BRATISLAVA 21. júna (WEBNOVINY) – Návrh na zmenu Zákonníka práce, ktorý by umožnil zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer výpoveďou bez uvedenia dôvodu s osobou nad 65 rokov, predstavuje zvýšené riziko diskriminácie. Upozornil na to výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva Juraj Horváth. „Prijatím nevhodne formulovaného a nedostatočne odôvodneného znenia zákona by mohla nastať diskriminácia zamestnancov nad 65 rokov z dôvodu veku,“ uviedol. Preto vyzýva na prijatie legislatívnej úpravy, ktorá jednoznačne vylúči diskriminačné klauzuly tak, aby znenie obstálo pred európskymi smernicami, judikatúrou Súdneho dvoru Európskej únie a Slovenským antidiskriminačným zákonom. Možnosť prepustiť ľudí nad 65 rokov bez udania dôvodu chce do novely Zákonníka práce presadiť poslanec, exminister práce a sociálnych vecí Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS).
Parlamentný výbor pre sociálne veci schválil minulý týždeň pozmeňujúci návrh k vládnej novele Zákonníka práce, podľa ktorého by boli obchody zatvorené počas všetkých sviatkov. Návrh predložila poslankyňa Viera Tomanová (Smer-SD) spoločne s predsedom výboru Júliusom Brockom (KDH). Zákaz práce v maloobchode, ktorý sa v súčasnosti vzťahuje na 1. január, na Veľkonočnú nedeľu, 24. december po 12.00 hodine a na 25. december, by sa tak podľa exministerky práce rozšíril na 14 sviatočných dní. „Snažíme sa pomôcť predovšetkým ženám, ktoré pracujú v maloobchode,“ uviedla Tomanová.
Sociálny výbor schválil aj návrh šéfa výboru Júliusa Brocku, aby mali všetci zdravotnícki pracovníci nárok na 5 dní plateného voľna ročne, a to na sústavné vzdelávanie. Ide o jednu z požiadaviek z petície Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Podporu prítomnej väčšiny členov výboru však nezískal Brockov návrh, aby mohol zamestnávateľ obnoviť pracovné miesto zrušené z organizačných dôvodov už po mesiaci po jeho zrušení. Vládny návrh novely Zákonníka práce pritom predpokladá, že takéto pracovné miesto bude možné obnoviť po dvoch mesiacoch namiesto po súčasných troch mesiacoch od jeho zrušenia.
Vláda koncom apríla schválila návrh novely Zákonníka práce. Jedinou zmenou oproti pôvodnému návrhu novely pracovného kódexu bolo vypustenie ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch. Minimálne mzdové nároky predstavujú šesť úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Minimálna mzda napríklad upratovačky je v súčasnosti vďaka tomu nižšia než minimálna mzda účtovníčky a tá je zasa nižšia než minimálna mzda pracovníka v riadiacej funkcii.
Každý zamestnanec by mal mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota bude najviac šesť mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace. Navrhovaná novela Zákonníka práce ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota by sa pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac. Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov.
