasil s ním aj Peter Chudý, kancelár Židovskej náboženskej obce v Prešove. Jeho mama Klára bola práve v prvom transporte, mala vtedy 16 rokov. „Bolo to veľmi ťažké a veľmi málo spomínala na to obdobie, po tri a pol roku sa vrátila, postihnutá fyzicky i psychicky. Viac mi o tom všetkom rozprávala moja babička, ktorá tiež v roku 1942 išla do Osvienčimu a našťastie sa vrátila. Ďalších 16 členov rodiny tam však ostalo,“ povedal.
Kladenie vencov je súčasťou podujatia Stopy života, ktoré pri príležitosti výročia zorganizovali SNM – Múzeum židovskej kultúry, Nadácia otvorenej spoločnosti, Tatranská galéria v Poprade a mesto Poprad. Začalo sa už v nedeľu podvečer v galérii koncertom kapely Simcha, ktorá sa venuje interpretácii klezmerovej hudby v hebrejčine a jazyku jidiš.
V Tatranskej galérii otvorili výstavu
Pri príležitosti pietnej spomienky na obete prvého transportu židovských dievčat a žien dnes v Tatranskej galérii otvorili výstavu výtvarníčky žijúcej v Prešove Anny Hausovej s názvom Prach si a v prach sa obrátiš. „Zvláštnym štýlom v podobe plastických, maliarskych i fotografických objektov stvárňuje pominuteľnosť človeka. Preto ten názov výstavy, aby sme sa zamýšľali nad tým, že nikto z nás tu nie je večne, život je krátky a treba ho zmysluplne využiť,“ uviedla pre agentúru SITA riaditeľka galérie Anna Ondrušeková.
Pripomína, že Hausová sa zaoberá témou kolobehu života, problémom bytia či nebytia, utrpenia alebo oslobodenia, nádeje a beznádeje. Profesionálna výtvarníčka, ktorá vyštudovala maľbu, stvárňuje svojou prácou ženské postavy. Aj preto sa podľa riaditeľky galérie hodí táto výstava k dnešnému spomienkovému dňu. Výstava potrvá do 13. apríla.
Ako uvádza v knihe Dejiny Popradu historik Ivan Chalupecký, tragédia slovenských Židov vrcholila práve v marci 1942, keď sa začali deportácie do nacistických vyhladzovacích táborov. „V kasárňach Pod Gerlachom v Poprade bolo zriadené stredisko s kapacitou 1 200 osôb, do ktorého od 21. marca sústreďovali židovské dievčatá z celého východného Slovenska. Z Popradského okresu ich bolo 60. Po nich prišli na rad slobodní muži a postupne boli koncentrované všetky židovské rodiny vrátane detí,“ uvádza Chalupecký. Prvý transport s tisíckou židovských žien a dievčat opustil železničnú stanicu 25. marca 1942 o 20:20. Ako podľa Chalupeckého uviedli pamätníci, koncentrák prežilo asi 20 dievčat z prvého transportu.