Päťročný Saroo sa stratí vo vlaku, ktorý ho odvezie tisíce kilometrov od jeho domova a rodiny. Ocitne sa v uliciach Kalkaty, kde sa musí naučiť sám a opustený prežiť. Po strastiplnej a nebezpečnej ceste, putovaní po rôznych hrozných útulkoch a sirotincoch, sa naňho napokon usmeje šťastie a adoptuje si ho manželský pár z Austrálie. Saroo v novej rodine nájde lásku a bezpečie. Aby nezranil city svojich adoptívnych rodičov, potláča v sebe minulosť, aj túžbu po stretnutí so svojou stratenou matkou a bratom. Náhodné stretnutie s indickými kolegami v ňom však po 25 rokoch opäť prebudí spomienky a on sa rozhodne nájsť svojich príbuzných. Vyzbrojený len hŕstkou nejasných spomienok, neochvejným odhodlaním a revolučnou technológiou Google Earth, sa vydáva na dlhú cestu za svojou stratenou rodinou v ďalekej Indii.
„Je to jeden z tých príbehov, ktoré dojmú každého človeka. Keď ho počúvate, cítite mrazenie v kostiach. Dotýka sa vašej podstaty ako ľudskej bytosti, potreby nájsť domov a pochopiť, kto vlastne ste,” hovorí producent Emile Sherman. „Je to film o rodine, o tých pevných putách, ktoré sa nikdy nepretrhnú, a ktoré tvoria základ našich životov.“
Producentka Angie Fielderová dopĺňa: „Saroov príbeh sa nedá vylepšiť – je úplne dokonalý. Má v sebe všetko, čo robí filmy nezabudnuteľnými – dobrodružstvo i nebezpečenstvo, cestovanie medzi kontinentmi i naprieč rôznymi časovými obdobiami. Je nesmierne emotívny a dobre sa končí. Po rokoch strávených ďaleko za hranicami rodnej krajiny, bez svojej biologickej rodiny a po rokoch úporného hľadania, ktoré pripomína tú povestnú ihlu v kope sena, sa mu podarí nájsť cestu domov.”
Adoptívnu austrálsku mamu malého chlapca si zahrala Nicole Kidman, držiteľka Oscara aj Zlatého Glóbusu. Režisér Garth Davis spomína: “ Nicole si prečítala scenár a následne sme sa stretli v New Yorku. Striedavo sme rozprávali a plakali…vedela o svojej postave aj o skutočnej Sue všetko. Veľmi rád som s ňou pracoval a pohyboval sa v jej blízkosti. Je dokonalá profesionálka, vždy pripravená. Vždy mi kládla inteligentné otázky a tvrdo pracovala. Jej metódy prípravy boli niekedy neštandardné, ale potom prišla na pľac a bola očarujúca. Dokonca sa milo prihovárala zvedavým susedom, čo nakúkali cez plot….jednoducho úžasná.”
Prvých 6 týždňov sa nakrúcalo v indickej Kalkate a bolo to mimoriadne fyzicky náročné. Herci aj celý štáb bojovali s preplnenými ulicami a znečisteným ovzduším v meste a prachom a horúčavou mimo neho. Celý projekt bol nesmierne ambiciózny – nakrúcanie na preplnenej hlavnej stanici v Kalkate, na moste, ktorý spája východnú a západnú časť mesta, či na nábreží rieky Hugli (prítok Gangy), kde musela produkcia presúvať hercov aj všetky technické zariadenia v predvečer veľkého sviatku cez uzučké a prepchaté uličky kvetinového trhu.
Emile Sherman dúfa v silný odkaz, ktorí si ľudia odnesú z kina: „Diváci majú možnosť spoznať život adoptovaných detí. Verím, že viac západných krajín si uvedomí význam a výhody adopcií. Na svete je toľko detí, ktoré nikdy nepoznali milujúcu rodinu, a na druhej strane množstvo rodičov, ktorí túžia po dieťati. Tak prečo tieto dve strany nespojiť?”