BRATISLAVA 27. mája (WEBNOVINY) Kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku naďalej výrazne klesá. Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, podľa ktorého index podnikateľského prostredia klesol z 97,4 bodu vo štvrtom štvrťroku 2009 na 94 bodov v prvom štvrťroku tohto roka. Koncom minulého roka sa pritom prvýkrát v histórii prieskumu dostala hodnota indexu pod východiskovú hodnotu 100 bodov, čo je hodnotenie úrovne podnikateľského prostredia z 1. júla 2001.
„Ide o pätnásty pokles hodnoty indexu podnikateľského prostredia v rade. Vnímané zhoršenie podnikateľského prostredia je odrazom podnikateľmi vnímaného zlého hospodárenia vlády a tiež pretrvávajúcich negatívnych dopadov krízy na podnikanie,“ uvádza Podnikateľská aliancia Slovenska.
V prvom štvrťroku 2010 zaznamenala najväčší pokles položka efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci s poklesom o 11,4 % a dosiahnutou aktuálnou hodnotou 32,9 bodu. Podnikatelia prostredníctvom tejto položky hodnotia efektivitu, s akou štát vynakladá prostriedky daňových poplatníkov a tiež efektívnosť a spravodlivosť finančnej pomoci štátu súkromným podnikom.
„Napriek pretrvávajúcim negatívnym dopadom krízy na príjmy štátneho rozpočtu vláda stále nerealizuje potrebné radikálne znižovanie výdavkov vo všetkých rezortoch. Výsledkom tejto nečinnosti je výrazný rast štátneho dlhu, čo v konečnom dôsledku vedie nielen k zhoršovaniu kredibility štátu, ale aj ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ uvádza podnikateľská aliancia. Podnikatelia naďalej kritizujú nedostatočné aktivity vlády nasmerované proti bariéram podnikania. Prekáža im aj prevládanie populistických riešení nad koncepčným a systémovým prístupom, čo tiež nepriamo prispieva k zadlžovaniu štátu.
Druhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemu štvrťroku pripísali podnikatelia položke vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Táto oblasť, ktorá dlhodobo patrí medzi najviac kritizované, klesla o 11,2 % na aktuálnu hodnotu 25,6 bodu. Podnikateľom prekáža absencia koncepcie smerujúcej k zlepšeniu situácie v súdnictve.
Nespokojní sú podnikatelia najmä s dĺžkou trvania súdnych sporov, výkonom súdnych rozhodnutí a nedostatočnou kompetentnosťou a nestrannosťou sudcov. Problémom je aj neefektívna ochrana veriteľov, ktorá sa prejavuje nízkou úspešnosťou pri vymáhaní pohľadávok. Stále viac podnikateľov ostro kritizuje súčasnú súdnu prax, vývoj v oblasti súdnictva a nedostatočne uplatňovanú rovnosť pred zákonom.
Tretí najväčší pokles, o 8,5 %, zaznamenala položka úroveň korupcie na úradoch s aktuálnym počtom bodov 34,5. Podnikatelia upozorňujú na výrazný nárast korupcie na všetkých úrovniach štátnej správy za posledné roky. Podnikateľom zásadne prekáža netransparentnosť a klientelizmus vo výberových konaniach. „Podľa ich názoru je takmer nemožné dostať sa k štátnym zákazkám, resp. k fondom Európskej únie bez korupcie. Kritizovaný je aj nedostatočný záujem zo strany najvyšších predstaviteľov štátu o riešenie závažných káuz a vyvodzovanie dôsledkov voči ministrom a úradníkom, ktorí pochybili. Nedôveryhodne pôsobí financovanie politických strán,“ dodáva Podnikateľská aliancia Slovenska.
Veľmi negatívne hodnotenia zaznamenali podľa aliancie aj ďalšie chronické a neriešené bariéry podnikania. Okrem spomenutej nízkej vymáhateľnosti práva podnikatelia kritizujú najmä vysoký výskyt byrokracie a prieťahov v konaniach na úradoch, hospodársku politiku štátu, dostupnosť informácií, či výskyt hospodárskej kriminality, ktorá je výrazne na vzostupe.
V súvislosti s krízou spôsobuje podnikateľom veľké problémy pokračujúce zhoršovanie sa spoľahlivosti a platobnej disciplíny obchodných partnerov. Negatívny trend pretrváva aj v oblasti prístupu k finančným zdrojom. Položky sledujúce spomínané oblasti výrazne klesajú už šesť kvartálov. Je však potrebné dodať, že poklesy u týchto položiek sa za posledný rok neustále zmierňujú. Negatívny vývoj opäť zaznamenala aj ziskovosť, likvidita a cash flow podnikov.
Naopak, najpozitívnejšie podnikatelia hodnotili kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily. Táto položka vzrástla o 1,9 % najmä v dôsledku relatívne vyššej nezamestnanosti, čím sa na trhu zvýšila ponuka voľnej kvalifikovanej pracovnej sily. Mierne stúpli ešte položky regulácia cezhraničného obchodu a úroveň infraštruktúry.
SITA
