LUXEMBURG 13. októbra (WebNoviny.sk) – Toto sme tu ešte nemali! Môžu si spokojne spievať či skôr revať od radosti zverenci Jána Kozáka po pondelkovom triumfe v Luxembursku (4:2) a spečatení postupu na majstrovstvá Európy vo futbale.
Od 8. septembra 2014 do 12. októbra 2015 trvalo obdobie, ktoré sa do histórie slovenského futbalu zapíše ako jedno z najúspešnejších. Historický prvý postup reprezentácie na európsky šampionát lemovalo 7 víťazstiev v 10 zápasoch s celkovým skóre 17:8. Možno niekto bude namietať, že Slováci iba majstrovsky využili rozšírenie portfólia účastníkov ME zo 16 na 24, ale fakty sú také, že reálne by bojovali o postup aj pri zachovaní starého systému s jedným priamym postupujúcim. Aj keď s potrebným barážovým prídavkom.
Video: Slováci vyhrali v Luxembursku a postúpili na ME 2016
Video: Slováci sa odviazali, takto oslávili postup na ME
Kozák scelil individuality, vyrovnal sa Weissovmu úspechu
Trénera Kozáka hráči potešili, Škrtela provokoval 'cicák'
Slováci si zarobili, za postup na ME dostanú milióny eur
Splnili úlohu a vyhli sa blamáži, píšu médiá o Slovákoch
Kozák v kvalifikácii využil 26 hráčov, Hamšík dal päť gólov
Video: Slováci vyhrali v Luxembursku a postúpili na ME 2016
Video: Slováci sa odviazali, takto oslávili postup na ME
Kozák scelil individuality, vyrovnal sa Weissovmu úspechu
Trénera Kozáka hráči potešili, Škrtela provokoval 'cicák'
Slováci si zarobili, za postup na ME dostanú milióny eur
Splnili úlohu a vyhli sa blamáži, píšu médiá o Slovákoch
Kozák v kvalifikácii využil 26 hráčov, Hamšík dal päť gólov
Po Španielsku nelietali v oblakoch
Nečakaný víťazný začiatok na bojovom poli ťažko skúšanej Ukrajiny (1:0) a vzápätí senzačné trojbodové pokračovanie v beznádejne vypredanom žilinskom kotle nad úradujúcim šampiónom Španielskom (2:1) dali Slovákom krídla.
Prišla skúška správnosti, či sa nám stále iba nesníva a náhodou nelietame v oblakoch, ale Slováci ju v Bielorusku (3:1) a Macedónsku (2:0) zvládli. Herne to možno nebolo tip-top, ale Kozákovi zverenci sa naučili to, čo chýbalo celej generácii hráčov pred nimi – vyhrávať aj keď sa nedarí. Celú zimu sa potom fanúšikovia štípali na líce, či je to pravda, že slovenskí futbalisti sa s plným počtom bodov vyhrievajú na čele tabuľky v skupine so Španielmi a Ukrajincami. Bola to pravda a Hamšík a spol. ju potvrdili marcovou povinnou jazdou s Luxemburskom (3:0).
Potom prišlo možno nenápadné, ale v konečnom dôsledku kľúčové domáce víťazstvo nad Macedónskom (2:1) a s ním spojená už reálna vidina francúzskych brehov či skôr štadiónov. V náročnom septembrovom dvojzápase v Španielsku a doma s Ukrajinou Kozákovi chýbali viaceré zranené či potrestané osobnosti. V Oviede proti profesorom prihrávok príliš nemali nárok (0:2), v Žiline „ukopali“ cennú remízu 0:0 v duchu hesla „lepší vrabec v hrsti ako holub na streche“.
Suchoty prerušil najlepší slovenský hráč
Všetko postupové úsilie potom nasmerovali na domácu kvalifikačnú rozlúčku s Bieloruskom a tá im vôbec nevyšla. Po herne najslabšom prvom polčase v celej kvalifikácii nepomohlo v tom druhom ani takmer 30-minútové dobýjanie bránky súpera oslabeného o vylúčeného hráča. Gól a postup v domácom prostredí nám rovnako ako pred šiestimi rokmi pri postupe na majstrovstvá sveta nebol súdený. Slováci nakoniec prehrali 0:1.
Reparát v Luxembursku Slováci zložili za 6 minút. Presne toľko v prvom polčase trvalo, kým strelili 3 góly. Strelecké suchoty trvajúce 345 minút prerušil najlepší slovenský hráč Marek Hamšík. V druhom polčase síce prišlo dvojnásobné luxemburské zníženie, ale čierny scenár sa v deň, keď na severe a východe Slovenska napadal prvý sneh, nekonal.
Z účesových strihov utvoril Kozák jednoliaty celok
Ak si niekto myslel, že postup na svetový šampionát do Juhoafrickej republiky pred 6 rokmi bol stropom slovenského „seniorského“ reprezentačného futbalu na dlhé roky, súčasná partia okolo Mareka Hamšíka, Martina Škrtela či Matúša Kozáčika ho vyviedla z omylu. Ak bol často nevypočítateľný živel Vladimír Weiss slovenským postupovým pionierom, tak upokojený šesťdesiatnik Ján Kozák je jeho zaslúženým pokračovateľom. Kozák dokonca navlas zopakoval Weissov kvalifikačný sumár: 10 zápasov – 7 víťazstiev – 1 remíza – 2 prehry. Aj keď scenár bol odlišný – po troch pätinách kvalifikácie mali „Kozákovci“ stopercentné priebežné skóre 6 víťazstiev zo 6 zápasov. Napnúť nervy fanúšikov aj sebe samým však akosi patrí k slovenskému nielen športovému naturelu.
Ešte k trénerovi Kozákovi – vstupom do reprezentačnej kabíny akoby šibol povestným prútikom a zo skupiniek individualít rozličného veku, futbalovej kvality aj účesových strihov utvoril jednoliaty celok. Vdýchol mu súdržnosť a vieru vo vlastné sily. O kolektívnom poňatí svedčí aj fakt, že o 17 gólov sa podelilo až 9 hráčov. Faktom je, že strelecká individualita, akou bol pred piatimi rokmi v JAR Robert Vittek, by sa nám budúce leto vo Francúzsku zišla. Mohol by ňou byť Hamšík, ktorý v 10 zápasoch kvalifikácie strelil 5 gólov. Ešte lepšie by bolo, keby sa k nemu pridal nejaký čistokrvný útočník. Tak, aby sa Kozákom vybojovaná Európa minimálne vyrovnala Weissovmu svetu. Nielen účasťou, ale aj postupom do vyraďovacej fázy.