Piatkové prehliadky v priestoroch spojených so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom sú dôkazom, že protikorupčné orgány na Ukrajine fungujú a robia si svoju prácu. Reagoval na situáciu v Kyjeve poslanec za SaS a člen brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa.
Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) od piatkového rána vykonávali prehliadky v Jermakovej kancelárii a príbytku vo vládnej štvrti. Prehliadky sa pravdepodobne priamo týkali vyšetrovania kauzy Midas, v ktorej ide o podozrenia z rozsiahleho rozkrádania v ukrajinskom energetickom sektore. Medzi podozrivými sú viacerí ľudia z okolia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Boj proti korupcii na Ukrajine
Opozičný poslanec Juraj Krúpa na správu reagoval vyhlásením, že ide o dôkaz toho, že protikorupčné orgány na Ukrajine si robia svoju prácu. Vníma to preto ako zásadný rozdiel v porovnaní so Slovenskom, kde bola zrušená Národná kriminálna agentúra (NAKA), ktorá by mala podľa slov Krúpu – po vzore Ukrajiny – práve teraz prehľadávať kanceláriu vedúceho Úradu vlády SR Juraja Gedru.
Som si úplne istý, že to bude mať dopad na politickú kariéru Zelenského, hovorí Krúpa na margo korupčného škandálu na Ukrajine - VIDEO
„Bodaj by sme mali aj my ešte NAKU, ktorá by vedela prísť vyšetriť šéfa Úradu vlády, o ktorom sa teraz sporí krajský prokurátor s generálnym prokurátorom, že akým spôsobom má prebiehať vyšetrovanie. Aby prehľadali jeho kanceláriu a hľadali by dôkazy, ktoré by posilnili alebo vyvrátili podozrenia oproti pánovi Gedrovi,“ povedal Krúpa s tým, že toto by vnímal ako reálny boj proti korupcii.
„Toto je nezávislosť inštitúcií a orgánov, ktoré na Ukrajine sú a ktoré bojujú proti korupcii. Neštítia sa a ani sa neboja zasahovať ani proti blízkym ľuďom prezidentského systému na Ukrajine a vyšetrovať ich. Toto dokazuje, že Ukrajina je v tomto pred nami, napriek tomu, že sú vo vojne a bojujú o prežitie,“ pochválil Krúpa prácu protikorupčných orgánov na Ukrajine.
„My korupciu oficiálne nemáme od októbra 2023, teda po voľbách a po nástupu novej koalície,“ poznamenal tiež Krúpa a pripomenul, že ľudia na Ukrajine sú na tému boja proti korupcii extrémne citliví. Dôkazom toho boli aj demonštrácie a plné námestia v Kyjeve, keď Zelenského režim chcel obmedziť nezávislosť protikorupčných úradov NABU a SAP.
Belgicko odmieta použitie ruských aktív
Belgický premiér Bart de Wever opätovne odmietol použitie zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine. Argumentoval tým, že plán EÚ by mohol zablokovať mierovú dohodu na Ukrajine. Tiež sa obáva toho, že ak Rusko nakoniec nebude oficiálne vyhlásené za porazenú stranu, bude žiadať o vrátenie svojich suverénnych aktív.
Belgický premiér Bart De Wever je zásadne proti odblokovaniu zmrazených ruských aktív
„Argument Belgicka bolo na jednej strane to, že mali obavy zo súdnych konaní a z možných kompenzácií, ktoré by mohli dopadnúť na Belgicko a kde chceli určité garancie zo strany ostatných členských krajín EÚ a to z jediného dôvodu, pretože máme tu krajiny v Európskej únii, ktoré spochybňujú systém sankcií – je to Slovensko a Maďarsko. Belgicko malo obavy, že v prípade, že by došlo k blokovaniu sankčných balíkov, alebo k nejakej nedohode v pokračovaní sankcií, tým pádom by mohlo byť Belgicko vystavané takejto hrozbe,“ vysvetľoval Krúpa dôvody zdráhavosti a zdržanlivosti Belgicka v tejto téme.
Rusko musí zaplatiť škody
Krúpa si stojí za tým, že by sa mali zmrazené ruské aktíva použiť na pomoc Ukrajine. „Moje presvedčenie je, že tento mechanizmus trestania vojnového agresora a vojnového zločinca tu musí byť. Tak isto ako to máte v trestnom práve, že keď niekto spácha trestný čin, tak mu je zaistený aj majetok. Keď je potom odsúdený, z toho sú kompenzované škody, ktoré narobil v rámci trestného činu,“ vysvetľoval.
Politik tvrdí, že v tomto konflikte je Rusko agresorom, preto aj podľa medzinárodného práva je vinné a malo by platiť reparácie. „Rusko môže odmietnuť platiť reparácie, ale tým pádom sa to bude kompenzovať ruskými aktívami, ktoré má v Európe,“ hovorí Krúpa s tým, že by to nebolo precedensom, keďže v minulosti sa to dialo aj v kontexte Sýrie či Afganistanu.
K téme sa pre agentúru SITA vyjadril aj expert na obranu a bezpečnosť, generál Pavel Macko.„Spoločná európska pozícia je, že treba takýmto spôsobom využiť zmrazené ruské aktíva, ktoré sú deponované v konkrétnych bankách a v právnických osobách na území Belgicka. Belgičania nie sú proti tomu, jediné čo chcú, je garancia, že ak naplnia spoločnú vôľu EÚ a dostanú sa do nejakých súdnych sporov, tak chcú, aby za nimi stála Európska únia a prevzala za to garancie,“ vysvetľoval Macko.
Belgicko podľa Macka nechce byť jediným štátom z EÚ, ktoré zoberie na seba to riziko, že použije zmrazené ruské aktíva, všetci mu v tom budú tlieskať, no na konci bude mať z toho problémy. Preto to riziko treba rozdeliť medzi všetky členské štáty.
