ŽEHRA 20. októbra (WEBNOVINY) – Ministerstvo vnútra preverí fungovanie miestnej samosprávy v obci Žehra. „Sú tu mnohé podozrenia z veľmi netransparentného nakladania s finančnými prostriedkami. Títo ľudia platia dane a mnohé veci z vlastných peňazí financujú. Financujú zadarmo odber vody, financujú zrejme fiktívne aktivačné práce, financujú obrovské odmeny poslancov samosprávy a starostovi,“ uviedol po návšteve rómskej osady v Žehre a stretnutí s členmi združenia Nová Žehra minister vnútra Daniel Lipšic. Podľa ministra je neprijateľné, aby ľudia, ktorí platia dane, financovali aktivity, na ktoré nemajú žiadny vplyv. Minister uvažuje o novelizácii zákona o obecnom zriadení, aby v prípade dlhodobého zneužívania samosprávnych oprávnení, mohli byť tieto obmedzené a mohlo by prísť k zlúčeniu, prípadne rozdeleniu obce. Súčasný stav v obci Žehra je podľa ministra neudržateľný a k podobnej situácii môže dôjsť aj v ďalších obciach na Slovensku.
Novelu zákona o obecnom zriadení chce minister pripraviť na budúci rok. Blížiace sa komunálne voľby budú ešte podľa súčasného zákona. Počas volieb by mal byť v obci zvýšený počet policajných hliadok, aby nedošlo k manipulácii volieb. Podľa ministra je nemysliteľné, aby v situácii, keď obec na aktivačných prácach zamestnávala 240 ľudí „a videl som aké je prostredie v osade, tak sa mi zdá, že niečo nie je v poriadku a sú tu vážne podozrenia, že samospráva svoje oprávnenia evidentne zneužíva,“ povedal minister Lipšic.
„Prísľuby sú veľmi lákavé a uvidíme, čo prinesie budúcnosť,“ uviedol Miloš Pacovský z občianskeho združenia Nová Žehra. Podľa neho obmedzenie samosprávnych oprávnení v súčasnej situácii by bolo určitým riešením, keďže momentálne nie je možné rozdelenie obce. Združenie bude však aj naďalej presadzovať odčlenenie od rómskej osady. Obec Žehra s 2 035 obyvateľmi sa skladá z centrálnej časti Žehra s približne 300 obyvateľmi, časti Hodkovce s približne 200 obyvateľmi a rómskej osady Dreveník s 1 530 obyvateľmi. Nerómska časť obyvateľov obce sa chce domáhať svojich práv aj na Medzinárodnom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Obyvatelia centrálnej obce Žehra a osady Hodkovce sa na súde chcú domáhať práva na samosprávu. Pacovský tvrdí, že všetky obecné peniaze idú len do osady Dreveník. Súčasné zastupiteľstvo podľa neho po doplňujúcich komunálnych voľbách v roku 2008 uhradilo dlhy za nájomné byty v rómskej osade, znížilo všetky poplatky za bývanie, na čo doplácajú ostatní obyvatelia v obci. V obecnom zastupiteľstve sedí sedem poslancov, z toho šiesti sú z rómskej osady. Starosta obce Ivan Mižigár je tiež z osady Dreveník.
So žiadosťou o bezplatnú právnu pomoc sa na občianske združenie Ľudia proti rasizmu (ĽPR) obrátilo od začiatku roka viac ako 30 ľudí. Vo väčšine prípadov boli terčom násilia alebo nerovného zaobchádzania Rómovia. Málokedy sa však na ĽPR obrátili Rómovia, ktorí žijú v osadách. „Vnímame to tak, že tí si už úplne zvykli na to, že ich pohyb po obci je obmedzený, že sú vylúčení z okruhu služieb, trhu práce či obeťou zvláštnych praktík,“ povedala pre agentúru SITA predsedníčka a právnička ĽPR Irena Bihariová.
Na združenie sa podľa nej skôr obracajú Rómovia, ktorí sú spoločensky integrovaní a „paradoxne práve ich majorita trestá za to, že má problémy s inými príslušníkmi rómskej minority“. Občianske združenie ĽPR od začiatku roka riešilo aj útoky na ľudí inej farby pleti, ale i prípady šikanovania zraniteľných skupín obyvateľstva, ktoré sa deje v réžii štátnych či samosprávnych orgánov. „Objavujú sa aj útoky na osoby odlišujúce sa svojím životným štýlom či subkultúrou,“ uviedla. Linka neslúži len poškodeným, ale aj študentom a širokej verejnosti, ktorí s touto tematikou pracujú alebo ich zaujíma a ktorým prostredníctvom nej distribuujú balíčky právnych a odborných informácií. Prostredníctvom linky tiež môžu ľudia združenie informovať o aktivitách krajne pravicových skupín vo svojom okolí, alebo oznámiť prípady, keď napríklad v niektorom zariadení odmietajú obslúžiť Rómov.
Linka právnej pomoci funguje zhruba od novembra roka 2009. Možno zavolať na telefonickú linku 02/16 356, spoplatňovanú ako bežný hovor do Bratislavy. Na združenie sa možno obrátiť aj e-mailom na adresu pomoc@rasizmus.sk. „Ideálnejšie je, keď sa na nás klient obráti e-mailom, pretože mu v ňom môžeme presnejšie rozpísať celú postupnosť krokov a úkonov, a on sa k tejto navigácii môže kedykoľvek vrátiť a skontrolovať si, či sa v jeho veci koná naozaj tak, ako by sa podľa právnom garantovaných štandardov malo,“ povedala Bihariová.
SITA