Blíži sa Sviatok všetkých svätých, ako sa Marianum na tento sviatok pripravuje?
Dá sa povedať, že sa pripravujeme veľmi intenzívne, i keď s nejakým obmedzeným rozpočtom vzhľadom na skutočnosť, že nám zriaďovateľ, to znamená hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava oproti minulým rokom krátilo príspevok o viac ako polovicu. Dokonca ku koncu roku nám bol znova krátení o pár desiatok tisíc eur. Obmedzili sme všetky činnosti, čo sa týka nejakých väčších opráv, investícii, dá sa povedať, že naozaj slovami predsedu vlády, svietime a kúrime. Ale čo sa týka prípravy na Dušičky prebieha štandardná príprava tak isto ako po minulé roky. Intenzívne sa venujeme údržbe zelene, vyhrabávaniu lístia a celkovej príprave. Robili sme pomerne veľkú revitalizáciu drevín na cintoríne v Devíne. Myslím si, že príprava beží štandardne tak isto ako po minulé roky. Máme ešte pripravenú krátko pred Dušičkami jednu prezentáciu nového produktu, ktorý sa nám podaril so softvérovou firmou. Tá sa venuje tvorbe softvérov pre potreby správ cintorínov. Nechcem predbiehať, bude to taká novinka, kde sa nám podarí skĺbiť cintorínsku klasickú architektúru s nejakými novými IT technológiami.
Hovorili ste, že vám mesto skrátilo rozpočet. Viete povedať aká je suma, s ktorou teraz operujete?
Zatiaľ čo v roku 2010 sme dostávali príspevok na bežnú prevádzku 551 tis. eur, v roku 2011 to bolo 246 tis. eur a na rok 2012 je to 284 tis. Čiže dá sa povedať, že oproti roku 2010 dostávame príspevok v polovičnej výške. Príspevok je využívaný na bežné výdavky, čiže nie je to nejaký príspevok na konkrétne investičné akcie. Tento príspevok je používaný predovšetkým na vykrytie straty, ktoré produkuje správa cintorínov. Verejnosť veľmi dobre vie, že reálna cena za hrobové miesto sa pohybuje v Bratislave na úrovni približne 28 eur. Z tejto sumy platí občan čiastku 10,39 eur a na ten zvyšok, zhruba 18 eur, prispieva organizácia Marianum príjmami z podnikateľskej činnosti. Túto podnikateľskú činnosť tvorí prevádzka pohrebnej služby, viazanie vencov, krematórium. A tú zvyšnú časť dotuje mesto. A práve tento príspevok na bežné výdavky je tá kvázi dotácia zo strany hlavného mesta. Ak by mala správa cintorínov fungovať tak, aby sme, nazvem to, po vzore Prahy, dostali cintoríny v krátkodobom horizonte na úroveň ostatných európskych metropol, tak by príspevok hlavného mesta pri takto nastavených cenách, ktoré platí občan, mal byť približne milión eur. Dnes je ten príspevok zhruba štvrtinový. To znamená, že všetky projekty určené na rozvoj cintorínov, na obnovu cintorínov boli de facto pozastavené. Dnes sa realizujú len najnevyhnutnejšie opravy tam, kde je to potrebné.
Aké investičné projekty plánujete v budúcnosti?
Investičných projektov, ktoré by bolo potrebné v rámci bratislavských cintorínov zrealizovať, je strašne veľa. Sú to projekty z hľadiska krátkodobého horizontu. Chceli by sme v tomto roku opraviť ešte zopár chodníkov, komunikácií na cintoríne v Podunajských Biskupiciach. Chceli by sme zrealizovať generálnu opravu jednej kremačnej pece. V druhej kremačnej peci nás čaká výmena podlahy. No a z hľadiska dlhodobého horizontu potrebujeme sa začať intenzívne venovať ošetrovaniu stromov. Tieto práce vykonávajú horolezci. Takéhoto zamestnanca nemáme a keby sme ho aj mali, asi by som sa obával pustiť zamestnanca na strom. To znamená, pripravil som aj do operatívnej porady primátoramateriál, ktorý sa práve tejto činnosti venuje. Máme v Bratislave približne 30 – tisíc rôznych drevín po cintorínoch a odhadovaná čiastka, ktorú bude treba vynaložiť na obnovu týchto stromov je približne 2,5 mil. eur. Je to strašne veľa peňazí, pretože približne rovnakú čiastku uvažujeme vynaložiť aj na rozšírenie cintorína Ružinov. Priznám sa, neviem, či bude mesto schopné si takúto investíciu, či už do údržby drevín alebo do rozšírenia cintorínov, dovoliť. Mám veľkú obavu, aby sa nestalo nejaké nešťastie na cintorínoch. Práve v súvislosti s tým, že dreviny, ktoré sa nachádzajú na cintorínoch starnú. Treba si uvedomiť, že drevina je živý organizmus, ktorá aj keď dnes je v poriadku, je zdravá, o pol roka môže byť natoľko chorá, že je potrebné ten strom, alebo jeho časť, odstrániť. A pokiaľ sa takéto práce jednoducho nevykonajú, hrozí tu vážne riziko, že by mohlo dôjsť nielen k ujme na majetku, to znamená v podobe nejakých pováľaných pomníkov, ale aj k ujme na zdraví. A tomuto sa práve chcem vyhnúť, a preto v aj tejto veci intenzívne komunikujeme s vedením hlavného mesta.
Okrem takýchto projektov, plánujete aj obnovu krematória?
Hlavný objekt, ale aj celý urnový háj, má za sebou zhruba viac ako 40 ročnú prevádzku. Robili sme niektoré parciálne opravy, či už vonkajšieho plášťa, strešného plášťa, poprípade pochôdznej terasy. Ale prax ukazuje, že si toto dielo bude vyžadovať rozsiahlu rekonštrukciu. Ale rozsiahlu rekonštrukciu v takom zmysle, že sa tieto práce nebudú vykonávať po nociach, keď tam nikto nie je, aby sme na ďalší deň mohli pracovať, ale bude tento objekt potrebné odstaviť možno na niekoľko mesiacov. A investovať nemalú čiastku peňazí, aby sa celý objekt, ktorý je dnes dokonca národnou kultúrnou pamiatkou, dostal do slušného stavu. My si to uvedomujeme, že stav tohto objektu je zlý, rovnako ako stav urnového hája. Ale bez príspevku hlavného mesta jednoducho nie sme schopní zrealizovať opravu. Môžem povedať, že sme v tomto roku realizovali malú opravu schodiska, ktoré vlastne smeruje od hlavného vstupu až po obradnú sieň. Robili sme to svojpomocne, práca je zrealizovaná kvalitne. I keď aj dnes možno badať, že niektoré kocky, ktoré boli znova osádzané tou istou technológiou pod dohľadom Krajského pamiatkového úrad,u sa znova zo schodiska vplyvom chôdze vylamujú. Čiže krematórium bude potrebovať jednu komplexnú veľkú opravu. Čiastka na opravu celého krematória vrátane urnového hája je možno dva až tri milióny eur. Predpokladám, že mesto ich nemá. To znamená, ak aj mesto bude nejaké peniaze mať, zase to bude použité na nejaké plátanie. Realita je taká, že nám do suterénu krematória zateká. Bolo by potrebné možno celý ten suterén obkopať, to znamená odstrániť zeminu a urobiť nové izolácie. A toto sa za pochodu realizovať nedá.
V minulosti sa hovorilo o nedostatku hrobových miest. Plánovali ste vybudovať nový cintorín v Jarovciach, ktorý mal vzniknúť v rokoch 2010 – 2015. Ako pokračuje tento projekt? Realizoval sa alebo sa bude realizovať?
Projekt vybudovania nového cintorína na Zelenej lúke v katastri obci Jarovce je momentálne pozastavený. Môže za to z časti územný plán mesta, respektíve ľudia, ktorí ho tvorili, pretože tento cintorín na ploche približne 26 hektárov umiestnili na pozemkoch, ktoré mestu nepatria. Tento pozemok, na ktorom by mal byť nový cintorín vybudovaný, má približne 90 rôznych vlastníkov. To znamená realizácia tohto projektu predpokladá obrovské množstvo finančných prostriedkov. Musíme sa dohodnúť s 90 vlastníkmi, či to predajú, nepredajú a za akú cenu. Ak berieme do úvahy, že dnes sa cena pozemku v Bratislave pohybuje na úrovni 100 eur, tak len výkup pozemku v starej mene by bol 600 mil. korún. To sú strašné peniaze, mesto ich nemá. To znamená, projekt vybudovania cintorína na Zelenej lúke v Jarovciach bol pozastavený. Boli vytypované nové lokality. Ide napríklad o lokalitu v Rači, takzvaný Uštekl, ale aj ďalšie lokality v rámci Bratislavy. Navrhli sme rozšíriť cintorín Ružinov smerom do vrakunského lesoparku, čo stojí najmenej peňazí. Dohodli sme sa na rozšírení cintorína Ružinov o 23 tis. metrov štvorcových. Pri nejakej potrebe pochovávania, brali sme do úvahy zvýšenú mortalitu tzv. povojnových ročníkov, by mala kapacita rozšíreného cintorína Ružinov postačiť na najbližších 10 možno až 12 rokov. Ak sa nám podarí tento cintorín rozšíriť vo väčšom rozsahu a poprípade ak by sa nám podarilo presvedčiť parlament a došlo by k zmene zákona o pohrebníctve, kde by sa ochranné pásmo cintorína zmenšilo z 50 metrov napríklad na 5 metrov, tak by sa nám zase zvýšila kapacita. Takže môžeme hovoriť o tom, že rozšírenie cintorína Ružinov by malo pokryť potrebu Bratislavy približne na desať rokov podľa teraz plánovaného územia, ak by sa nám podaril väčší záber územia, možno na dvadsať, tridsať rokov. Všetko by záležalo od cintorínskej architektúry. Na rozdiel od projektu cintorína Jarovce na zelenej lúke by malo rozšírenie cintorína Ružinov výhodu v tom, že by sme len posunuli oplotenie, potiahli by sme infraštruktúru, či už v podobe ciest, chodníkov alebo rozvodov elektriny a vody. Využili by sme existujúci dom smútku, tak isto aj parkovisko pred cintorínom Ružinov. Bude však potrebné urobiť rekonštrukciu domu smútku Ružinov, pretože za 40 rokov prevádzky boli realizované len malé opravy. Bude potrebné vymeniť okná, zatepliť. Máme spracovaný zámer, ale všetko je otázka peňazí.
Rozširovanie cintorína Ružinov je stále v rovine zámeru alebo už to vyzerá ako reálny projekt?
Prebehlo v rámci hlavného mesta administratívne konanie, bolo spracovaných niekoľko návrhov do operatívnej porady primátora. Padlo už rozhodnutie, že budeme o tomto zámere informovať mestských poslancov. To znamená bude predložený sumár doteraz vykonaných vecí mestským poslancom, uvidia všetky odporúčania, čo sa týka jednotlivých lokalít, bude tam zdôvodnené prečo navrhujeme rozšírenie cintorína Ružinov. Reálne vidím, že by sa cintorín Ružinov mohol začať rozširovať na prelome rokov 2013/2014. Všetko bude závisieť od rozpočtu, ktorý bude mesto schopné na tento projekt vyčleniť. Buď sa bude pokračovať v architektúre, ktorá je na tomto cintoríne navrhnutá, alebo sa vytvorí nejaká architektúra nová. Od architektúry závisí rozmiestnenie hrobových miest a ich celkový počet.
Máte aj odhad, koľko financií by ste na to potrebovali?
Všetko záleží od toho v akom rozsahu sa bude tento cintorín budovať. Ak by sa tento cintorín budoval v takej architektúre, aká je momentálne na tomto cintoríne nastolená, to znamená, že by sa pochovávalo do kruhov, pričom je tam nejaké betónové oplotenie, pomerne rozsiahla výsadba zelene, môj odhad je 2 až 2,5 milióna eur. Pokiaľ by sa tento projekt realizoval v úplne oklieštenom režime, že by sa tam nebudovali komunikácie asfaltové, že by tam nebolo betónové oplotenie, výsadba zelene, že by tam bolo jednoduché pletivové oplotenie a poprípade šotolínové cesty, tak ako je to napríklad na cintorínoch v Nemecku, tak sa tento projekt dá zvládnuť do milióna. Ak mestský parlament povie, že ideme rozširovať a začíname zajtra a vyčleníme na to toľkoto prostriedkov, my tie prostriedky prerátame a povieme, že za tieto prostriedky sme schopní urobiť toto. Určite nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa pokračovalo v pochovávaní na cintoríne Ružinov ešte ďalších 20 -30 rokov je komplexná obnova domu smútku. Túto komplexnú obnovu domu smútku odhadujeme zhruba na 400 tisíc eur.
Zhovárala sa Zuzana Herczogová
