MOSKVA 31. marca (WEBNOVINY) – Ruský premiér Dmitrij Medvedev pricestoval v pondelok na Krym. Ide o najvyššie postavenú ruskú návštevu na polostrove od jeho jednostranného pričlenenia k Ruskej federácii.
—>TU.
Medvedev informoval, že v hlavnom meste Simferopoľ prerokuje s tamojšími predstaviteľmi rozvoj Krymu. Na ceste ho sprevádza niekoľko vládnych predstaviteľov. Návšteva s najväčšou pravdepodobnosťou rozhnevá Ukrajinu, ktorá Rusku obviňuje z nelegálneho anexovania Krymu.
Medvedev sľúbil Krymu daňové úľavy
Rusko spraví z Krymu špeciálnu ekonomickú zónu, ktorá ponúkne daňové a colné úľavy a menšiu byrokraciu s cieľom prilákať investorov. Uviedol to v pondelok ruský premiér Dmitrij Medvedev. „Naším cieľom je spraviť polostrov pre investorov tak atraktívnym, ako to len pôjde, aby mohol vygenerovať dostatočné príjmy pre svoj vlastný rozvoj,“ povedal Medvedev počas návštevy Krymu, ktorý Moskva anektovala.
Pripojenie Krymu a jeho dvoch miliónov obyvateľov predstavuje finančnú záťaž pre Rusko, ktoré zápasí s pomalým rastom a čelí západným sankciám za nelegálne obsadenie cudzieho územia. Medvedev povedal, že dôchodky na Kryme postupne v nadchádzajúcich mesiacoch porastú, až kým nedosiahnu národnú úroveň.
Premiér tiež prisľúbil zlepšenie ciest a ďalšej infraštruktúry na ostrove. Jeho vyjadrenia však naznačujú, že Kremeľ dúfa, že sa Krym, ktorý má „kolosálne vyhliadky“ na príjmy z turizmu, stane čoskoro sebestačným.
Rusov západné sankcie neznepokojujú
Väčšina Rusov nie je znepokojená sankciami uvalenými Západom na Rusko pre anexiu Krymu. Vyplýva to z prieskumu nezávislej organizácie Levada-Centr zverejneného v pondelok.
Len tretina opýtaných sa podľa výsledkov obáva medzinárodnej izolácie, zatiaľ čo takmer polovica (49 percent) ostáva neznepokojená. Dvadsaťsedem percent sa vyjadrilo vo veci západných sankcií rozpačito a 35 percent uviedlo, že ich rozhorčili.
Asi 36 percent respondentov trápi aj potenciálne poškodenie diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou, zatiaľ čo 57 percent táto možnosť nevzrušuje. Väčšina opýtaných pritom považuje opatrenia EÚ a USA za dôsledok nepriateľstva voči Rusku a túžbu využiť situáciu a vyvinúť nátlak na krajinu. Dvadsať percent opýtaných je navyše presvedčených, že Západ situácii na Ukrajine poriadne nerozumie.
Ukrajina nechce byť federáciou
Ukrajina odmietla návrhy Ruska, aby sa stala federálnym štátom, posilnila právomoci svojich regiónov a z ruštiny urobila oficiálny štátny jazyk. Podľa vyhlásenia ukrajinského ministerstva zahraničia majú takéto návrhy za cieľ rozpad Ukrajiny.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov podľa vyhlásenia navrhuje veci, ktoré by samo Rusko u seba doma nikdy nedovolilo. Moskva je podľa ministerstva „ozajstný agresor„, ktorý by chcel „úplnú kapituláciu Ukrajiny a rozpad jej štátu„.
„Prečo Rusko nezavedie federalizmus? Prečo nedá viac právomocí svojim regiónom a nezavedie iné štátne jazyky?“ pýta sa ukrajinské ministerstvo vo vyhlásení a dodáva, že Rusko si má najprv urobiť poriadok doma.
Kerry rokoval s Ruskom
Americký minister zahraničia John Kerry rokoval v nedeľu večer o situácii na Ukrajine s jeho ruským partnerom Sergejom Lavrovom. Kerry Moskve odkázal, že pokrok pri riešení súčasnej krízy záleží od stiahnutia ruských jednotiek od ukrajinských hraníc.
Súčasný stav totiž podľa Kerryho len zvyšuje napätie a na Ukrajine vytvára atmosféru strachu. „Riešenie musí zahŕňať stiahnutie veľkého počtu ruských jednotiek, ktoré sa rozmiestnili pozdĺž ukrajinských hraníc,“ povedal Kerry novinárom.
Nemôžu im vnucovať riešenie
Ministri síce nedospeli k žiadnemu záveru, no dohodli sa, že rokovania budú pokračovať. Zhodli sa tiež, že ukrajinská vláda sa bude podieľať na riešení krízy, ktorá vznikla obsadením Krymu ruskými vojakmi a jeho následným odtrhnutím od Ukrajiny. „Ani Rusko ani Spojené štáty nemôžu Ukrajine vnucovať žiadne riešenie,“ vyhlásil Lavrov na samostatnom brífingu. Podobne sa vyjadril aj Kerry, podľa ktorého „nebude rozhodnutie o Ukrajine bez Ukrajiny„.
—-> TU.
Spojené štáty tlačia Rusov, aby stiahli svojich vojakov na základne a súhlasili s rokovaniami s ukrajinskou vládou za účasti medzinárodných sprostredkovateľov. Na Ukrajinu by zároveň mali prísť medzinárodní pozorovatelia, ktorí by zaistili bezpečnosť tamojšej ruskej menšiny.
Európska únia aj Spojené štáty už v súvislosti s dianím na Kryme prijali sankcie voči niektorým ruským predstaviteľom. Kerry zopakoval, že konanie Moskvy na polostrove považujú USA za „nelegálne a nelegitímne“. Rusko v posledných dňoch rozmiestnilo v okolí ukrajinských hraníc asi 40 000 vojakov, čo vyvoláva ďalšie obavy medzinárodného spoločenstva z eskalácie napätia.
Počet ruských vojakov pri hraniciach klesol
Rusko sťahuje z blízkosti ukrajinskej hranice jednu zo svojich armádnych jednotiek, ktorá sa podľa oficiálnych údajov zúčastňovala v oblasti na cvičeniach. Ruské ministerstvo obrany o tom informovalo v pondelňajšom vyhlásení citovanom štátnymi tlačovými agentúrami.
Z Rostovskej oblasti podľa sa neho začal odsúvať motorizovaný pechotný prápor s domovskou základňou v Samare, ktorý v pohraničí absolvoval „taktické cvičenia“. O čiastočnom odsune medzitým informoval i ruský prezident Vladimir Putin, ktorý ho údajne sám nariadil. Podľa hovorcu nemeckej vlády tak urobil v rámci telefonátu s kancelárkou Angelou Merkelovou týkajúceho sa možností, ako „stabilizovať situáciu na Ukrajine a v Podnestersku“.
Zníženie počtu ruských vojakov pri hranici s Ukrajinou predtým hlásilo taktiež ministerstvo obrany v Kyjeve, konkrétne čísla však nie sú známe. Jeden prápor môže mať 300 až 1200 príslušníkov. Predstavitelia USA odhadujú, že Rusko má pozdĺž hranice rozmiestnených 40-tisíc vojakov, zatiaľ čo podľa Kyjeva ich môže byť až 100-tisíc.
Moskva trvá na tom, že zvýšenie vojenskej prítomnosti v regióne bolo súčasťou vojenských cvičení a neplánuje žiadnu cezhraničnú intervenciu.
NATO pošle na východ viac vojakov
Odchádzajúci generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen potvrdil záujem posilniť vzťahy s Ukrajinou a poslať do východoeurópskych krajín viac vojakov. Dánsky expremiér v nedeľňajšom rozhovore pre nemecké médiá zároveň označil rozšírenie aliancie smerom na východ za jeden z „najväčších úspechov našich čias, no úloha ešte nie je splnená„.
Šéf NATO taktiež poznamenal, že vzťahy s Ukrajinou sú síce „čoraz silnejšie„, no jej členstvo v 28-člennej organizácii nie je v „najbližšej budúcnosti prioritou„. Aliancia však každopádne chce Kyjevu pomôcť pri reforme armády.
„Zvažujeme nové operačné plány, vojenské manévre a vhodné posilnenie vojakov. Napríklad, presunieme viac lietadiel do pobaltských štátov,“ povedal Rasmussen, podľa ktorého Rusko „porušilo právo Ukrajiny na slobodné určovanie svojho osudu„. Šéf vojenského zoskupenia však jedným dychom vyjadril „snahu hľadať diplomatické riešenia krízy na Ukrajine a záujem nechať komunikačné kanály s Rusmi otvorené„.
Nemecká vláda zvažuje spôsoby väčšieho zapojenia krajiny do diania na medzinárodnej scéne a do úvahy v súvislosti s udalosťami na Kryme pripadá aj vojenská pomoc pre niektoré východoeurópske členské krajiny NATO.
Podľa nedeľňajších informácií nemeckého týždenníka Spiegel je ministerstvo obrany pripravené ponúknuť šesť lietadiel pre kontrolné misie NATO vo vybraných krajinách. To by viedlo k zdvojnásobeniu súčasného stavu.
Nemecko je jednou z najsilnejších ekonomík sveta. V diplomatickej a vojenskej sfére však zaostáva, čo je dôsledok dedičstva nacistickej minulosti, podotýka agentúra Reuters.