BRATISLAVA 31. mája (WebNoviny.sk) – Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) neplánuje svoj názor na výsledok eurovolieb zmeniť. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca KDH Stano Župa, s rozhodnutím štátnej volebnej komisie, podľa ktorého „brexitový mandát“ pripadol kandidátke za KDH Miriam Lexmann, sa KDH obráti na ústavný súd.
Pravidlo je nespravodlivé
„Vec je v procese riešenia. Právnici odhadujú, že by sa mala aj napriek poddimenzovanému ústavnému súdu riešiť pomerne rýchlo, pretože sú tam zákonné lehoty,“ priblížil hovorca.
KDH získalo v eurovoľbách viac hlasov ako strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá obsadí v Európskom parlamente od začiatku dva mandáty, kým KDH iba jeden a druhý až po odchode Veľkej Británie z Európskej únie. Napriek tomu však predstavitelia KDH s liberálmi o tejto téme nediskutovali.
„My sme priamo s SaS nehovorili, ale aj Richard Sulík a Eugen Jurzyca sa v médiách vyjadrili tak, že tiež považujú rozhodnutie volebnej komisie za nespravodlivé,“ dodal Župa. Ako za SaS potvrdil hovorca strany Róbert Buček, pravidlo, podľa ktorého sú takto mandáty rozdelené, nepovažujú za spravodlivé. „Prišla s ním vláda a, žiaľ, prišlo sa na to neskoro. S KDH sme nerokovali,“ povedal Buček.
Na brexit nečaká
Pre blížiaci sa brexit parlament v zrýchlenom konaní novelizoval volebný zákon, ktorý určuje prepočet hlasov získaných v eurovoľbách. Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) tento týždeň odmietla, že by situáciu spôsobil jej rezort.
„Ak má niekto pochybnosti, že sa ten vzorec použil nesprávne, alebo že sa použil s nejakými chybami, alebo celý ten výpočet je chybný a si nejak inak dedukujú, aký mal byť výsledok, tak treba sa skutočne obrátiť na štátnu volebnú komisiu,“ povedala Saková.
Miriam Lexmann: Nechcem brexit len preto, aby som mala mandát
Miriam Lexmann na brexit nečaká. „Nemôžem povedať, že čakám netrpezlivo na brexit. Vidím vyšší záujem v tom, aby sa brexit nestal,“ povedala Lexmann s tým, že keď vidí, ako egoisticky sa správajú politici vo Veľkej Británii, myslí si, že Briti napokon z Únie odídu.
„Pokiaľ zvážime nejaké právne kroky, tak to nebude súvisieť s brexitom, ale s tým, že KDH sa snaží vnášať slušnosť a spravodlivosť do politiky,“ povedala možná budúca poslankyňa EP. Výsledok volieb sa podľa nej nedá považovať za spravodlivý.
Strana musí vykázať najmenší zostatok delenia
Novelu, ktorá 14. mandát upravuje, prijala Národná rada SR začiatkom roka. Doteraz malo Slovensko 13 poslancov Európskeho parlamentu, po odchode Veľkej Británie by sme mali mať 14 mandátov. Až po prepočítaní výsledkov eurovolieb a po rozdelení všetkých mandátov sa určuje, ktorý zo 14 poslancov je náhradníkom v prípade brexitu.
Podľa novely zákona, ktorú predložila Saková, je to „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“. Podľa platného zákona rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov sa uskutočňuje v dvoch kolách. Strana SaS získala po prepočte 1,99 mandátu. Do druhého mandátu jej chýbalo 0,01 mandátu.
Eurovoľby 2019 (online – reakcie na výsledky): KDH sa nepáči „brexitový mandát“, Briti sa prichýlili k extrému
Preto jej pridelili ešte jeden. KDH získalo 2,06 mandátu, v prvom kole teda dostalo dva mandáty. Podľa zákona 14. mandát dostane strana, ktorá mala tzv. najmenší zvyšok a ten malo KDH. Mohla to byť však ktorákoľvek strana, aj víťazná koalícia Progresívne Slovensko a Spolu.
Podľa pôvodného plánu malo byť v čase eurovolieb Spojené kráľovstvo už mimo EÚ, zatiaľ sa tak nestalo. Preto sa aj na ostrovoch konali eurovoľby. Náš 14. europoslanec sa teda mandátu môže ujať až po brexite. Pre náročnú vnútropolitickú situáciu v Spojenom kráľovstve je neisté, či sa to stane a kedy.
