Ústavný súd SR má právomoc na preskúmavanie súladu medzinárodnej zmluvy s ústavou iba pred jej ratifikáciou, a to na návrh vlády alebo prezidenta. Pre agentúru SITA to uviedol ústavný právnik Peter Kubina. Reagoval tým na zámer koaličnej strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá zvažuje, že sa na ústavný súd obráti v súvislosti s Vatikánskou zmluvou.
Liberálov zaujíma, či je zmluva rovnocenná medzi oboma stranami, teda medzi Slovenskom a Vatikánom a či znej nevyplývajú jednej strane práva a druhej „len povinnosti“.
Odluke cirkvi od štátu v zmluve nič nebráni
Kubina zdôraznil, že po tom, ako bola medzinárodná zmluva ratifikovaná a vyhlásená zákonným spôsobom, neprichádza už konanie o jej súlade s ústavou do úvahy.
„Prinajmenšom nie podľa aktuálneho platného a účinného právneho stavu. Návrh na preskúmanie súladu tejto zmluvy by preto musel byť nevyhnutne odmietnutý pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jeho prerokovanie. Ústavný súd rovnako nevydáva žiadne neformálne stanoviská mimo výkonu svojich ústavných právomocí,“ ozrejmil.
Poukázal taktiež na fakt, že základná zmluva so Svätou stolicou neobsahuje po obsahovej stránke nič, čo by nebolo možné vyvodiť aj z platnej a účinnej vnútroštátnej ústavnej a zákonnej úpravy náboženskej slobody. „A už vôbec neobsahuje nič také, čo by bránilo uskutočniť finančnú odluku cirkvi od štátu, ak by na to bola väčšinová politická vôľa,“ doplnil.
Štát nevedie medzi cirkvami diskrimináciu
SaS chce taktiež preskúmať, či Vatikánska zmluva nezvýhodňuje niektoré cirkvi na Slovensku. Takéto prípadné zvýhodňovanie nemôže byť podľa ústavného právnika výsledkom samotnej existencie tejto zmluvy, ale výlučne výsledkom konkrétnej praxe a prístupu štátu a jeho orgánov k jednotlivým cirkvám a náboženským spoločnostiam.
Odluka cirkvi od štátu: Liberáli z SaS sa pre Vatikánsku zmluvu chcú obrátiť na ústavný súd
„Neviem však o tom, že by štát a jeho orgány v súčasnosti diskriminovali medzi jednotlivými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, respektíve že by s nimi zaobchádzali rozdielne, odvolávajúc sa na túto zmluvu,“ uviedol Kubina.
Predmetom konania pred ústavným súdom preto podľa neho nemôže byť samotný obsah základnej zmluvy so Svätou stolicou, ale iba konkrétne rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah štátneho orgánu, ktorý by porušoval slobodu náboženského vyznania alebo zásadu rovnakého zaobchádzania.
Vatikánska zmluva nie je nadradená legislatíve SR
Europoslankyňa za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová na tlačovej konferencii 28. augusta vyhlásila, že Vatikánska zmluva je nadradená slovenskej legislatíve, keďže ide o medzinárodnú zmluvu. Kubina tento argument spochybňuje.
„V prípade rozporu s ústavou majú štátne orgány dovnútra štátu povinnosť konať v súlade s ústavou, aj keby to malo zároveň znamenať konanie v rozpore s medzinárodnou zmluvou. Voči druhej strane zmluvy by sa takýto spor riešil v súlade s jej ustanoveniami diplomatickou cestou,“ vysvetlil ústavný právnik.
Sulíkovci trvajú na odluke cirkví od štátu, problémom môže byť Vatikánska zmluva aj nevôľa v koalícii
Prednosť tejto zmluvy pred slovenskými zákonmi by mohla podľa jeho slov platiť len v prípade zhody na tom, že ide o medzinárodnú zmluvu.
„O takomto závere možno prinajmenšom polemizovať. Ak by sme ho ale pripustili, znamenalo by to v tomto prípade iba toľko, že by táto zmluva mala prednosť pred zákonmi, teda že by zákony museli s ňou byť v súlade, čo aktuálne aj sú,“ konštatoval.
Odstúpenie od zmluvy by bol zložitý proces
Ak by chcelo Slovensko od Vatikánskej zmluvy odstúpiť, podľa Kubinu by to bol z pohľadu medzinárodného zmluvného práva zložitý proces. Zdôraznil, že túto zmluvu nie je možné ľahko jednostranne ukončiť výpoveďou alebo odstúpením od nej.
„Na druhej strane, vzhľadom na obsah zmluvy je potrebné povedať, že ona len konzervuje právne status quo v oblasti ochrany individuálnej a kolektívnej náboženskej slobody v Slovenskej republike, ktoré platilo v čase jej uzavretia a ktoré platí aj dnes,“ priblížil ústavný právnik. Doplnil, že zmluva nezaväzuje štát k financovaniu cirkvi a nebráni uskutočneniu úplnej finančnej odluky.
„Jediné, čomu existencia tejto zmluvy z formálno-právneho hľadiska v súčasnosti bráni, je zhoršenie štandardu ochrany individuálnej a kolektívnej náboženskej slobody, a to vo vzťahu k všetkým cirkvám a náboženským spoločnostiam,“ uzavrel Kubina.