„To nič nebolo, len sme si písali, nepreháňaj.“ Aj takto môže začínať veľká hádka alebo tichá domácnosť vo vzťahu. V dobe, keď si cez sociálne siete denne posielame stovky správ, lajkujeme fotky a reagujeme na príbehy, sa hranice medzi flirtom, bežnou komunikáciou a neverou stierajú.
Práve o tejto šedej zóne hovoríme ako o mikropodvádzaní – o správaní, ktoré sa tvári nevinne, ale môže zanechať rovnako hlboké rany ako fyzická nevera.
Toxicita ako ideál mužnosti? Influenceri ako Andrew Tate sľubujú mladým mužom rešpekt a ženy
O mikronevere sme sa rozprávali s Mgr. Katarínou Godarskou, detskou, rodinnou a párovou terapeutkou. Katarína pôsobí v súkromnom psychologickom zariadení PsychoKonzult v Bratislave. Pre jej prístup je charakteristické holistické nazeranie na ťažkosti partnerov alebo detí v komplexnom systéme životných súvislostí.
V rozhovore hovorí o tom, kde sa dnes začína zrada, prečo nevinný flirt môže podkopať dôveru vo vzťahu a ako si s partnerom nastaviť zdravé hranice bez kontroly.
V dnešnej digitálnej dobe, kedy si ľudia často píšu správy s rôznymi ľuďmi, kde sa podľa vás začína nevera?
Táto hranica sa ťažko určuje univerzálne. V každom prípade treba povedať, že nevera nemusí byť len fyzická. Môže byť aj emocionálna alebo digitálna. Ide najmä o mieru dôvernosti, intimity a tajomstva. V praxi sa však často stretávame s tým, že páry o tejto hranici nehovoria otvorene – teda o tom, ako to každý z partnerov vníma, kde má nastavenú hranicu toho, čo je ešte v poriadku a čo už nie.
Dá sa hovoriť o „zrade“, ak medzi dvomi ľuďmi neprišlo ku fyzickému kontaktu, len si intenzívne písali alebo flirtovali?
Áno, aj pri takejto forme kontaktu môžeme hovoriť o zrade. Ak jeden z partnerov venuje svoj čas tomuto vzťahu, zdieľa dôverné informácie o sebe, svojom prežívaní (ktoré by mali patriť prioritne jeho partnerovi) a tým buduje emocionálnu blízkosť, môže to vážne narušiť dôveru vo vzťahu.
Dnes zápasíme s rôznymi výzvami vo vzťahu, ktoré sa dajú ťažko škatuľkovať: sledovanie pornografie, lajkovanie polonahých fotiek na Instagrame či reagovanie na príbehy. Kedy ide o niečo neškodné a kedy už ide o narušenie dôvery?
Toto všetko by malo byť najmä predmetom dohody. Napríklad sledovanie pornografie môže byť po vzájomnej dohode súčasťou sexuálneho života páru (v rôznej miere a podobe). Ak sa jej však jeden partner venuje tajne a zároveň to narúša intímny život páru, nemožno hovoriť o neškodnosti.
Letné lásky nielen u tínedžerov! Prečo sa zamilujeme za tri dni? Mozog pod slnkom funguje inak
Rovnako pri lajkovaní polonahých fotiek či príbehov platí, že ak to nebolo predmetom spoločnej dohody s jasne nastavenými hranicami, jeden tieto aktivity tají a druhý ich vníma ako zradu alebo narušenie bezpečia vo vzťahu, vtedy ide o prekročenie hranice dôvery.
Prečo môže aj nevinný flirt v podobe správy na messengeri vyvolať v partnerovi pocit zrady? Ako sa o tom vôbec začať rozprávať? Mnoho žien má problém, že keď sa o tom chce baviť, muž sa uzavrie alebo jej povie, že „preháňa“ alebo „nič to neznamená“.
V partnerskom vzťahu je veľmi dôležité vnímanie akejsi exkluzivity, teda výnimočnosti, ktorú si partneri navzájom poskytujú. Aj pri nevinnom flirte môže človek pociťovať ohrozenie tejto exkluzivity – má pocit, že partner sa delí o niečo, čo by malo patriť výhradne ich vzťahu. Môže to byť aj zdrojom neistoty (napr. „Prečo potrebuje písať niekomu inému, nestačím mu/jej?“). Nie je jednoduché o tom hovoriť, no pomáha pokojný tón, zameranie sa na vlastné prežívanie namiesto výčitiek a snaha o vzájomné porozumenie.
Rozhovor s párovým terapeutom: Čím drahšia svadba, tým kratšie manželstvo? Štatistiky hovoria jasne
Dôležité je dosiahnuť dohodu a ujasniť si hranice. Samozrejme, môže sa stať, že partner (nemusí to byť len muž) sa uzavrie alebo tému zľahčuje. Môže to byť znakom rozdielneho vnímania hraníc, snahy vyhnúť sa konfliktu alebo obrannou reakciou. Dobrá komunikácia však pomáha týmto situáciám predchádzať.
Často sa používa veta: „Len sme si písali“. Ako reagovať, keď partner týmto ospravedlňuje svoje správanie?
Dôležité je zamerať sa na vlastné pocity a objasniť ich partnerovi. Napríklad: „Keď povieš, že to bolo len písanie, ako by si to zľahčoval, no pre mňa to bolo zraňujúce.“ Treba hovoriť aj o dôsledkoch pre vzťah – o narušení dôvery. Opäť platí vyhýbať sa výčitkám a snahám o kontrolu partnera. Namiesto toho je vhodnejšie prediskutovať postoje k flirtovaniu a nastaviť si spoločné pravidlá, ktoré budú vyhovovať obom.
Ak má partner problém zdieľať kód od svojho mobilu alebo si ho neustále stráži, je to podľa vás výstražné znamenie alebo má každý právo na súkromie aj vo vzťahu?
Nemusí to byť hneď výstražné znamenie – každý má právo na svoje súkromie. Znepokojujúce to však môže byť vtedy, ak sa telefón stáva extrémne stráženým a úplne „zakázaným“. Alebo ak partner reaguje defenzívne, napríklad prudko, keď mu len podáme zvoniaci mobil.
Čo robiť, ak máme podozrenie, že nám partner niečo tají alebo „zatĺka“? Pozrieť sa mu do mobilu potajomky?
Aj keď to môže byť veľmi lákavé, neodporúčam kontrolovať partnerov mobil bez jeho vedomia. Môže to spôsobiť ešte väčšie problémy – narušenie súkromia, dôvery, prekročenie hraníc. Ak máme podozrenie alebo pochybnosť, je vhodné tieto pocity s partnerom otvorene komunikovať a týmto spôsobom tému otvoriť.
Môže takéto mikropodvádzanie znížiť dôveru vo vzťahu rovnako ako fyzická nevera?
Tzv. mikropodvádzanie sa často odohráva v tzv. „sivej zóne“, kde správanie nie je jednoznačne identifikovateľné ako nevera, no zároveň nie je ani úplne nevinné. Často vzniká tak, že si partner svoje správanie racionalizuje a obhajuje. Najmä vtedy, keď vo vzťahu chýba jasná dohoda o hraniciach.
Žiarlivosť: Emócia, ktorá môže ničiť alebo varovať
Aj takéto mikropodvádzanie môže vyvolať pocit zrady, straty bezpečia a môže byť formou emocionálnej nevery. Tá môže dôveru vo vzťahu narušiť rovnako alebo dokonca viac než fyzická. Pre mnohých ľudí je totiž hĺbka emocionálneho puta dôležitejšia než samotný fyzický kontakt, a tak sa s emocionálnou neverou vyrovnávajú ťažšie.
Ako by mali partneri otvoriť túto tému a nastaviť si pravidlá bez toho, aby to vyznelo ako kontrola?
Najmä rešpektujúcou a otvorenou komunikáciou. Je potrebné jasne pomenovať, že ide o nastavenie pravidiel, nie formu kontroly, ktoré majú zabezpečiť dôveru vo vzťahu. Dôležité je, aby každému bolo jasné, kde sú hranice a čo znamená ich prekročenie.
Akú radu by ste dali ľuďom, ktorí si nie sú istí, či už nezašli priďaleko?
Položiť si otázku: „Povedal(a) by som partnerovi bez obáv, že toto robím?“ Ak je odpoveď „nie“ a mám potrebu to tajiť, je to jasný signál, že som zašiel priďaleko. Vtedy je na mieste spomaliť, zamyslieť sa a zodpovedne sa postaviť k tomu, ako s touto situáciou naložiť a čo dôsledky toho môžu znamenať pre vzťah.
