BRATISLAVA 30. júna (WEBNOVINY) – Malá vládna novela zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), sprísňujúca postihy za nepovolené stavby, sa nedostala do druhého čítania. Rozhodli o tom poslanci počas štvrtkového hlasovania, pričom predtým odmietli návrh Renáty Zmajkovičovej (Smer – SD) vrátiť novelu zákona ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na dopracovanie.
Najvyššie pokuty za čierne stavby môžu podľa novely stavebného zákona dosiahnuť v prípade priestupku 170 tis. eur a pri správnom delikte 350 tis. eur. Pôjde o postihy stavebníkov za uskutočňovanie stavieb v chránenom území alebo v ochrannom pásme bez stavebného povolenia. Ak pravidlá opakovane porušia pri priestupku do jedného roka a pri správnom delikte do dvoch rokov, môžu dostať dvojnásobne vyššie pokuty, teda 340 tis. eur a 700 tis. eur. Novela by po schválení v parlamente mala nadobudnúť účinnosť 1. novembra. Ide v poradí o 28. novelizáciu stavebného zákona schváleného ešte v roku 1976. Ministerstvo dopravy a výstavby začne zároveň pripravovať celkom nový stavebný zákon, keďže súčasný aj s novelami má už 35 rokov.
Za priestupky majú byť štyri pásma pokút – 30 eur až 1 000 eur, 300 eur až 3 000 eur, 1 000 eur až 40 000 eur a 3 000 eur až 170 000 eur. Za správne delikty sú navrhnuté pokuty v troch rozsahoch – 500 eur až 15 000 eur, 5 000 eur až 100 000 eur a 10 000 eur až 350 000 eur. Priestupky a správne delikty prejednáva a pokuty udeľuje stavebný úrad alebo inšpekcia.
Ministerstvo dopravy a výstavby zdôvodnilo návrh novely staveného zákona tým, že sa znížila úroveň disciplíny a právne vedomie aj medzi účastníkmi výstavby. To negatívne vplýva na uplatňovanie stavebného zákona v súčasnosti. Štátny stavebný dohľad, ktorý plní kontrolnú funkciu vo výstavbe, sa podľa ministerstva v nedostatočnej miere zameriava na realizačnú fázu výstavby, pričom v prípade zistených nedostatkov na stavbe, mu v stavebnom zákone chýbajú účinné nástroje na zabezpečenie účinnej nápravy.
Združenie stavebníkov Slovenska (ZSS) kritizovalo malú novelu stavebného zákona
Výhrady má najmä k tomu, že novela je zameraná takmer výlučne na postihovanie stavebníkov za nepovolené stavby, pričom pokuty považuje za neprimerane vysoké. Zakladateľ združenia Miroslav Konôpka uviedol, že navrhovaná novela je „drastická“ a hrozí, že stavebné úrady budú udeľovať pokuty nielen developerom, ktorí ignorujú zákon a stavajú načierno, ale aj bežným ľuďom – nestavebníkom a malým živnostníkom v oblasti stavebníctva. Podľa neho by mal štát najprv prijať nový stavebný zákon namiesto súčasného. Ak by územné a stavebné konanie nebolo také zdĺhavé, byrokratické a komplikované, mohol by sa podľa neho znížiť aj počet nepovolených stavieb.
Hlasovanie siedmich poslancov za SaS bolo podľa Kollára omylom
Hlasovanie siedmich poslancov za SaS, ktorí vo štvrtok v parlamente nepodporili posunutie malej vládnej novely stavebného zákona do druhého čítania, bolo podľa predsedu klubu SaS Jozefa Kollára len omylom. „Som presvedčený, že to bol obyčajný omyl, keby som o tom presvedčený nebol, tak im neukážem všetkým hlasovať za. Za omyl sme pripravení sa našim koaličným partnerom ospravedlniť,“ povedal Kollár.
Podľa Bugára za nehlasovaním sú spory medzi liberálmi a kresťanskými demokratmi
Predseda Mostu-Híd Béla Bugár si myslí, že hlasovanie poslancov za SaS omyl nebol a mali na to čisto politický motívy. Podľa neho sú za tým spory medzi liberálmi a kresťanskými demokratmi. „Poslanci za SaS to urobili naschvál, chceli ukázať, ako to môže vyzerať z ich pohľadu, keď KDH bude hlasovať so SNS alebo so Smerom,“ vyhlásil Bugár. Zároveň prisvedčil na otázku, či hlasovanie liberálov bolo odplatou za hlasovanie o zákaze práce v obchodoch cez všetky sviatky.
Ak mali poslanci za SaS pri hlasovaní o stavebnej novele nejaký problém, mali podľa lídra Mostu-Híd vopred povedať, že zákon nepodporia. Išlo totiž o novelu stavebného zákona, ktorá má sprísniť postihy za nepovolené stavby. „Situácia je zlá aj z môjho pohľadu, lebo minimálne dve koaličné strany takýmto spôsobom bojujú. Môže to mať také dôsledky, že neprejdú ďalšie zákony, aj vládne. Oveľa lepšie je momentálne nehlasovať o ničom ale rokovať a rokovať,“ tvrdí Bugár.
Podľa rokovacieho poriadku môže parlament rokovať o tej istej veci opäť najskôr o šesť mesiacov. „Ak to náš koaličný partner predloží znova, budeme o tom rokovať. Nič mimoriadne sa nestalo,“ povedal ďalej Kollár s tým, že v parlamente sa často mýlia aj skúsení poslanci.