BRATISLAVA 10. augusta (WBN/PR) – Kvety života, radosť rodičov, naplnenie snov… Tieto šablónové predstavy o deťoch nedávajú odpoveď na špecifickú otázku: kedy sa z dieťaťa stáva objekt zobrazenia, a nielen zobrazenia, ale zobrazenia pre dejiny? Prečo v našej dobe nepreberného množstva technológií tisíce detí ostávajú nezobrazené, neviditeľné mimo úzkeho kruhu domácich, zatiaľ čo tváre iných detí sú tvárami doby?
Odpoveď bude zrejme v tom, že do niektorých detí spoločnosť vkladá veľké nádeje, ktoré nepotvrdzujú ony samy (bolo by odvážne myslieť si, že každý malý následník sa od útlej mladosti prejavuje ako Mozart a vďaka osobným zásluhám sa stáva objektom umeleckého zobrazenia), ale prenášajú ich na ne dospelí, predovšetkým sami rodičia, ktorých majetok či postavenie im umožňuje „stanovovať pravidlá hry“ dejín súčasnosti, a tým aj nárokovať si miesto v dejinách ako v knihe osudov.
Anna Skladmann fotografuje deti, ktoré sú následníkmi vážených a vplyvných ľudí súčasnej ruskej spoločnosti. V rámci projektu Malí dospelí ju nezaujímajú mená, príbehy, čísla, vyjadrujúce rozmery rodičovských majetkov, ale fenomén detí ako následníkov, prvá generácia ľudí nového Ruska, narodených do nesmierneho bohatstva a od najútlejšieho veku si uvedomujúcich svoju odlišnosť od väčšiny a svoju príslušnosť v kruhoch vyvolených. Tieto deti vedia o svojom poslaní, vedia o svojej výnimočnosti, sú to členovia uzavretého klubu. Keď sa deti vidia ako iné – či už ako čarodejníci, ako zázračné deti alebo ako králi, majú na sebe pečať tohto vedomia. A práve takých „malých dospelých“ ukazuje fotografka Anna Skladmann.
Napriek útlemu veku sú hrdinovia jej fotografií zároveň spoluautori diel o sebe, robia fotografke exkurziu po svojom svete, ukazujú jej materiálne znaky svojho panstva a ponúkajú jej obrazy, v ktorých sa môžu postaviť pred fotoaparát. Takto sa aj dospelé hviezdy dnešnej masovej kultúry stávajú spoluautormi súčasných hviezdnych fotografov, prejavujú svoju intelektuálnu spôsobilosť, a pritom fotografa intelektuála, režiséra snímok stavajú na roveň sebe – globálnym idolom. Deti ako dospelé hviezdy, ktoré riadia alebo sa aktívne zúčastňujú na procese tvorby svojich portrétov – také niečo sme ešte nevideli. Je to pôsobivé, najmä keď pod fotografiami nie sú ceduľky s priezviskami, inak by sa dalo všetko zvaliť na auru týchto mien: syn Forbesa alebo dcéra Ropy – ich predstavitelia sa už od perinky vyznačujú rodovými črtami. V projekte Anny Skladmann sú všetky deti pomenované len krstnými menami a neasociujú sa s konkrétnymi „značkovými“ priezviskami, vystupujú len ako zástupcovia jednej generácie, je to zmnožený portrét nového fenoménu. Deti ako predstavitelia klanu súčasných „malých dospelých“, manažujúcich svoj život, ale i prácu a tvorbu druhých, deti diktujúce vlastné pravidlá hry, ako ich rodičia. Ibaže „malí dospelí“ začali s týmito aktivitami od narodenia.
Vyzerá to, že fotografka podlieha vplyvu svojich modelov. Je to vôbec možné? Veď ide o deti. Niektoré celkom maličké. Fotografka si však vedome zvolila rolu „dvorného“ maliara portrétistu, aby hlbšie videla pravidlá života súčasného dvora, jeho rituály a mýty, obrazy – matrice, v ktorých súčasní malí vládcovia sveta predstavujú svoje ego. Deti ako zrkadlo. Ako špongia vstrebávajúca reálie okolitého sveta. Deti ako čarovný téglik, prekvapujúcim spôsobom transformujúci modely dospelých. Deti ako Galatey svojich rodičov, ale už s vlastným názorom. Deti ako osobnosti s vlastnými preferenciami štýlu či spôsobu života.
Anna Skladmann si za hrdinov vyberá deti novej ruskej elity. Je to pre ňu zaujímavé, lebo tak skúma svoje ruské korene. Naproti tomu práve v Rusku je transformácia empírie svetovej kultúry do ruskej nečakaná, nepredvídateľná a tým zaujímavá pre recipientov vnútri tejto krajiny i za jej hranicami. Vlastne cez formu reprezentačného portrétu, ktorého hrdinami sú deti, mladá fotografka skúma dejiny kultúry, nahmatáva ich archetypálny terén, čo spočiatku vyzerá skrytý pod amorfnou vrstvou znakov súčasnej svetovej civilizácie.
Pri pohľade na fotografie Anny Skladmann z historického hľadiska nás jednostaj udivuje archetypickosť, starodávnosť výrazu tvárí a zovňajšku jej hrdinov, akoby tieto deti boli plodom stáročného výberu elity, a nie následníci prvej generácie. Vnímavosť k psychológii dieťaťa (dedičstvo konca 19. storočia) v obrazoch následníkov „mena a panstva“ pôsobí ako vietor zmien, povievajúci vnútri prázdnych foriem reprezentačného portrétu, ale postoj, držanie tela a dospelosť pohľadov detí, čo si nesú bremeno pôvodu, nemôže prekonať ani nový prístup výtvarníkov. Sú schopní zachytiť priestor medzi detskosťou a bremenom moci, ktoré tkvie v maske odcudzenia, no ani psychologizujúci výtvarníci nie sú schopní ignorovať de facto prítomnosť masiek…
Anna Skladmann zúročila výdobytky psychologického portrétu od Velázqueza po Valentina Serova, ale jej úlohou, ako aj úlohou jej predchodcov v žánri reprezentačného detského portrétu, bolo vytvoriť obrazy výnimočných detí svojej doby.
K výstave na Slovensku vyšiel katalóg v slovenskom, anglickom a ruskom jazyku.
K u r á t o r i:
Jevgenij Berezner, Irina Čmyrevová, Natalia Tarasovová
Dvorana MKCR SR | Nám. SNP 33 | Bratislava
Vernisáž výstavy: 12. augusta 2010 o 18:00 hod.
Výstava potrvá od 13. augusta do 3. septembra 2010
Otvorené denne okrem pondelka od 10.00 h. do 18.00 h.
Organizátori:
Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky
Národné osvetové centrum
Štátne muzeálno-výstavné centrum ROSIZO
Ministerstva kultúry Ruskej federácie
Mediálny partner:
Slovenská tlačová agentúra SITA