Líška hrdzavá žije prevažne v rovinatej krajine a zaraďuje sa k nočným psovitým dravcom. V klasickom prírodnom prostredí jej populácia pomerne klesá – väčšina líšok sa nedožije ani prvého roku života. Ich stavy môžu výrazne znížiť klimatické podmienky, napríklad aj dlhá a tuhá zima. No o to viac sa líška objavuje v blízkosti ľudských obydlí a nezriedka sa už udomácnila dokonca aj v parkoch niektorých európskych veľkomiest. V štandardnej prírode tvorí jej potravu pernatá zver, bažanty, jarabice a ďalšie rôzne druhy vtáctva, tiež zajace, králiky, ale aj hlodavce, či červy. V blízkosti vidieckych ľudských obydlí loví aj domácu hydinu, v mestách sú to najmä stráviteľné odpadky.
Líšku v novodobej súčasnosti lovili najmä pre jej krásnu kožušinu. Vďaka svojej prirodzenej inteligencii a vynaliezavosti však nebola a ani nie je priamo ohrozená. Odkedy líščie kožuchy vyšli z módy, výrazne poklesol aj jej odstrel, ba pre mnohých poľovníkov sa stal až nezaujímavým. Lov líšok je však veľmi dôležitou ochranárskou aktivitou poľovníkom, lebo je jedným z najčastejších prenášačov vírusov besnoty. Ak sa besná líška stretne so psom alebo mačkou a pohryzie ich, môžu poranené zvieratá toto ochorenie ďalej prenášať. Dokonca aj na človeka a spôsobiť mu veľmi vážne zdravotné ťažkosti, ktoré sú pri zanedbaní včasného liečenia smrteľné. Napriek intenzívnemu prenasledovaniu líšok je nebezpečenstvo besnoty nielen u nás, ale v celej Európe (s výnimkou Veľkej Británie) stále vážnou hrozbou.
Odstrel líšok v tomto období je dôležitý aj vzhľadom na klimaticky nepriaznivý minulý rok, kedy sme vinou veľmi zlého veterného a daždivého počasia zaznamenali značný pokles malej zveri. V niektorých poľných revíroch budú mať poľovníci ťažkosti s udržaním kmeňových stavov zajacov, či bažantov. Keďže tie tvoria jednu z hlavných súčastí jedálnička líšok, je dôležité ich stavy systematicky znižovať. O dôvod viac, aby sa líška nestratila z poľovníckych kalendárov poľovníckych združení.