KYJEV 16. marca (WEBNOVINY) – Ukrajina a Rusko sa v nedeľu dohodli na prímerí na Kryme, ktoré má trvať do 21. marca. Informoval o tom ukrajinský minister obrany Ihor Teňuk.
„S ruskou Čiernomorskou flotilou a ministerstvom obrany sme dosiahli dohodu o prímerí na Kryme do 21. marca,“ povedal novinárom po rokovaní vlády.
Dodal, že počas tejto doby ruské jednotky nepodniknú žiadne operácie proti ukrajinským vojenským zariadeniam na polostrove. Ukrajinské vojenské zariadenia budú preto podľa neho v tomto čase pokračovať v doplňovaní zásob.
—-> TU.
Krym rozhoduje o svojej budúcnosti
Obyvatelia ukrajinského Krymu podľa očakávaní v nedeľňajšom referende potvrdia rozhodnutie tamojších orgánov pripojiť polostrov k Rusku, ktorého súčasťou bol do roku 1954. Hlasovanie sa koná bez ohľadu na vyhlásenia Kyjeva i
zahraničných predstaviteľov o protiústavnosti a neuznaní jeho výsledkov, ktoré by mali v predbežnej podobe zverejniť už v pondelok.
Pripojenie ukrajinského polostrova Krym k Rusku podľa povolebných odhadov podporilo až 93 percent voličov. Tesne po uzavretí volebných miestností o 19:00 SEČ o tom informovala ruská tlačová agentúra RIA Novosti.
Účasť na referende bola takisto vysoká a podľa agentúry Interfax presiahla 80 percent. Ukrajina, Európska únia aj Spojené štáty považujú referendum za nelegitímne a jeho výsledky neuznajú. Rusko, naopak, chce výsledky referenda plne rešpektovať.
Občania Krymu odpovedali na dve otázky. „Ste zato, aby sa stal Krym integrálnou súčasťou ruskej federácie? Ste za obnovenie krymskej ústavy z roku 1992 a postavenie Krymu ako súčasti Ukrajiny?“.
Korešpondent stanice BBC informoval, že úrady už pripravujú oslavy vopred jasného výsledku, pričom by nemali chýbať ani ohňostroje. Krymský premiér Sergej Aksjonov pre ruské médiá povedal, že v pondelok o 10:00 miestneho času (09:00 SEČ) bude výsledok referenda schvaľovať miestny parlament. Zatiaľ prebieha ľudové hlasovanie na Kryme pokojne.
Podľa lídra Tatárov je to cirkus
Líder krymských Tatárov Refat Čubarov referendum opätovne skritizoval, pričom ho nazval „šaškárňou“ a „cirkusom“ a znovu vyzval príslušníkov tatárskej menšiny, aby hlasovanie bojkotovali. Ukrajinský minister obrany oznámil, že Kyjev poslal vojakov do východných a južných regiónov Ukrajiny. Podľa jeho slov sa tiež viac než 40 000 mužov dobrovoľne pridalo k Národnej garde, ktorá nedávno vznikla v odpovedi na krymskú krízu. „Toto je naša krajina a my ju nesmieme opustiť,“ povedal Ihor Teňuch, ktorého citovala ukrajinská tlačová agentúra Interfax.
Obyvatelia Krymu majú v nedeľnom referende možnosť hlasovať v asi 1 205 volebných staniciach naprieč polostrovom. Dochádza však aj k technickým problémom, keďže v oblasti silno prší. Vo viacerých staniciach nefungujú telefónne linky ani elektrina, oznámil šéf referendovej komisie.
Ľudia majú možnosť hlasovať od 08:00 hodiny miestneho času (07:00 SEČ) do 20:00 miestneho času (19:00 SEČ). Prvé predbežné výsledky sa očakávajú krátko po skončení hlasovania, konečné v pondelok ráno.
Asi 1,5 miliónov oprávnených voličov odpovedá na dve otázky, ktoré sú podľa analytikov takmer rovnaké. Etnickí Rusi tvoria 58,5 percenta obyvateľstva regiónu, predpokladá sa preto, že hlasovanie dopadne v prospech pripojenia sa k Rusku. Regionálny parlament v Simferopole stráži počas hlasovania skupina ruských kozákov.
Referendum o budúcom štatúte ukrajinského polostrova Krym je plne v súlade s medzinárodným právom ako aj s Chartou Organizácie Spojených národov. V telefonickom rozhovore s americkým ministrom zahraničia Johnom Kerrym to v nedeľu povedal šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.
Ruské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení informovalo, že telefonát iniciovala americká strana. „Sergej Lavrov zopakoval, že krymské referendum je plne v súlade s medzinárodným právom,“ píše sa vo vyhlásení s tým, že výsledky referenda budú dobrým štartovacím bodom na určenie budúcnosti Krymu.
Ministerstvo zároveň opäť vyzvalo ukrajinské úrady, aby zastavili násilnosti zo strany ultranacionalistických a radikálnych skupín, ktoré podľa neho „terorizujú rusky hovoriace obyvateľstvo na Ukrajine„.
Hrozba vojenskej intervencie visí vo vzduchu
Podľa vyjadrenia dočasného prezidenta Oleksandra Turčynova, ktoré v sobotu priniesol britský denník The Guardian, existuje „reálna hrozba„, že po vojenskej intervencii na Kryme a referende by sa mohlo Rusko pokúsiť prevziať kontrolu aj nad inými ukrajinskými územiami. Nasvedčuje tomu aj sobotňajší incident, keď ruskí vojaci podľa ukrajinskej vlády obsadili jednu z dedín v priľahlej Chersonskej oblasti. Kyjev hovorí o vojenskej invázii a vyhradzuje si právo na „použitie všetkých nevyhnutných prostriedkov„, aby ju odrazil. Ruskí vojaci sa údajne zmocnili plynárenského zariadenia patriaceho podniku nárokovanému separatistami.
Rusko aj naďalej presúva svojich vojakov na Krym, kde ich počet stúpol na 22 000. Ukrajinskej agentúre Interfax to v nedeľu povedal minister obrany Ihor Tenjuch, podľa ktorého dohoda s Ruskom o využívaní námornej základne v Sevastopole hovorí o maximálnom počte 12 500 ruských vojakov.
„Za veľmi krátku dobu sa tento počet zvýšil na 22 000,“ povedal minister s tým, že Moskva porušuje dvojstranné dohody ako aj medzinárodné právo. „Je to dôkaz, že Rusko poslalo svojich vojakov na Krym nezákonne,“ vyhlásil Tenjuch. Ešte v piatok bolo podľa neho na Kryme 18 400 ruských vojakov. Dodal, že ukrajinské jednotky z tohto dôvodu prijali príslušné opatrenia pozdĺž južných hraníc Ukrajiny.
Ruská tlačová agentúra RIA Novosti v piatok citovala šéfa referendovej komisie Michaila Malyševa, podľa ktorého budú hlasovanie sledovať pozorovatelia z 21 krajín vrátane Spojených štátov, Izraela, Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska a Grécka. Podpredseda krymského parlamentu Sergej Cekov zasa pre stanicu The Voice of Russia uviedol, že orgány sú na referendum „plne pripravené“ a situácia je „pokojná„.
Krymčania rozhodnú o budúcnosti
„Vzhľadom na prevažne proruské cítenie obyvateľstva očakávame, že podiel hlasujúcich v prospech pripojenia k Rusku bude naozaj vysoký,“ povedal Cekov. Krymčania sa majú vyjadriť, či si želajú vyššiu mieru autonómie v rámci Ukrajiny alebo pripojenie k Rusku. Očakáva sa, že väčšina z viac ako 1,5 milióna oprávnených voličov odpovie „áno“ na druhú otázku. Podľa Cekova by sa mal v takom prípade Krym „rýchlo“ začleniť do Ruska, hoci nevylučuje, že prechodné obdobie nakoniec potrvá roky.
Februárové zosadenie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vyvolalo na Kryme vzburu obyvateľov ruskej národnosti, ktorí začali preberať kontrolu nad polostrovom s pomocou ruského vojska. Nové ukrajinské vedenie a západní partneri hovoria o vojenskej intervencii Ruska, ktoré má na Kryme základne, čo však ruský prezident Vladimir Putin popiera, hoci ho predtým o takýto krok požiadali rovnako Janukovyč ako aj šéf krymskej proruskej vlády Sergej Aksjonov.
Referendum o pričlenení ukrajinského polostrova Krym k Rusku nie je v súlade s ukrajinskou ústavou ani s medzinárodným právom. V deň konania referenda to v spoločnom vyhlásení uviedol predseda Európskej komisie EK José Manuel Barroso a prezident EÚ Herman Van Rompuy.
Hlasovanie je podľa nich nelegálne a Európska únia neuzná jeho výsledky. Vo vyhlásení zdôrazňujú, že riešenie krízy musí byť založené na rešpektovaní územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny ako aj v rámci jej ústavy a medzinárodných štandardov. Ukrajinské aj ruské úrady vyzvali, aby situáciu riešili diplomatickou cestou.
„Európska únia je zodpovedná za mier, stabilitu a prosperitu európskeho kontinentu a v dosahovaní týchto cieľov bude pokračovať všetkými prostriedkami,“ píše sa vo vyhlásení Barrosa a Van Rompuya. Obaja opäť vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z Krymu.
Európska únia už vopred pohrozila Rusku sankciami, pokiaľ nezmení svoju politiku voči Krymu. Ministri zahraničia členských krajín by ich mali prediskutovať na pondelňajšom stretnutí v Bruseli. Západní lídri označili hlasovanie za ilegálne, pričom predstavitelia najvyspelejších krajín sveta G7 oznámili, že jeho výsledky neuznajú. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vydala vyhlásenie, podľa ktorého je ľudové hlasovanie na Kryme „v rozpore s ukrajinskou ústavou a musí byť považované za nelegálne„.
Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina je naopak „založené na medzinárodnom práve„. Rusko v soboru v Bezpečnostnej rade OSN ako jediné hlasovalo proti rezolúcii kritizujúcej referendum. Parlament v Moskve, ktorý podporil separatistické snahy krymského vedenia, už v podstate schválil pripojenie sa Krymu k Ruskej federácii.
* Účasť na nedeľňajšom referende na Kryme bola už o 19:00 SEČ enormná. Podľa odhadov dovtedy prišlo k volebným urnám až 93 percent občanov.
*Ukrajina a Rusko sa v nedeľu dohodli na prímerí na Kryme, ktoré má trvať do 21. marca. Ruské jednotky nepodniknú žiadne operácie.
*Miestni predstavitelia očakávajú, že účasť napriek nepriaznivému počasiu presiahne 80 percent.
*Líder krymských Tatárov Refat Čubarov referendum opätovne skritizoval, pričom ho nazval „šaškárňou“ a „cirkusom“.
*Rusko aj naďalej presúva svojich vojakov na Krym, kde ich počet stúpol na 22 000. Dohoda s Ruskom o využívaní námornej základne v Sevastopole však hovorí o maximálnom počte 12 500 ruských vojakov.
Obyvatelia Krymu v nedeľu (16. marca) rozhodujú v referende o budúcnosti polostrova.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu ostro protestovalo proti postupu Ruska, ktoré podľa neho vyslalo „prepadový“ oddiel do Chersonskej oblasti severne od vojensky obsadeného Krymu. Kyjev takéto konanie považuje za vojenskú inváziu.
Ukrajinský parlament v sobotu „predčasne ukončil“ mandát zákonodarného zboru na Kryme, ktorý schválil tamojšie referendum o pričlenení územia k Rusku považované Kyjevom za protiústavné.
Odporcovia ruskej intervencie na Ukrajine v sobotu zorganizovali v Moskve demonštráciu, na ktorej sa podľa odhadov zišlo približne 50-tisíc ľudí.
Prestrelka medzi nešpecifikovanými skupinami vo východoukrajinskom meste Charkov si v noci na sobotu (15. marca) vyžiadala dvoch mŕtvych a niekoľko zranených.
Ruské ministerstvo zahraničia v piatok opäť varovalo, že si vyhradzuje právo brániť etnických Rusov, ktorí by boli ohrození na východe Ukrajiny.
Spojené štáty posudzujú žiadosť ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka a jeho delegácie, ktorá počas stredajšej návštevy Washingtonu požiadala Spojené štáty o vojenskú podporu, zbrane ako aj spravodajské informácie.
Násilné zrážky, ktoré vo štvrtok večer prepukli vo východoukrajinskom meste Doneck, majú minimálne jednu obeť a ďalších najmenej desať ľudí skončilo v nemocnici. Do potýčok sa dostali účastníci dvoch demonštrácií – proruskí zástancovia autonómie východnej Ukrajiny a prívrženci vlády v Kyjeve.
Šéf ruského výboru Dumy pre vzťahy s bývalými sovietskymi štátmi pripustil, že ruské vojenské jednotky zaujali pozície na Kryme.
Ukrajinský parlament vo štvrtok (13. marca) jednomyseľne schválil vytvorenie národnej gardy, ktorá má pomôcť zvýšiť bezpečnosť krajiny.
Ukrajinská vláda vyjadrila nádej, že referendum o odtrhnutí Krymu a jeho pričlenení k Rusku naplánované na nedeľu nakoniec zrušia.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v stredu (12. marca) vyhlásil, že Ukrajina nepodnikne vojenskú operáciu na Kryme, aby neohrozila svoje východné hranice.
V utorok (11. marca) na Kryme proruský regionálny parlament vyhlásil nezávislosť územia od Ukrajiny. Udialo sa tak ešte skôr, než v referende hlasovali samotní obyvatelia.
OBSE sa nevzdáva a v utorok (11. marca) posiela na Krym ďalší tím pozorovateľov.
Novozvolený ukrajinský prezident Oleksandr Turchynov vyzval v utorok (11. marca) na vytvorenie národnej gardy a na mobilizáciu rezervistov do ukrajinských ozbrojených síl.
Viktor Janukovyč v utorok (11. marca) prehovoril k Ukrajine z juhoruského mesta Rostov nad Donom. Trval na tom, že ostáva nielen ukrajinským prezidentom, ale stále stojí na čele ozbrojených síl.
Na Kryme prestali vysielať hlavné ukrajinské televízne kanály.
Proruské sily v pondelok (10. marca) obsadili podľa ukrajinských údajov ďalšie vojenské letisko na Kryme a aj ďalšie stanovište ukrajinskej pohraničnej stráže v západnej časti Krymu pri hraniciach s Ukrajinou.
Vladimir Putin v nedeľu (9. marec) uisťuje cez telefón nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a britského premiéra Davida Camerona, že rozhodnutie vlády autonómneho regiónu Krym oddeliť sa od Kyjeva je legálne.
Ozbrojenci na Kryme v sobotu (8. marca) použili varovné výstrely do vzduchu, aby zabránili členom OBSE vstúpiť na krymské územie.
Ukrajine hrozí plynová kríza spred piatich rokov, Gazpromu nezaplatila za februárové dodávky zemného plynu.
Na ukrajinský Krym pricestovali srbskí extrémisti združení v takzvanom četníckom hnutí. Chcú podporiť Rusov.
Vedenie ukrajinského prístavu Sevastopoľ nachádzajúceho sa na Krymskom polostrove v piatok (7. marca) odhlasovalo pričlenenie k Rusku.
V noci na piatok (7. marca) priniesli ukrajinské a ruské médiá správu, že zvrhnutý prezident Janukovyč je niekoľko dní mŕtvy, alebo je vo vážnom stave po infarkte.
Poloformálna vláda krymských Tatárov vo štvrtok (6. marca) uviedla, že ich etnická menšina bude bojkotovať referendum o odtrhnutí sa od Ukrajiny
Členské štáty EÚ sa vo štvrtok (6. marca) na mimoriadnom summite lídrov členských štátov v Bruseli dohodli na pozastavení rozhovorov s Ruskom o vízach a obchodnej dohode.
Členov pozorovateľskej misie OBSE vo štvrtok (6. marca) neidentifikovaní ozbrojenci nepustili na územie Krymskej autonómnej republiky.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vo štvrtok (6. marca) požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii.
Referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny sa bude konať už 16. marca, o dva týždne skôr.
Poriadkovú políciu a bezpečnostné sily, ktoré blokujú strategické vstupy na Krym a vojenské základne posilnilo 11 000 vojakov.
Únia zmrazila účty ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a 17 ďalším členom jeho najužšieho kruhu podozrivým zo zneužitia štátnych fondov.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo originalitu uniknutej nahrávky medzi šéfom rezortu Urmasom Paetom a šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou. V nej malo odznieť, že snajperov, ktorí vo februári strieľali na demonštrantov na kyjevskom námestí, najali lídri protivládnych nepokojov.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk chce zreformovať súčasný politický systém v krajine tak, aby mali pri rozhodovaní väčšie slovo jednotlivé regionálne administratívy.
Davu proruských aktivistov sa v stredu opäť podarilo obsadiť sídlo miestnej správy vo východoukrajinskom meste Doneck. Asi 200 protestujúcich rozrazilo hlavné bránu a napriek prítomnosti polície opäť vstúpili do budovy.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu odmietol informácie, že na ukrajinskom autonómnom regióne Krym sa nachádzajú vojaci ruskej armády.
Vo Francúzsku vyrobená bojová loď v stredu opustila prístav Saint-Nazaire a namierila si to do Ruska. Paríž tak napriek súčasnej kríze na Ukrajine splnil svoje záväzky a plavidlo odovzdá Kremľu.
Ruskí vojaci pôsobiaci na Kryme prevzali kontrolu nad dvoma jednotkami ukrajinskej protiraketovej obrany.
Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov v stredu (5. marca)vyhlásil, že Rusku v súčasnosti nehrozia žiadne sankcie zo strany EÚ v súvislosti s dianím na Kryme
V utorok (4.marca) dezertovalo viac než 5 500 vojakov z ukrajinskej armády s cieľom slúžiť Krymskej autonómnej republike.
Ukrajinský telekomunikačný systém sa stal terčom kybernetického útoku. Zariadenie nainštalované na polostrove Krym blokuje mobilné telefóny členov parlamentu.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal novinárom, že jeho postupy na Kryme sú legálne, ale nechce použiť silu. Janukovyč je podľa neho jedinou legitímnou hlavou Ukrajiny.
Ukrajinský internet zaplavili správy o tom, že zvrhnutý prezident Janukovyč je údajne mŕtvy. Nik to však nepotvrdil.
Agentúra AP informovala, že na jednej z obsadených základní zaznelo niekoľko varovných signálov od proruských vojakov
Ruský prezident Putin nariadil vojakom zúčastňujúcim sa na cvičeniach neďaleko hraníc s Ukrajinou návrat do kasární.
Tri juhoukrajinské mestá vyjadrili záujem pričleniť sa ku Krymu.
Krymský parlament zvažuje prijať moskovský čas.
Úradníci na Kryme chcú dosiahnuť, aby ukrajinskí vojaci neboli lojálni k novej ukrajinskej vláde tak, že im stopnú dodávky vody a elektriny na základniach obkľúčených Rusmi. Vojakom pozastavia vyplácanie žoldov.
O vyslanie ruskej armády na Krym požiadal Putina priamo Janukovyč, povedal na Bezpečnostnej rade OSN ruský veľvyslanec Čurkin. Francúzsky veľvyslanec prirovnal situáciu k invázii sovietskych vojsk do vtedajšieho Československa z roku 1968
Ruská baltská flotila uskutočnila 3. marca veľké vojenské cvičenie v enkláve Kaliningrad, ktorá susedí s Poľskom a Litvou. Manévre majú otestovať bojovú pripravenosť ruskej armády, s Ukrajinou údajne nijako nesúvisí.
Rusko 3. marca zablokovalo 13 ukrajinských internetových stránok protestných skupín, ktoré pomohli zosadiť Janukovyča.
Veliteľ ruskej čiernomorskej flotily Alexander Vitko dal ukrajinskej strane ultimátum. Ak sa nevzdá do utorka 04:00, Rusi zaútočia. Predseda dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškin uviedol, že zásah nie je v tejto chvíli nutný. Správu o útoku poprelo aj ministerstvo obrany.
Ruskí vojaci už majú pod kontrolou prakticky celé územie a strategické objekty juhoukrajinského Krymu
Snaha o úplné odzbrojenie ukrajinských vojenských posádok sa nepodarila, Rusi ich však blokujú
Štáty G7 zastavili prípravy na summit, ktorý sa má konať v júni v Soči
Podľa bývalej ukrajinskej premiérky Julije Tymošenkovej je jedinou záchranou pre krajinu vstup do NATO
V nedeľu (2. marca) dezertoval nový šéf ukrajinského námorníctva, ktorý prešiel na ruskú stranu
Svet sa búri proti rozhodnutiam ruského prezidenta Putina
Rusi blokujú mobilnú telefonickú komunikáciu na Kryme
Horná komora ruského parlamentu v sobotu (1. marca) vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu
Ozbrojené zložky obsadili dve letiská v Simferopoli, najprv nebolo známe ku komu patrí asi 150 ozbrojených mužov v maskáčoch
V piatok (28. februára) vojenské obrnené transportéry obsadili Krym, vzdušný priestor bol úplne uzavretý
Ruské letectvo dalo do pohotovosti svoje stíhačky vo štvrtok (27. februára), v pohotovosti mali 150-tisíc vojakov v pohraničí
Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil v stredu (26. februára) vojenské cvičenia neďaleko hraníc s Ukrajinou
