BRATISLAVA 26. októbra (WEBNOVINY) – Všetky opodstatnené odporúčania Benátskej komisie už rezort kultúry Daniela Krajcera (SaS) s predstihom zohľadnil v návrhu novely zákona o štátnom jazyku, a preto nevidí dôvod na nijakú ďalšiu úpravu ustanovení tohto zákona. Tvrdí to ministerstvo kultúry a cestovného ruchu. Vicepremiér pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel dnes vyhlásil, že napriek viacerým pozitívnym zmenám Krajcerova novela stále nie je v súlade s posudkom Benátskej komisie. „Preto verím, že posudok bude impulzom pre ďalšie zmeny v texte zákona o štátnom jazyku,“ uviedol Chmel.
Podľa hovorkyne rezortu kultúry Evy Chudinovej už ministerstvo urobilo požadované zmeny, ktoré sa týkajú napríklad zúženia povinnosti používať štátny jazyk pri vydávaní kultúrnych tlačovín v jazykoch národnostných menšín či zúženia povinnosti vydávať dvojjazyčne celú ďalšiu dokumentáciu v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. V súlade s návrhom ministra Krajcera sú podľa Chudinovej aj sankčné ustanovenia, Benátska komisia odporúča prehodnotiť súčasný systém ukladania pokút, ktoré by sa podľa jej názoru mali uplatniť len v krajných prípadoch. „Dôležitosť sankcií v zákone však Benátska komisia nepopiera, pretože, ako sa uvádza v posudku, pri neexistencii sankcií existuje riziko, že zákonné povinnosti sa nebudú dodržiavať a na inom miesta posudku sa zase konštatuje, že porušenie zákona by sa v princípe malo trestať,“ uviedla Chudinová.
Komisia Rady Európy posudzovala jazykový zákon na žiadosť Slovenska po tom, čo jeho novelizáciu exministrom kultúry Marekom Maďaričom (Smer-SD) vlani kritizovala Budapešť. Chudinová tvrdí, že sa komisia v posudku zaoberá len niektorými ustanoveniami tohto zákona, pričom v prvej časti hovorí najmä o opodstatnenosti takejto právnej normy, keďže „štátne orgány majú plné právo podporovať znalosť a používanie štátneho jazyka a zabezpečovať jeho ochranu“. Benátska komisia zdôrazňuje, že starostlivosť o štátny jazyk a podpora jeho znalosti má veľký význam aj pre príslušníkov národnostných menšín, pretože „sleduje legitímny cieľ, aby neboli príslušníci národnostných menšín obmedzovaní len na určité konkrétne geografické oblasti“ a dáva im možnosti na ich spoločenské a pracovné uplatnenie v danom štáte.
Chmel tvrdí, že Benátska komisia odporúča preskúmanie a zrevidovanie ustanovení zákona o štátnom jazyku, ktoré neprimeraným spôsobom obmedzujú používanie jazykov národnostných menšín. Ochrana a podpora úradného jazyka štátu je legitímnym záujmom, ale vyžadovanie používania štátneho jazyka na územiach obývaných národnostnými menšinami bez akýchkoľvek výnimiek je podľa posudku Benátskej komisie neprimerané z hľadiska slobody prejavu aj ochrany práv príslušníkov národnostných menšín. Benátska komisia Rady Európy viaceré ustanovenia zákona považuje za nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. „A to je mnoho dôvodov na to, aby sa poslanci Národnej rady SR vážne zamysleli nad možnosťami ďalšej úpravy textu zákona o štátnom jazyku pred schválením jeho novelizácie,“ dodal Chmel.
SITA