V prostredí, kde TikTok, Instagram a YouTube Shorts formujú vnímanie reality, hlavne pre rizikové kategórie ako sú deti a adolescenti, sa z Labubu stáva nielen hračka, ale symbol statusu, príslušnosti a trendy identity. PsychologičkaBarbora Bálintová pre agentúru SITA priblížila úskalia, na ktoré tento trend naráža.
Čo je Labubu?
Labubu je populárna zberateľská plyšová postavička – malá chlpatá príšerka, ktorá sa nápadne podobá na hračku z 80. rokov – Mončiči. Labubu vytvoril čínsky umelec Kasing Lung a vyrába ho spoločnosť Pop Mart, ktorá je známa pre svoje „blind boxy“, teda balenia, pri ktorých nevidíme, čo sa nachádza vo vnútri. Má ísť teda o prekvapenie, ktoré vytvára moment napätia.
Najskôr láska ako z telenovely, následne peklo na zemi. Ako rozpoznať takzvaný love bombing?
Na tomto princípe funguje aj Labubu, kedy zákazník nevie, aký Labubu sa v krabičke skrýva. Labubu má rôzne farby a podoby, v závislosti od série. Vyrába sa v limitovaných edíciách, čo z neho robí atraktívny zberateľský kúsok a súčasne je aj lákadlom pre napodobovateľov. Na trhu sa tak okrem Labubu nachádzajú aj takzvaní Lafufu, čo je súhrnný názov pre Labubu postavičky, ktoré nie sú „originál“, sú to teda „fejky“.
Labubu sa stal za uplynulé týždne veľkým celosvetovým ošiaľom na sociálnych sieťach. Zaplavil napríklad TikTok, na ktorom sa šíria početné videá, v ktorom deti, mladí i dospelí objavujú svojich Labubu. Otváranie blind boxov s Labubu pritom sprevádzajú silné emócie, či už radosť z prekvapenia, alebo sklamanie, že sa vo vnútri nenachádzal preferovaný Labubu, či chýbajúci Labubu do zbierky. Obzvlášť veľké emócie sprevádza otvorenie „secret Labubu“, teda tajného Labubu, na ktorého nájdenie je šanca 1:72. Nájdenie secret Labubu sa tak stáva cieľom každého zberateľa.
Masmediálny tlak a pocit spoločenskej ne/akceptácie
Ako psychologička vysvetlila, ošiaľ Labubu spôsobuje mediálny tlak či pocit spoločenskej ne/akceptácie. Upozornila na zobrazovania na sociálnych sieťach, ktoré hovoria o tom, že „kto nemá Labubu nie je in“. Vytvára to podľa jej slov sociálne rozdelenie na tých, ktorí majú vzácne kúsky Labubu a sú na sociálnej sieti sledovaní, pokladaní za výnimočných či obľúbených. A potom sú tu tí, čo nemajú nič. Sú tak mimo hry, neviditeľní, nezaradení.
„Tento pocit vylúčenia obzvlášť silno dopadá na deti a adolescentov, ktorí si ešte len vytvárajú svoju identitu,“ upozornila Bálintová s tým, že tento trend však neobchádza ani dospelých, najmä ženy vo veku od 18 do 35 rokov. „Labubu vnímajú ako emočný talizman, estetický doplnok či komunitný znak,“ vysvetlila psychologička. Nie je teda výnimočné, ak postavičky Labubu uvidíme v slovenských uliciach povesených napríklad na kabelkách či ruksakoch ľudí rôznych vekových kategórií.
Musíš to mať, inak zlyhávaš
Psychologička ďalej upozornila v súvislosti s trendom Labubu na psychický tlak typu „musíš to mať, inak zlyhávaš“. Vysvetlila, že Labubu trend je spojený s fenoménom „FOMO“ – fear of missing out. „Deti aj dospelí cítia úzkosť z toho, že niečo nemajú, vzniká tlak na rodičov, ktorí sa často cítia vinní, ak sa dieťa nezačlení do „Labubu skupiny“, a na strane dospelých vzniká tlak mať „kolekciu“, byť v obraze, mať, čo iní závidia,“ doplnila odborníčka.
Takýto tlak môže podľa jej slov prerásť až do impulzívneho správania, míňania financií na limitované edície alebo neustáleho sledovania tzv. restockov. „Samozrejme, takéto trendy a „problémy” s nimi spojené u detí zvyšujú istým spôsobom úzkosť a znižujú sústredenie na to, čo je reálne podstatné – školská angažovanosť, vzdelávanie a formovanie sa v sociálnych skupinách,“upozornila Bálintová.
Efekt vzácnosti a psychologická pasca
Psychologička upozornila aj na systém, akým funguje Pop Mart. Funguje na princípe takzvanej gacha mechaniky – kupujeme slepý balíček, nikdy nevieme, čo dostaneme. Súčasne je tu nízka šanca, že sa bude v balíčku nachádzať „secret“ postavička. A to je to, čo má podľa odborníčky psychologický dôsledok.
Psychologička to pripodobnila k hraniu automatov či k loot boxom, keď sa zábava začína meniť na kompulzívne správanie. Deti či dospelí tak začínajú jednou postavičkou. Rýchlo sa však mení ich cieľ. „Ešte jednu, lebo možno teraz trafím tú najvzácnejšiu“. Bálintová vysvetlila, že tu vzniká takzvanývariačný systém odmeny. „Mozog dostáva dopamín pri každom rozbalení balíčka, čo vytvára návyk. Toto je dôležité, lebo vlastne to poháňa deti a dospelých kupovať a míňať ďalej peniaze, aj keď to už reálne nepotrebujú,“ upozornila Bálintová.
Emočné aj ekonomické následky
Psychologička ďalej upozornila na ekonomické a emočné následky ošiaľu menom Labubu. Ako vysvetlila, rodičia sú tlačení deťmi k predraženým nákupom. Deti, ktoré si Labubu nemôžu dovoliť, sa cítia menejcenné. Odborníčka upozornila v tejto súvislosti aj na vylúčenie z partie či dokonca šikanu: „ty nemáš ani jeden, fuj, nemáš Labubu!“
Podľa slov Bálintovej tu teda vzniká emocionálny rozpor. „Hračka, ktorá má spájať a potešiť, sa mení na zdroj stresu, porovnávania a spoločenskej frustrácie,“ podotkla psychologička. Trend Labubu je podľa nej fascinujúcim príkladom toho, ako masmédiá, marketing a psychológia vzácnosti vytvárajú produkt, ktorý definuje sociálnu hodnotu, generuje psychický tlak a využíva zraniteľnosť detí aj dospelých.
