Dvadsať rokov ste boli vo vysokej politike, dnes ste predsedom strany, ktorá je mimo parlamentu. Keď sa obzriete za tými dvadsiatimi rokmi, mohli by ste to niekoľkými vetami zhodnotiť. Akých bolo tých 20 rokov? Možno, ktoré bolo pre vás to najťažšie obdobie a to najkrajšie.
Ja by som spojil. Najťažšie aj najkrajšie bolo súčasne. Vždy tá krása je v tom, že prekonáte veľký cieľ, alebo veľkú prekážku. To bolo obdobie po r. 1989, keď bola otázka ako ďalej. A tých názorov bolo strašne veľa a nebolo jasné ako ďalej. Stanoviská plávali od naivnosti kapitalizmu 19. storočia. potom k nejakému politickému nihilizmu, s demokraciou, proti demokracii a podobne. Takže to bolo také obdobie, keď sa niečo tvorilo. Vytvorilo sa veľmi veľa. Vyriešili sme v podstate otázku, ktorá nie je dodnes vyriešená ani teoreticky – prechod od socializmu k demokracii. O tom neboli žiadne učebnice, žiadne školy, tá cesta bola všade iná. Na Slovensku bola iná ako v Čechách, aj keď v niečom zhodná. Ďalej sme vyriešili otázku prechodu od socialisticky plánovaného hospodárstva k trhu. To nám nikto nezoberie, to nikto nevyriešil, na Slovensku sme to vyriešili my a výsledok bol taký, že sme boli najlepší v strednej a východnej Európe. Vyriešili sme otázku efektivity sociálnych systémov. Všetky zmeny, ktoré robil Dzurinda a Fico sa nevyrovnali systematičnosti mojej vlády. Dodnes aj ľudia, ktorí prežili všetky tri vlády hovoria, efektívnejší systém nie je. A museli sme sa vyrovnať s absolútne hodnotovou zmenou. Vracali sme sa aj k náboženstvu, vracali sme sa aj k rôznym teóriám, kde sa oslabila ideológia jednej strany, alebo jednej pravdy. Tých právd naraz bolo strašne veľa, každý tú svoju pravdu kričal a chcel prekričať najviac. Do toho Slovensko čakala ešte ďalšia mimoriadna zmena a to bol vznik štátu, svojím spôsobom vznik unikát. Rýchlosťou, výstavbou, funkčnosťou takisto neprekonaný. To v iných štátoch nebolo. Už potom, pokiaľ ide o tú ďalšiu prácu, tak tá súvisela s dostavbou štátu do r. 1998. No a potom už to sú vlastne len práce údržbárske, kde sa tá istá masa peňazí prelieva z vrecka do vrecka, ale pribúda veľmi málo. No a tam už potom boli porobené viaceré veci, ktoré už nemenili základy, nemenili systém. Všetci na to nadávajú, ale všetci z neho žijú.
Spravili by ste niečo inak za tých 20 rokov, keby ste mali tú možnosť?
Čas sa nedá vrátiť, rozhodnutia sa nedajú urobiť. Platí zásada, ak rozhoduješ so správnosťou vecí, tak 20 rokov je malý historický odstup na to, aby som vedel posúdiť niečo, čo je. Bolo 10. výročie vzniku štátu. Prišiel som na koncert, no a samozrejme na galérii sedel Schuster, ktorý bol proti štátu, vedľa neho Dzurinda, ktorý bol proti štátu, vedľa neho bol ďalší funkcionár, predseda parlamentu, ktorý bol proti štátu, Hrušovský, no a ja keď som vošiel dovnútra, do sály a chcel som si sadnúť medzi poslancov, tak ma vyviedli do poslednej rady, kde som sedel sám. Takže to je tiež také poučenie, či by som mal robiť, alebo nemal robiť. Alebo povedzme mojím klubovým mužstvom bol Slovan. Išiel som na zápas normálne do hľadiska ako divák a vyviedli ma zo štadióna, že tam nemám čo robiť, takže viete, to obdobie, čo by som chcel robiť inak je také všelijaké. Bolo obdobie, keď bolo možné s týmito ľuďmi zvádzať nejaký zápas a je jedna taká pesnička, ktorú naspieval Jožko Ráž – Plač víťazov. My sme vyhrali, ale dnes je to do plaču. Pretože všetci, ktorí chybili a ťažko pochybili, sú v politike a ak by som chcel niečo zmeniť, tak aj v tom období prechodu, keď štát je slabý, inštitút je slabý, menia sa mocenské vzťahy, vzniká všeličo, oslobodiť politiku Slovenska od toho, čo ju najviac zaťažuje a to je korupcia. V podstate sa všetko stáva a točí sa okolo korupčných škandálov, korupčných afér, otvorených a skrytých a deformujú zmysel politiky vôbec. A to je deformácia, ktorá nemala nikdy v politike nastať.
Vy ste boli v 90-tych rokoch pri moci, nebola korupcia už za vašich vlád?
Pokiaľ išlo o otázky vzniku korupcie, aj vtedy existovali. Ale nebola na najvyšších miestach a nebola v takom rozsahu. Niečo bolo ospravedlniteľné, povedzme príchod nových druhov trestných činností. To boli drogy, ktoré neboli, organizovaná prostitúcia, ktorá nebola, obchod s bielym mäsom, násilné skutky, ktoré začali prechádzať cez Slovensko, kde sme neboli vybavení na zápas s tým. Čiže ak vtedy sme vedeli, že je to slabosť štátu, už to nemožno ospravedlňovať, dnes už je to slabosť politického systému. Už sa to stáva systémom moci. A je to vždy o tom, že čo si ktorá strana podriadi v rozhodovacom procese, čo si ako podriadi a podelí investície a nakladanie s prostriedkami štátu. To nie je dobré. Toto je na Slovensku krutá pravda, žiaľ, ľuďmi vnímaná inak. Čiže už to prestáva byť o alternatívach vývoja. Keď zoberiem povolebný vývoj, jedinú alternatívu programu sme predstavovali my, ale ľudia ju neprijali.
Trošku modifikujem svoju otázku, viete povedať, kde ste spravili najväčšie chyby?
Nechajme to na čas, nech to vyrieši. Pretože to, čo sa zdalo byť chybou v momentálnej nálade, sa po čase ukáže ako plus. Jediné kritérium pravdy je čas, ktorý to zhodnotí a rozdelí. Všetko ostatné je vec názoru. A tých deformovaných názorov bolo strašne veľa.
Zaujíma ma práve váš názor, že čo vy si myslíte, že bola chyba.
Jedna z chýb bola naša mediálna oblasť. Tá nikdy politiku, ktorú sme robili od r. 1992, nepodporovala a bojovala s ňou na život a na smrť. A pritom mala slobodu. Chcela vystupovať ako ďalšia politická sila. Nie ako informátor, ako politická strana. To bola povedzme vec, kde stála otázka, či použiť nástroje na usmernenie, alebo nechať tomu voľný vývoj. Išli sme na voľný vývoj. Bola tam otázka chápania demokracie toho typu, že demokracia je, keď tretí sektor a iné štáty môžu alokovať zdroje, ľudí na robenie vnútornej politiky na území štátu. Bol to veľký politický zápas, ktorý sme tiež prehrali a dnes tretí sektor má neúmerne väčšiu politickú a ekonomickú silu, ako majú politické strany. Soros, ktorý tu bol nedávno, bol vlastne navštíviť svoju vládu. Takže to je všetko o niečom inom a ide inde ten vývoj, ako bol pôvodne plánovaný. Tento vývoj demokracie je jej deformácia. Odcudzenie sa voliča, občana od zástupcu, spôsob presadzovania, to je všetko v rozpore s tým, čo sme v r. 1990 chceli. No a druhá taká oblasť, ktorá je v rozpore je, že predstava modelu budovania Slovenska, bola blízka škandinávskemu. No a toto je odchýlka, od škandinávskeho modelu sa odišlo preč. Prešlo sa k nejakému nedobre prevzatému anglosaskému systému, ktorý logicky nesie so sebou kopu ľudí vyradených z trhu práce, ale aj sociálne odkázaných na milosť a nemilosť spoločnosti.
Keby ste si mali vybrať z plejády politikov za tých 20 rokov, ktorý bol pre vás najlepším partnerom. Ktorému by ste povedali pán politik?
Mal som okolo seba dobrých ľudí. Vláda v roku 1990 bola zložená z vynikajúcich ľudí aj ľudsky, aj politicky, aj odborne a boli to dríči. Nikdy sa dosť nepovedalo na ich adresu dobrého, aby sa to ocenilo. Pokiaľ išlo o opozičných politikov, tak asi som bol jediný, ktorý rozumel Jánovi Čarnogurskému, ktorý bol tvrdo v opozícii, ale vedel som, že je proti NATO. Vedel som, že je proruský. Že mnoho vecí hovorí preto, že vystupuje tak, ale zámer a cieľ idú niekde inde a pre mňa bol vyhovujúci v tom, že nikdy nevyhrá žiadne voľby a vytvára mi priestor. Povedzme teraz sa mohla zopakovať situácia Fico – Dzurinda, keby tu nebol Fico obrátený inak. Ja som si Čarnogurského pestoval a vzdával mu úct. Ale pokiaľ ide o ostatných, tak Mikloško a podobne, to neboli politické osobnosti. Oni prežívali v niečom, ale nevytvárali pojem politiky. Systémové chápanie nemali.
Ako je možné, že strana, ktorá mala pred 15-timi rokmi 40%, má dnes 4%?
Ako je možné, že niektoré mužstvo vyhrá ligu a v ďalšom ročníku nevyhrá? To je podobné čosi aj v politickej súťaži. Len my sme vyhrávali ligu nie rok, ale 16 rokov. Nebolo silnejšieho subjektu na Slovensku. Samozrejme, potom prišli dve obdobia, keď sme neboli vo vláde. Bolo riziko, že nebudeme ani tretíkrát. Bol vnútorný tlak, na ktorú stranu a s kým sa dať do spolupráce a medzitým, keď sme my zvádzali s vtedajšou vládnou koalíciou surový zápas až na hranici kriminalizácie a pokusu pozatvárať mnohých ľudí, tak zatiaľ nám narástol Fico. No a Fico prevzal mnoho tém a ľudia si začali spájať HZDS a Fica a mnoho našich ľudí hovorilo, však to asi bude pokračovanie. A ono to nie je pokračovanie. To je o niečom celkom inom. Takže tam niekde sme v tomto prechode pod tým tlakom zvnútra aj zvonku, však bolo obdobie, keď nám hovoril komisár pre integráciu, ak príde Mečiar, Slovensko sa môže rozlúčiť so všetkým. Boli sme pod týmto tlakom, no a pod tlakom sa stane chyba. No a samozrejme to je otázka generačných výmien, istej vyčerpanosti. Ale je tu aj druhý faktor. Vidím, ako z toho popola HZDS vstáva a naberá silu. Ľudia neodišli, sú naštvaní, ale v tom zmysle, že ich to motivuje k vyššiemu výkonu a predpokladám, že do štyroch rokov už budeme mať čo povedať a potom sa budeme uchádzať o vedúcu pozíciu. Ak by neboli v r. 1998 pomohli zahraničné peniaze, zahraniční experti, HZDS do dnes nebude porazenou stranou.
Keď vravíte, že ľudia sú naštvaní. Na vás, alebo na vedúcich činiteľov?
Na výsledok, že nám to nevyšlo. Sú spravodlivo nahnevaní, keď zápas prehráte a poviete v budúcom to už bude lepšie. Takže si uvedomujeme aj kde bola chyba vnútorná, uvedomujeme si, v čom sú priority spoločnosti, uvedomujeme si, že strana musí robiť politiku národnú, ktorá je dnes rozbitá, absolútne rozbitá na množstvo malých, drobných subjektov, ktoré sú nekoordinované. Ďalej si uvedomujeme, že v sociálnej oblasti sa o sociálnej politike veľa hovorí, veľmi málo systémových zmien sa ale robí. Je to oblasť, na ktorej sa vedie veľa polemiky, ale ani tá vláda, v ktorej sme sedeli pred štyrmi rokmi, zásadné zmeny neurobila a tie zásadné zmeny ešte len Slovensko čakajú. No a veľa treba urobiť aj v hodnotovej orientácii na Slovensku a v cieľoch, kde ísť. Veď tu máme problém efektivity využitia územia Slovenska, východného Slovenska, stred Slovenska. Máme problém etnický v inej podobe ako v zahraničí, ale je tu ten problém. Budeme zatvárať oči pred tým, aký je problém Rómov? Budeme zatvárať oči pred tým, že časť politikov zastupujúcich maďarskú menšinu neustále stavia hranice medzi Slovákov a túto menšinu? Budeme zatvárať oči pred tým, čo sa na Slovensku deje, že sa hodnotovo vyprázdňuje v snahe europeizovať a byť svetové? Prestávame byť slovenskí a nemôžeme byť svetoví, európski bez slovenského. Takže to sa niekde stráca. Keď vidíme ako ten zápas vo svete začína kulminovať medzi dvomi mocnosťami, tak si musíme nájsť svoju pozíciu v tomto zápase. A to všetko na slovenskú politiku čaká a musí vedieť odpovedať. Musí tu dôjsť k technologickým prelomom, ktoré zatiaľ sa tušia, ale nerobia. Musí dôjsť a postavená byť budúca perspektíva Slovenska na dvoch základných ukazovateľoch, technológiách, a to je biotechnológia a nanotechnológia. Do nich sa dnes vôbec nejde. Sme ešte len na úrovni práce v niektorých výskumných ústavoch, aj to finančne nedotovanej, nepodporenej štátom. Takže je tu veľa oblastí, ktoré nás stavajú do úlohy už teraz si predstavovať Slovensko nielen ako zvrchované a samostatné, ale ako Slovensko s vysoko organizovanou, vysoko kultúrnou, vysoko ľudskou a sociálnou, ale aj technologicky vyspelou spoločnosťou. Slovensko má na to, môže ísť touto cestou, ale dnes nemá vedenia, ktoré by ho vedeli touto cestou viesť.
Kam kráča Slovensko dnes?
Je otázka, že či sme my tí, ktorí určujú sami svoju cestu. Sme v nejakom bloku, ten blok reálne existuje, kde je dnes rozpor, ako sa bude Európa ďalej vyvíjať. Euroamerická, euroázijská orientácia, tieto dve koncepcie sa stretávajú, diskutuje sa o nich. My dnes musíme zvažovať v tom, že akú máme geopolitickú polohu, že tá poloha je kdesi medzi Ukrajinou, západom a podobne, ale táto poloha nám dáva strašne veľké možnosti, strašne veľké možnosti pre vývoj. Tento geopolitický faktor je nie zhodnotený a nie je ani využitý. Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, Slovensko má možnosti, napríklad náš vplyv na Balkáne. Aj v mnohých iných oblastiach, kde došlo k prerušeniu kontinuity, ak sa naviaže, tak dá nám to zase silnejšiu pozíciu vo svete.
Keď spomínate Balkán, zdajú sa mi nevýhodné rozhodnutia, ktoré sme spravili. Lajčák sa vráti z Balkánu, aby zobral funkciu vo vláde, sťahujeme vojakov z Kosova, dávame svojich vojakov do Afganistanu, ako keby pre nás Balkán prestával byť strategický.
V Afganistane nemáme čo robiť. V Afganistane čo najskôr musí vláda povedať, kedy slovenskí vojaci z Afganistanu odídu. Je najvyšší čas. Pokiaľ ide o Balkán a pôsobenie v Kosove, veď my Kosovo politicky neuznávame. Tak ako byť v štáte, ktorý neuznáme? Tak to treba dotiahnuť do konca. Ak budeme uznávať tento spôsob vzniku štátu, tak potom je to pre Európu kliatba. Na Balkáne sa už dnes nestretávajú len záujmy balkánskych národov, ale aj koncepcie USA a koncepcie európske, ktoré sú veľa ráz protichodné. Je tam priveľa vonkajšej sily, ktorá kreslí nové hranice, nové územia a Albánci majú dva štáty. No a to nie je všetko riešenie, ktoré by zakladalo pokoj do budúcnosti. Odložený konflikt.
Asi nie nadarmo sa Slovákom zachovala legenda o Svätoplukovych troch prútoch, asi nie nadarmo práve on odkazoval svojim synom, aby držali pokope ako tri prúty.
Legenda o troch prútoch je prebratá od Peržanov. Bola tu dávno predtým, ako prišiel s ňou Svätopluk a so Svätoplukom sa táto prenesená legenda prenáša, o trojjedinosti prútov. Ona je v mytológii a predstavách viacerých štátov, nie je to iba naša špecialita. Pokiaľ ide o poučenie od Svätopluka, môžeme povedať, že to bola mimoriadne silná osobnosť a že do istej miery je spor o jeho úlohe v histórii zbytočný, vedie sa nekvalifikovane. Skôr sú tu dva politické momenty. Fico zneužil Svätopluka pred voľbami. To urobil a urobil to dosť bezohľadne. A zase táto nastupujúca generácia, aby toto zneužitie vymazala, tak chcela vymazať Svätopluka z dejín vôbec, čo je ešte väčšia hlúposť. Takže tá nesvornosť, ktorá tu bola, bola v tom, že sme vlastne poštvali vtedy proti sebe všetkých a proti Slovensku útočili všetci a vlastne ten štát pod týmto tlakom sa rozpadol, plus vnútorná nejednotnosť, vnútorné zápasy troch skupín vo vnútri a tisíc rokov sme čakali, kedy budeme vo vlastnom štáte. Aj vtedy sme žili v štátoch, ibaže v iných a aj vtedy sme mali inteligenciu, ibaže tá inteligencia, ktorá bola, bola platená za to, aby sa prispôsobovala tým, čo nám vládli a nie službe vlastnému národu. Dnes to môže byť všetko inak. No ale môže ešte neznamená, že aj je.
Máte s Ficom nedoriešené vzťahy? Sem-tam šplechnete na neho niečo, aj teraz s tým Svätoplukom.
Ja som nešplechol nič. Ja nemám dôvod byť poplatný Ficovi, nemám absolútne prečo.
Obviňujete ho možno zo svojho neúspechu vo voľbách?
Nie. Náš neúspech vo voľbách je naším neúspechom. Pokiaľ ide o hodnotenie neúspechu z hľadiska našich chýb, sú to naše chyby. Pokiaľ ide z hľadiska vedenia koalície, vzťahov koalície, činnosti vlády, tam boli vo veľkej miery jeho osobné chyby, ktoré sa podpísali a až samoľúbosť, ktorá bola väčšia ako efektivita politiky. Mnoho vecí nemuselo byť v tom stave, v akom je, mohli sme byť ďalej. Reálny človek Fico, ktorého poznám zblízka veľa rokov, a legenda nie sú tie isté, je tam obrovský rozdiel. Obrovský rozdiel.
Môžete poukázať na tie rozdiely? Možno, keď vravíte, že robil chyby, aké?
Nechcem byť tým, ktorý bude tieto veci analyzovať. Stačí teraz povedať, že je to rozdiel a ľudia nech si hľadajú a dajú na to odpoveď sami. Tá miera dôvery, aká sa dáva, nebude nikdy naplnená. Nositelia toho, čo sľubujú, nebudú schopní to nikdy splniť.
Fico napríklad hovorí o tom, že on vládu riadil, kdežto Radičová ju neriadi. Čiže riadil on vládu a riadil ju dobre?
Vláda mala dva polčasy. Ten prvý, pokiaľ bol výsledok úspešný a dobrý, tak o veľa veciach boli rozhovory. V okamihu ako sme prišli do krízy, začali rozdielne názory a skúsenosti o tom, ako z krízy vyjsť, ako znížiť jej dopady a tam sme už začali byť rozdielni. Ale pokiaľ išlo o férovosť vo vzťahoch, keď sa to Ficovi hodilo, tak urobil i kroky, ktoré sa nepatria.
Môžete byť konkrétnejší?
Napríklad aféry v Slovenskom pozemkovom fonde.
Hodil to na vás?
Áno a neboli to naše záležitosti. Ale tých príkladov by som uvádzal strašne veľa a potom by to vyzeralo, akože si liečime svoje bolesti na úkor jeho. To nechcem.
Myslíte si, že Ficovi a jeho strane hrozí taký scenár ako hrozil HDZS? Keď mal 40%, nevedel nájsť koaličný potenciál a potom…
Pokiaľ ide o vývoj v Smere, je to ich vec. Poznám detailne veci a nemienim ich zneužiť, ale ja by som bol opatrnejší v tej dôvere.
Čiže hrozí Smeru rozklad?
Nebudem sa k tomu vyjadrovať.
Fico sa v rozhovore pre nás veľmi pozitívne vyjadroval o SNS a HZDS, ocenil prínos pre plnenie vládneho programu. O Slotovi povedal, že nikdy nepotreboval papier a že držal chlapsky slovo a o HZDS zase hovorí, že HZDS patrí do parlamentu.
Pokiaľ ide o náš vývoj, je našou vnútornou vecou, nie je závislý na názore Roberta Fica. Fakt je, že kopu voličov máme spoločných. Fakt je, že v záverečnej fáze sme spravili jednou z volebných chýb, postavili sme všetko na budúcej spolupráci. Vychádzali sme s tým, v čom je spolupráca možná a popreli sme vlastnú identitu v záujme spoločného cieľa a ľuďom sme začali splývať. K Smeru sa začali obracať aj pravoverní z HZDS a volili Smer. Jeho najväčší prínos bol v tomto. Pokiaľ ide o čistotu týchto úmyslov vo vzťahu k našim stranám. Ten, kto chce mať partnerov pre budúcnosť, v koalícii sa musí správať inak ako Fico voči svojim partnerom posledné dva roky. Je veľa afér, ktoré urobil sám. Najmä vo vzťahu k nám, pokiaľ ide o SNS, to je iná kapitola. SNS je poplatná všetkým prejavom Jána Slotu, ktoré súvisia so štruktúrou jeho osobnosti a ku tomu ani rozprávať sa mi už nechce. Pokiaľ ide o výhľady do budúcna, ako bude vyzerať štruktúra politických strán, je tu všetko otvorené, pretože procesom premeny prebiehajú všetci a význam strán ako subjektov, ktoré majú niečo ovplyvniť, klesá. Dnes týmto stranám vybojovali postavenie vlastne novinári a tretí sektor. Vlastná činnosť strán, programová činnosť, príprava ľudí na vládnutie, schopnosť kooperačná, ktorá mala byť predtým preukázaná, je veľmi nízka, preto všetci na to budeme doplácať. Pokiaľ ide o snahu vytvoriť len z Ficovej strany alternatívu, tak Ficova strana bez kontroly nie je dobrá strana. Potrebuje nápravu chýb, veľmi často uteká k subjektivizmu, k náhodilým výkyvom. Tiež také hľadanie cesty a limitu krajností, to povedzme bola moja funkcia, keď sme sa dostávali ku kraju, vrátiť naspäť, ale tá cesta bola dosť široká na to, aby sa mohol každý nájsť. Ale kto chce mať partnerov, musí sa k nim správať inak.
Keď vravíte, že máte množstvo spoločných voličov, Smer a HZDS, bude vaším cieľom získať týchto voličov opäť na svoju stranu?
Dnes prebieha obrovská obmena ľudí. Síce predseda zostal, ale sme si vedomí toho, že vlastne generačne sa musí niečo udiať a ozaj nastupuje veľmi veľa nových ľudí. A tí ľudia si musia vybojovať svoju pozíciu na politickej scéne, musia ukázať, že vedia a že chcú. A musia vedieť získať tých ľudí pre seba. My sme si vedomí toho, že veľa ľudí, a to nebude súboj Smer a HZDS, to sú voliči, ktorí sa každé štyri roky obmieňajú v názoroch a aj generačne sa obmieňajú. A tam budeme musieť robiť trošku viac ako iba sa orientovať na Smer, to by nebolo dobré.
Ozvali sa pred krátkym časom hlasy, že HZDS by malo so Smerom zintegrovať.
To je hlúposť. Také niečo neprichádza do úvahy, pretože strana je v procese revitalizácie, má svojho voliča. Je veľa skupín, s ktorými máme mnoho príbuzných vecí a názorov a svoje miesto na politickej scéne si obhájime. Varujem pred jednou stranou, to tu už bolo. Pokiaľ ide o rozdiely medzi HZDS a Smerom. Sú programové, tak za prvé, kým my sme predstavili programovú koncepciu z vlastných zdrojov a zadarmo pre občanov, Smer platil akadémiu vied a nemôžem povedať, že ich program je lepší ako náš. Čiže Smer nerobí vlastný program, kupuje. Pokiaľ ide o prípravu ľudí pre funkciu, u nás je prax taká, štyri roky je v tieňových štruktúrach, musí ukázať, že vie, keď nevie, prepadá, nastupujú ďalší. Tam sme lepšie na tom z hľadiska prípravy. V čom sme horší, že to čo robíme, horšie predávame ako Smer. Smer menej urobí a lepšie predá. My urobíme viacej a zle predáme, alebo nepredáme vôbec. Táto marketingová sféra je lepšia, v ostatných sférach sme lepší my. Pokiaľ ide o posun verejnej mienky a voličov, myslím, že tu sa ešte niečo udeje aj v dôsledku vývoja vo svete a vývoja u nás, čo do istej miery môže byť aj výhoda pre nás, že nie sme zodpovední priamo za to, čo tu nastane. Tým nechcem hovoriť ako o apokalypse, že by tu bol nejaký takýto vývoj.
Personálne zmeny v strane môže urobiť snem.
Všetko môže vymeniť snem. Pokiaľ ide o podpredsedu, ústrednú tajomníčku i mňa, povedali sme si, nemáme problém kedykoľvek odísť. Problém je vedieť, komu odovzdať, lebo kontinuita činností nesmie byť prerušená. A to neprerušenie kontinuity znamená, že teda ak niekto príde, tak bude zajtra robiť a bude mať výhľad, že vo voľbách uspeje, nieže to bude viesť k tomu, aby to zaniklo zbratríčkovaním so Smerom za to, že mu ponúknu 20. alebo 30. miesto na kandidátke. To by bol krach a zničenie 20-ročnej práce jednej celej generácie na tom, čo sa robilo. Tento scenár neprichádza do úvahy.
Ako je možné, že ste si nevychovali nástupcu za 20 rokov?
Prečo? Veď tu bolo veľa vynikajúcich ľudí a je aj veľa vynikajúcich ľudí. Ja zas nepoviem tak, že nie je potenciálny nástupca, ale musí sa s tým stotožniť aj členská štruktúra. Ono my sme v situácii takej, keď v podstate ja si uvedomujem priestor, ktorý mám. Pokiaľ ide o vedomosti, tak sa usmejem, keď počujem, že pokiaľ ide o duševné zdravie, tak takisto je to naprosto v poriadku, pokiaľ ide o pracovnú výkonnosť, je veľmi vysoká, ale čas nezastavím ani ja. Takže je to proces, ktorý sa niekde vykryštalizuje, niekde inde. Dohoda na predstavenstve bola taká, že ten, ktorý bude nástupca, nesedí v tej sále.
Áno, to viem, ale ťah s mladými vám nevyšiel. Skúsili ste to omladiť cez podpredsedov pred 2-3 rokmi, to vám nevyšlo.
Ale aká bola iná cesta? Aká bola iná cesta? Raz tento proces nastať musí, tak on začal. Čo bolo horšie, moji podpredsedovia sú nesmierne vzdelaní ľudia, všetci. Každý má najmenej dve vysoké školy, mimoriadne jazykové schopnosti a vedomosti na vysokej úrovni. Ale nevedeli sme, ani ja ako predseda, ani oni sami túto kvalitu predať ľuďom tak, aby chápali, že títo nám môžu v niečom pomôcť. Do istej miery sme brzdili niektoré veci aj preto, aby nevznikol vnútorný konflikt vo vláde, keď napríklad sme mohli povedať, že Sika z hľadiska rozhľadu a vedomostí v sociálnej politike išiel ďalej ako ministerka a keď zoberiem štátneho tajomníka na školstve, svojho podpredsedu, išiel niekoľkonásobne ďalej ako minister školstva. Takže niekedy aj museli pribrzďovať, aby nevznikol konflikt na druhej strane, lebo vždy reakcia Smeru bola neadekvátna a SNS tiež.
Idú komunálne voľby. Čo očakávate od komunálnych volieb? Potvrdia ten trend ústupu HZDS celkovo z pozícií, alebo skôr tie vaše slová z úvodu rozhovoru, že HZDS vstáva z popola?
Počet kandidátov, ktorí sa uchádzajú o miesta v obecných a mestských zastupiteľstvách nie je nižší ako v minulosti. Je menší na primátorov miest. Ale ostatných na poslancov nie je menší, je trošku väčší. Ale čo je zmena oproti minulosti, že idú buď v koalíciách, alebo na kandidátke iných strán, alebo so súhlasom strany ako nezávislí. Čiže keď budeme potom počítať, tak bude veľmi relatívne ťažké spočítať, koľko je členov HZDS, pretože on môže byť aj na kandidátke inej strany, môže byť aj nezávislý a pritom nemusí členstvo prerušovať. Takže čísla, ktoré vyjdú z volieb, budú veľmi relatívne. Aké to bude v skutočnosti budem vedieť ja a pár mojich spolupracovníkov.
No ale to môže vyznievať ako alibizmus.
Nie je to alibizmus, je to pravda. Niekde celé okresné predstavenstvá dostali súhlas kandidovať ako nezávislí. To je dosť.
Prečo? Budú ľahšie zvoliteľní? Je dnes nepopulárne mať za svojím menom značku HZDS?
Nemyslím to preto, ale každá voľba závisí od dohody viacerých. No a niekomu povedzme vadí značka, niekomu sa hodí iná pozícia. Tak sme prijali tú hru na inú pozíciu. Bolo obdobie, keď HZDS bola zaručená vstupenka k úspechu. Je teraz obdobie, keď kvalitných ľudí musíme hľadať umiestniť a pomôcť aj inou cestou.
Čo si sľubujete od komunálnych volieb?
Komunálne voľby prejdú. Ich dopad na základnú štruktúru členstva a vnútornú činnosť strany nebude mať rozhodujúci dopad. Ten príde až po komunálnych voľbách. Preto aj teraz v dôsledku toho, že v podstate sme v koalícii so všetkými stranami. To ešte nikdy nebolo. To neznamená, že sme nečitateľní, to znamená, že sa začína hľadať nejaká širšia dohoda, bez ohľadu na predchádzajúce stranícke konflikty. Pokiaľ ide o ten vývoj, ktorý nastane potom, bude rozhodujúce, čo sa urobí v období január až máj. Tam by mala nastať základná pripravenosť na nové obdobie, prezentáciu ľudí, prezentáciu činnosti, aj iná kvalita činnosti. Niečo bolo už odskúšané v minulosti a úspešné, niečo musí byť nové.
Čiže dá sa povedať, že na jar budúceho roku to bude reštart HZDS?
Áno. Silný reštart.
Čo robíte dnes ako predseda strany?
Napríklad môj dnešný program od rána. Prešiel som si všetky mediálne informácie, stretol som sa s pracovníkmi k príprave osláv 20. výročia. Mám rozhovor s vami, poobede mám rozhovory k napísaniu knihy, mám nejaké návštevy, ešte štyri až päť, večer bude práca na triedení niektorých dokumentov. Včera som toho neurobil veľa, len asi 150 strán.
150 strán ste napísali?
Nie, vytriedil. Z toho, čo bolo napísané, čo má hodnotu a čo treba archivovať a uložiť a s čím treba pracovať a čo sú už veci, ktoré prešli a ktoré treba odložiť a urobiť s tým niečo iné.
Pri tej chronológii dňa, čo ste vymenovali, rodina si vás stále veľa neužije.
Prečo? Budem s nimi v sobotu, v nedeľu. Máme naplánované stretnutie celej rodiny, takže budeme celé dva dni spolu všetci, budú mať niektorí oslavy, takže si myslím, že to bude ako vždy príjemné aj užitočné. No a povedzme minulú sobotu, priznám sa, že aj som porušil Božie prikázanie, aj v nedeľu, som rúbal drevo v lese. Zima ide, hovoria, že 100-ročná, treba, aby bolo teplo.
Otázka je, či sa aj budete z toho spovedať.
Ľutovať v každom prípade budem.
Najmä na ministerstve pôdohospodárstva vychádzajú na povrch kauzy, ktoré mali spôsobiť vaši ministri. Nedávno bolo prezentované, že letáky HZDS sa tlačili za štátne peniaze. Hovorí sa o Štátnych lesoch a o vašom zaťovi a o jeho vplyve, ktorý mal v Štátnych lesoch.
Vplyv môjho zaťa v Štátnych lesoch bol nulový. Fakt je, že sa zaujímal o otázky vymáhania pohľadávok, bezpečnostnej otázky, je to bývalý policajt, právnik. Ale s tým, že išlo skôr o informatívne konzultácie, nemal rozhodujúce právomoci. A nemal ani korunu z toho. Mal vlastné výdavky. Keď si to ľudia nevedia vážiť, išiel inde. Tá skupina, ktorá vo vnútri lesov vyrábala tieto nepravdivé argumenty, tá sa dnes ujíma moci, poznám aj ich a viem, zase, kde to lesy dotiahnu, kde boli aj predtým, čo sme ich ťahali. Pokiaľ ide o kauzy na ministerstve pôdohospodárstva, som rád, že sa iné nenašlo. A predpokladám, že sa ani iné nenájde. Je to obyčajné hlúpe nedorozumenie, kde ozaj o tlač letákov požiadalo HZDS prostredníctvom zamestnanca ministerstva. Ten neoznámil miesto fakturácie, preto ten, čo to robil, nafakturoval ministerstvu. Omylom to bolo preplatené. Prišla refakturácia sem, refakturácia je vyplatená von. Nemal nikto záujem podvádzať, ani urobiť manuálny kiks. A som rád, že nám môžu vytknúť len osem tisíc eur v dobe, keď terajší minister pôdohospodárstva, aj minister životného prostredia zakrýva a nič nerobí s miliardami, ktoré sú deficitom a pán minister nemá zabúdať, že my sme preberali rezort po ňom a vieme, čo sme našli. Ak chce, aby to išlo od aféry k afére, nemáme problém, lebo sme si vedomí, že sme sa snažili robiť čestne a bez afér. Z toho boli aj tie časté výmeny na ministerstve. Aby sme sa vyhli akýmkoľvek komplikáciám. Nikto z nás nechcel nič podobné.
Toto neznie voči Simonovi ako určité vydieranie? Že ak ty na nás zverejníš, zverejníme aj my,…
Nie. My hovoríme, tak čo sa našlo. Osem tisíc eur, čo by tiež nemalo byť. Ale išlo o omyl, ktorý sa napravil, nie o priamy úmysel, ani snahy získať. Dnes, keď hovorí o týchto osem tisíc eur, som rád. Ale nehovorí o tom, že ruší DPH na predaj z dvorov, nehovorí o tom, že chce zrušiť ochranu pozemkov a pôdu 1. triedy znížiť na 10 centov poplatku za 1 m2. Komu tým chce pomôcť? O tom sa nehovorí, že revitalizuje všetkých, ktorí tam boli do r. 2006 a boli zodpovední za množstvo chýb. My sme nerobili z nich senzácie a povedali sme si, ideme odstrániť nedostatky, nebudeme robiť z toho politické aféry a sme si vedomí toho, kde tie chyby boli a opakuje ich znovu, lezie do viacerých odborných problémov aj z hľadiska spotreby, aj z hľadiska organizácie poľnohospodárstva, kde naši odborníci už sa pýtajú, či už majú začať diskusiu s poľnohospodármi. No a tak trošku by som aj dnes poľnohospodárom povedal, že keď vám za Mečiara dvíhali každý rok podporu štátu, tak ste sa mu odvďačili tým, že ste sa vo voľbách na to vykašľali. Dnes, keď vám krátia dotácie, priestor pre poľnohospodárku a vidiecku politiku, už ste na vidieku a v poľnohospodárstve spokojní? Pokiaľ ide o činnosť Štátnych lesov, nepoznám ešte ako je to tá aféra s prenájmom, ale ak sa zakrýva, že kvôli tým nájmom nemožno uspokojiť ostatných drobnospracovateľov, tak je to zase podvod. Lebo ak štát ťaží vyše 4 mil. kubíkov dreva, tak 200 tisíc nemôže povedať, že sa nedá z tých 4 mil. 300 uspokojiť tých ostatných, čo to potrebujú. Tým nechcem tých 200 tisíc obhajovať. Ale proste netreba klamať tých ľudí. A niekde to smeruje zase k tomu, čo tu bolo do r. 2006, keď ozaj mnohí nedostali drevo a ozaj … musel som sa osobne angažovať v prospech niektorých. Ale táto distribúcia je prekliatie, ktoré za Simona bolo a pokračovalo inak. Veď on rozdelil lesy na 26 závodov a povedal, že len títo riaditelia závodov môžu disponovať 40%-tami drevnej hmoty. Tu neexistovalo centrálne riadenie, ani centrálna evidencia odbytovej politiky. Sme ochotní pomôcť ministrovi Simonovi, ale musí to byť akceptované. Keď nebude, vieme žiť aj bez toho.
Ako by ste mu vedeli pomôcť?
Odborne. Nemá odborníkov. Oni do veľmi veľa pozícii obsadzovali zo straníckych pozícií, národnostných pozícií. A keď sme prišli do Slovenského pozemkového fondu, veď tam po chodbách išla väčšinou maďarčina. A to nebola len jazyková bariéra, ktorá tam vznikala, ale aj tento stranícky záujem usmerňoval toky peňazí potom, kde išlo, koľko, ako to bolo robené. Tak to sú také zaujímavé momenty, ktoré hovoríme, ak chceš robiť dobrú politiku, zbieraj i rozumy. Ak tie rozumy sme dnes dosť veľa skoncentrovali, tak prečo ten náš potenciál len zo straníckych dôvodov nevyužiť, keď my sami si nárok na majetok nerobíme.
Čiže ponúkate Simonovi spoluprácu, ponúkate mu vlastných odborníkov.
Korektnú spoluprácu. Zatiaľ pokiaľ viem, tak napríklad v Štátnych lesoch vyhodili všetkých z HZDS. Nechali smerákov a esenesákov. Ale sú hrdí na to, že tí, ktorí boli nominanti HZDS, boli vyhodení. Bohužiaľ, z tej masy, ktorá tam bola, my sme mali len šesť ľudí. Ostatní boli nominanti iných strán. Pokiaľ ide o terajšieho generálneho riaditeľa, ktorého poveril, tak sú mi veľmi dobre známe nielen jeho väzby na SMK, ale aj jeho väzby na Smer.
Zhováral sa Radovan Pavlík
