BRATISLAVA 29. januára (WEBNOVINY) – Predstavitelia LGBTI organizácií trvajú na tom, že nebudú robiť žiadnu kampaň k blížiacemu sa referendu o rodine. Vo štvrtok však spustili portál nejdeme.sk so stanoviskami ľudí z rôznych sfér spoločnosti, ktorých spája odmietavý postoj k referendu.
—–> TU.
Zástupcovia LGBTI organizácií minulý týždeň pod vplyvom vývoja kampane deklarovali, že nechcú byť jej súčasťou, a preto nepôjdu do priamych konfrontácií v médiách s podporovateľmi plebiscitu.
Postoj sa dá vyjadriť aj neúčasťou
„Zároveň sme si ale vedomí, že musíme vysvetliť svoj postoj a predložiť argumenty verejnosti. Oslovilo nás aj množstvo ľudí a organizácií, ktorí sa rovnako ako my na referende nezúčastnia a odmietajú spôsob vedenia kampane. Rozhodli sme sa preto vytvoriť stránku nejdeme.sk, ktorá splní tieto úlohy,“ povedal na štvrtkovej tlačovej besede Martin Macko z Iniciatívy Inakosť.
Referendum je podľa Jany Jablonickej z Inakosti dôležitým nástrojom účasti občanov na správe vecí verejných, ale občiansky postoj sa dá podľa nej rovnako vyjadriť aj neúčasťou. „A to najmä v prípade, ak otázky referenda sú nezmyselné a nemôžu nič zmeniť na súčasnom stave,“ dodala Jablonická.
KDH mobilizovalo svoje štruktúry pred referendom
Ministerstvo vnútra zriadilo infolinku o referende
Aliancii za rodinu vadí projekt na školách Hrou proti AIDS
Nitrania sa budú sedem dní nepretržite modliť za referendum
„Na zlé otázky totiž neexistujú správne odpovede. Akýkoľvek výsledok referenda nevyrieši žiadny problém, ktorému dnes rodiny na Slovensku čelia“. Manželstvo bude podľa predstaviteľov Inakosti aj po referende zadefinované ako zväzok muža a ženy a deti, ktoré dnes z rôznych dôvodov nemajú otca alebo matku, ich nebudú mať ani po referende. Podobne rodičia budú mať v prípade, ak nesúhlasia so spôsobom alebo niektorou z metód vyučovania, právo svoj názor odkonzultovať s vedením školy.
Obetným baránkom je jedna menšina
Proti referendu vystupuje aj Kálmán Petőcz z Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku. „V tomto referende ide o to, či bude demokratický inštitút referenda použitý na postupné podkopávanie samotnej demokracie. Väčšinový názor ešte nemusí byť pravdivý ani spravodlivý. Dnes je obetným baránkom referendovej kampane jedna menšina, zajtra to môžu byť oní,“ myslí si Petőcz.
Podobný postoj má aj riaditeľka Amnesty International Slovensko Jana Malovičová. „Myslím, že hlasovať o ľudských právach nie je v poriadku. Ja na referendum nepôjdem,“ poznamenala.
Podľa Eleny Gallovej Kriglerovej z Centra pre výskum etnicity a kultúry sa dnes čoraz viac hovorí o potrebe väčšej sociálnej súdržnosti a vzájomnej podpory. „Zaujímavé pritom je, že sú to práve zástancovia tradičného usporiadania sveta, ktorí dnes spoločnosť najviac rozdeľujú,“ konštatovala.
Hlava štátu tak urobila po tom, ako o ústavnosti referenda rozhodol Ústavný súd SR. Ten rozhodol, že v súlade s ústavou sú otázky:
1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?
Referendum so štyrmi otázkami žiadala vypísať Aliancia za rodinu, jej petíciu podpísalo približne 400-tisíc ľudí. Ústavnosť referendových otázok posudzoval ústavný súd na základe podania prezidenta Andreja Kisku.