Umelá inteligencia sa v roku 2025 dá využiť naozaj na hocičo, avšak to, že si ňou ľudia budú nahrádzať terapeutické sedenia sa ešte prednedávnom zdalo nereálne. Zatiaľ čo hodiny terapie si nemôže dovoliť každý, k neplatenej verzii Chatu GPT sa dostaneme za pár klikov.
Ilúzia všemocnej umelej inteligencie vyvoláva dojem, že AI dokáže naozaj všetko. „To, čo AI nikdy neposkytne, je vedenie a vzťah,“ upozorňuje psychologička Katarína Tekáčová, ktorá sa už vo svojej praxi stretáva s priznaniami klientov, že chatboty využili ako terapeutickú pomoc.
Najprv všetci ostatní, až potom ja. Trpíte záchranárskym komplexom? Takto ho porazíte - ROZHOVOR
Zo začiatku to znie fajn – nemusíte nikomu pozerať do očí, nikto nečíta medzi riadkami to, čo nechcete ukázať a vysloviť. „Avšak potom, keď sa vám dostane odpovedí na zamyslenie, rád ako sa správať a čo robiť, integrácia krokov a bezpečné spracovanie ostáva stále na vás,“ dodáva psychologička s tým, že po odpovedi tam nezostane nikto, kto vás s vašimi emóciami podrží, keď to naozaj potrebujete a ani vy sami to možno neviete pomenovať.
Katarína Tekáčová v rozhovore hovorí, kedy je bezpečné siahnuť po psychologickej pomoci od AI a ako sa reálne dá využiť, aby sme sa cítili lepšie. Zároveň však upozorňuje: môže to skončiť väčšou samotou, než s akou ste začali.
Stretávate sa vo svojej praxi s ľuďmi, ktorí si pomáhajú AI pri zvládaní psychických ťažkostí? Ako to vnímate?
Ano, už niekoľko klientov sa mi zdôverilo, že hľadali pomoc aj vo forme rozhovoru s AI. A ako to vnímam? Asi by som to definovala, že som v stave skúmania situácie a som v pozore. Na jednej strane, AI je niekto, kto má čo sa týka informácií na všetky témy množstvo relevantných odpovedí. Ak sa však bavíme o emočnej pomoci ľuďom, nie je to najšťastnejší spôsob, kde hľadať oporu a pomoc.
Jesennú úzkosť nemusíte pretrpieť, môžete ju rozchodiť. Najlepšie v prírode, radí koučka
AI môže byť všetko, len nie psychológ, terapeut, ani duchovný sprievodca. Hoc má k tomu obrovské množstvo informácií, je niečo čo nemá: city, intuíciu a empatiu. Nevie na základe otázok vycítiť, ako na tom ten človek naozaj je a nevie rozlíšiť, čo ten človek chce alebo potrebuje počuť.
Prečo podľa vás ľudia začínajú dôverovať nástrojom ako ChatGPT pri riešení úzkostí, partnerských kríz či spracovaní traumy?
Myslím si, že pretože je to rýchle, anonymné a bez rizika hanby. Vedia si „odľahčiť“ bez toho, aby museli niekomu ukazovať svoju zraniteľnosť. Taktiež ilúzia všemocnosti informácií. Ak má niekto pocit, že odpoveď na jeho trápenie je niekde „tam vonku“, môže veriť, že ju stačí len správne nájsť alebo zadať správnu otázku.
Má používanie AI ako „digitálneho terapeuta“ aj nejaké pozitíva? Môže to byť napríklad forma prvej pomoci?
Môj názor je, že áno, avšak skôr by som AI odporúčala používať, ako zdroj poznania a inšpirácie. Dajú sa nájsť rôzne prístupy, tipy, teórie, dokonca možnosť urobiť si prehľad o tom, ako by som sa mohol pozrieť na problém z rôznych uhlov pohľadu. Taktiež je tu možný potenciál uvedomenia. Možno si niekto lepšie sformuluje, čo cíti, získa iný pohľad a výzvu k zamysleniu. To je však naozaj za mňa len ako doplnok a nie finálna forma pomoci.
Aké riziká vidíte v tom, že AI nepozná kontext, nekladie doplňujúce otázky a nevyhodnocuje naliehavosť či riziko ohrozenia života?
To, čo AI nikdy neposkytne, je vedenie a vzťah. Terapeut, facilitátor alebo psychológ nie je len odpovedač na otázky. Je to človek, ktorý drží rámec bezpečia, vedie proces a reaguje na to, čo sa deje v prítomnom okamihu (neverbálne, vizuálne, na úrovni emócií a pod.) To AI nikdy neurobí.
Ak je napríklad vašim problémom príliš zahltená myseľ a je to vaša obrana pred emóciami a neriešením problému, AI vám bude odpovedať na vaše otázky, až kým si neminiete limit, a to vás môže rozrušiť ešte viac. Dobrý psychológ to rozpozná a povedie vás tak, aby sa to nestalo a aby vás s tým naučil pracovať.
Desivý svet dnešných tínedžerov, o ktorom rodičia často netušia: Kyberšikana, výsmech a odstrkovanie - ROZHOVOR
A čo ja považujem za najväčšie riziko a pascu zároveň, zodpovednosť a záťaž zostáva úplne na tom človeku a dokonca to môže prehĺbiť ešte viac pocity samoty. Zo začiatku to znie fajn, keď sa nemusíte nikomu pozerať do očí, nikto nečíta medzi riadkami to, čo nechcete ukázať a vysloviť. Avšak potom, keď sa vám dostane odpovedí na zamyslenie, rád ako sa správať a čo robiť, integrácia krokov a bezpečné spracovanie ostáva stále na vás. Nie je tam reálne nikto, kto vás podrží a povzbudí, keď to naozaj potrebujete a ani vy sami to možno neviete pomenovať. Nie je tam nikto, kto odchytí tie jemné signály a pomôže vám zvládnuť to.
Je bezpečné pýtať sa AI na rady ohľadom vzťahov, rozchodov alebo rodičovských konfliktov? Môže mi naozaj poradiť?
Ak sa bavíme o tom, vysvetliť princípy komunikácie, výchovy, prístupy k riešeniu problémov vo vzťahoch a pod. tak áno, určite to môže pomôcť. Napríklad ako sa naučiť techniky aktívneho počúvania, nápady na trávenie času s deťmi, to všetko sú informácie vo forme vzdelávania sa v danej oblasti. Ako som spomínala, je dobré držať to vo všeobecnejšej rovine a nie riešenie otázok osobného života.
Existujú typy problémov alebo životných situácií, pri ktorých by ste použitie AI úplne neodporúčali?
Za bezpečné použitie by som ja považovala situácie, kedy kladiem AI otázky s tým vedomím, že som len zvedavý, téma ma zaujíma, túžim si rozšíriť obzory – napríklad vo vzťahoch, rodičovstve, psychológii a pod.
Fenomén zlatej klietky: Prečo sú bohatí ľudia a celebrity často nešťastní, hoci majú všetko?
Za rizikové považujem, keď do konverzácie s AI človek vstupuje v zlom psychickom stave, s preťažením, úzkosťou, depresiou alebo akútnym stresom a začne hľadať odpovede. Takže za hranicu považujem práve uvedomenie si vlastného stavu predtým, ako človek AI použije.
Ak napíšem AI, že mám samovražedné myšlienky, čo sa stane? Je schopná na to adekvátne reagovať?
Ja som to už skúšala viackrát, zaujímalo ma to a mne dáva bezpečné odpovede. Okamžite odporučila vyhľadať pomoc a poskytla mi linku pomoci. Dokonca ani moja sugestívna otázka ju nenaviedla na nejakú radu, ktorá by mi mohla uškodiť. AI je však viacero, takže rozhodne by som nikomu neodporúčala riešiť také niečo so strojom na informácie, ale s reálnym človekom, ktorý nám vie pomôcť aj vo fyzickej podobe. Ja som na to použila chatGPT.
Vidíte možnosť, že by v budúcnosti AI mohla dopĺňať psychologickú prax – napríklad ako nástroj pre psychoedukáciu alebo denné sledovanie nálady klienta?
Ako nástroj na psychoedukáciu podľa môjho názoru áno, tam si ale ja osobne myslím, že to končí. Akýkoľvek neosobný element a narušenie súkromia medzi klientom a facilitátorom/ terapeutom, ja považujem za väčšie a väčšie vzďaľovanie sa tomu, čo chceme v tomto obore dosiahnuť, a to je zachovanie a budovanie medziľudských vzťahov, pocit bezpečia a súkromia, ľudský prístup a empatia.
Môže byť ChatGPT nástrojom na sebapoznanie alebo psychohygienu, ak viem, ako ho správne používať? Máte nejaké tipy na prompty?
Môj osobný tip je pomoc s tvorbou harmonogramu šitý na mieru vašim požiadavkám a možnostiam. Ja osobne nemám rada plánovanie, a to je aj niečo na čo využívam AI. Čím viac informácii o vašom dni a časových možnostiach, tým lepšie. Ak napríklad napasovať do vášho dňa alebo týždňa čas na vašu psychohygienu, čas pre seba a zároveň odporúčania a nejaké tipy podľa preferencií toho, čo vás nabíja a uvoľňuje, to je niečo, čo vás môže naviesť na skvelé možnosti, namotivovať a odbúrať výhovorky.
Je v poriadku napísať AI, keď mám zlý deň a potrebujem sa „vyrozprávať“?
Ako človek, ktorý sa zaoberá emóciami, ich uvoľňovaním a zdravým spracovaním, odporúčam si na to nezvykať. Zrejme to jednorázovo neuškodí, ale dlhodobo to ani nepomôže. Nemá to ten správny efekt, aj keď AI vás samozrejme podporí a možno poskytne nový pohľad na vec.
Za zdravšie rozhodne považujem, osobný kontakt alebo rýchla SMS niekomu, komu sa môžem zdôveriť. Ak naozaj nemáte nikoho, komu by ste sa mohli zdôverovať, keď to potrebujete, veľmi odporúčam vyhľadať odborníka, ktorý vám môže poradiť, vypočuť vás a dokonca pomôcť situáciu zmeniť.
