Prospech z policajnej akcie Búrka mal podľa šéfky Súdnej rady SR Marcely Kosovej ten, kto na tom získal politické body a presadil nezmyselné zmeny v justícii, ktoré poškodili nie len sudcov, ale predovšetkým občanov ako účastníkov súdnych konaní. V rozhovore okrem iného tiež prezradila svoj postoj k združeniu Za otvorenú justíciu.
Od policajnej operácie Búrka uplynulo už päť rokov. Ako s odstupom času hodnotíte túto policajnú akciu a ako je vnímaná medzi sudcami? Poškodila vnímanie justície medzi verejnosťou? Koľko sudcov naďalej čelí obvineniam a koľko má z tohto dôvodu naďalej pozastavený výkon činnosti? Mali by byť prijaté nejaké konkrétne opatrenia, ktoré by sudcov chránili pred prípadnou svojvôľou OČTK, prípadne by limitovali dĺžku pozastavenia činnosti, pokiaľ trestné stíhanie trvá príliš dlho?
Policajná akcia Búrka prebehla v skorých ranných hodinách 11. marca 2020. Napriek tomu, že bolo obvinených 14 sudcov, do dnešného dňa nie je nikto z nich právoplatne odsúdený na základe dokazovania pred súdom. Naopak, trom obvineným sudcom bolo právoplatne zastavené trestné stíhanie.
Dve sudkyne z toho sa vrátili do talára, jeden je už na dôchodku. Obžaloby na ďalších boli odmietnuté. Po vyše piatich rokoch. Niektorí sudcovia boli neprávoplatne oslobodení, u niektorých doposiaľ ani neboli podané obžaloby. Viacerí sa vzdali funkcie sudcu. Ostatní stále nemôžu súdiť.
Členovia súdnej rady sa budú zaoberať akciou Búrka, zadržaných v kauze obvinili najmä z korupcie
Postup OČTK je jedna vec, avšak zadržaní sudcovia boli mnohými novinármi, verejnými činiteľmi a verejnosťou odsúdení a ostrakizovaní takmer okamžite. Počúvali a čítali sme o masívnom zatýkaní sudcov, čistení Augiášovho chlieva, korupčnej chobotnici, systémovom zlyhaní justície, potrebe pretrhať korupčné väzby medzi sudcami. Toto sa veľmi ťažko zmyje z justície, potrvá roky, kým verejnosť pochopí, ako to všetko bolo a hlavne prečo. „Cui bono“? Kto mal z tohto zásahu do právneho štátu a justície prospech? Zjavne ten, kto na tom získal politické body a presadil nezmyselné zmeny v justícii, ktoré poškodili nie len sudcov, ale predovšetkým občanov ako účastníkov súdnych konaní.
Policajnú akciu hodnotím z tohto pohľadu presne tak, ako pred vyše piatimi rokmi, kedy som si vyslúžila označenie ochrankyňa korupčných sudcov. Kto sa odvážil ísť proti určenej vlne hejtu na sudcov, bol hodený do jedného korupčného vreca. Kto hádzal do sudcov kameňmi, bol ten čistý a morálny. Dodnes to tak je a ešte dlho zostane.
Upozorňovala som, a nie sama, na ústavnú prezumpciu neviny a jej dôsledné rešpektovanie, namiesto honu na čarodejnice a dehonestovania celej justície osobami, ktoré mali dbať na dodržiavanie princípov právneho štátu. Ako napríklad vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková či bývalý predseda súdnej rady Ján Mazák. Bolo to desivé.
Súdna rada za účelom zvýšenia ochrany sudcov vo vzťahu k rozhodovaniu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu navrhla v júni 2025 ministrovi spravodlivosti legislatívne zmeny.
Súdna rada býva terčom kritiky zo strany združenia Za otvorenú justíciu. Ako vnímate toto združenie? Reprezentuje podľa Vás nejaký relevantný prúd v slovenskom súdnictve? Aké sú oblasti, v ktorých sa vaše postoje zásadne odlišujú od ZOJ?
Treba si raz a navždy uvedomiť základnú a podstatnú vec, ktorú nie celkom chápu niektoré médiá a verejnosť. Respektíve jej nechápu vôbec. ZOJ funguje na základe § 829 Občianskeho zákonníka, bez spôsobilosti na práva a povinnosti. Nejde o stavovské sudcovské združenie. Nemajú transparentné financovanie, štruktúry, orgány, nie sú etablovaní v európskych či medzinárodných organizáciách združujúcich stavovské združenia sudcov.
ZOJ ako také nemôže v právnych vzťahoch vystupovať vo svojom mene a niesť zodpovednosť za svoje konanie.Práva a povinnosti z činnosti združenia nevznikajú samotnému združeniu, ale iba jeho účastníkom. Združenie nie je teda právnickou osobou, nemá vlastný majetok a nemôže byť subjektom záväzkových vzťahov.
ZOJ tvorí 31 fyzických osôb, asi polovica sú aktívni sudcovia. Aktívnych sudcov na Slovensku je zhruba 1400, keď si to zoberieme len matematicky, takýchto neformálnych iniciatív by mohlo byť asi 90 bez spôsobilosti na práva a povinnosti a jasného financovania a zodpovednosti. ZOJ napriek tomu aktuálne zaplavila časť mediálneho trhu tým, že nemajú prístup do sudcovskej pošty z adresy, ktorá nie je justičná.
Nie je mojou úlohou riešiť situáciu za ministerstvo spravodlivosti, avšak pani Javorčíková do toho zatiahla súdnu radu. A to už ticho byť nemôžem a nebudem. Tvrdia, že ministerstvo im blokuje prístup do sudcovskej pošty a tým sa má dopúšťať zásahu do nezávislosti súdnej moci. Scestné. Ak by aj nastal tento stav, jednalo by sa skôr o zásah do slobody prejavu resp. do práva šíriť informácie, nie zásah do nezávislosti súdnej moci. Ale ani to nesedí.
Po prvé. Tlačové výstupy ZOJ sú obsahom monitoringu zasielaného všetkým sudcom na Slovensku kanceláriou súdnej rady každý pracovný deň, a to práve na základe zmeny vykonanej na základe mojej iniciatívy ako predsedníčky súdnej rady v decembri 2024. A to napriek tomu, že ide o neformálnu iniciatívu, ktorá nie je právnickou osobou. Všetko, čo uvedú na svojom webe, sa týmto spôsobom dostane ku každému jednému sudcovi na Slovensku. Dovtedy to tak nebolo. Pokiaľ by naozaj súdna rada mala „trestať“ iniciatívu ZOJ za jej kritiku, logické by sa javilo zabezpečiť nezobrazovanie správ ZOJ v monitoringu a nie ho aktivovať.
Po druhé. Minimálne 12 sudcov ZOJ, vrátane dvoch ich tzv. hovorcov, má plný prístup do hromadnej sudcovskej pošty sudcov na celom Slovensku. Nikto a nič im nebráni osloviť všetkých sudcov kedykoľvek s čímkoľvek a komunikovať s nimi. Mimochodom, takto komunikuje najväčšie stavovské sudcovské združenia (ZSS), ktoré navyše zasiela emaily len svojim členom, ktorých je asi 600.
Pani Javorčíková uviedla, že oni chcú ale komunikovať z inej ako justičnej adresy, lebo na ich emaily reagujú niektorí sudcovia negatívne. Neuveriteľný dôvod. Znášať riziko aj negatívnej reakcie na názor je predvídateľnou a prirodzenou súčasťou komunikácie. Pretože slobodu prejavu má aj ten, kto reaguje. To sú podľa nich prípustné len oslavné reakcie na ich výstupy a potlesk? Rečnícka otázka samozrejme.
Správny súd v Bratislave zrušil rozhodnutie exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá odvolala šéfa vtedajšieho OS BA III Romana Fitta z pozície predsedu súdu pre kauzu „utajenej prílohy“ k spisu. Čo z tohto rozhodnutia podľa Vás vyplýva? Mal by byť pán Fitt odškodnený zo strany štátu? Mal by byť v tejto súvislosti zavedený nejaký mechanizmus na ochranu predsedov súdov pred prípadnou svojvôľou ministrov, alebo by menovanie a odvolávanie malo ostať ich kompetenciou?
Ako uviedol kolega sudca a člen súdnej rady Peter Šamko, odvolanie bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Romana Fitta dňa 10.06.2022 vtedajšou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou z dôvodov, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedla, sa do dejín slovenskej justície zapíše ako hanebný počin. Je to poníženie celej justície a toto je zjavný zásah do nezávislosti súdnej moci. Tento počin sme už v tom čase, na rozdiel od Kataríny Javorčíkovej a ZOJ, ostro kritizovali členovia súdnej rady zvolení sudcami, pričom po troch rokoch nám dal správny súd vo všetkých argumentoch za pravdu. Myslím si, že Roman Fitt by mal žiadať odškodnenie, to je však na ňom samozrejme, ako sa k tomu postaví. Pred svojvôľou sa nikdy úplne ochrániť nedá, treba však na takéto niečo okamžite reagovať a nie farizejsky mlčať. História si pamätá.
V rámci prieskumu medzi sudcami o ich nezávislosti dosiahli vo veci osobnej nezávislosti skóre 9,3, pričom priemer je 9,1 v rámci Európy. Je teda možné povedať, že na Slovensku sú vyhovujúce podmienky pre výkon povolania sudcu? Aké bývajú najväčšie prekážky pri výkone povolania sudcu (tlak zo strany politikov, médií, atď)? Existuje u nás dostatočná legislatíva, ktorá nezávislosť sudcov zabezpečuje?
Začiatkom tohto roka sa slovenskí sudcovia zúčastnili Prieskumu medzi sudcami o ich nezávislosti 2025. Ide o anonymný dotazník Európskej siete súdnych rád, prostredníctvo ktorého sa mohol každý jeden sudca vyjadriť k stavu vlastnej nezávislosti. Dotazník vyplnilo až 45 percent slovenských sudcov, čo je významný posun oproti prieskumu spred troch rokov, kde sa Slovensko pohybovalo tesne pri 20 percentách, čo bolo stanovené ako minimum.
Zvyšuje to samozrejme aj relevantnosť výsledkov. Výsledky prieskumu sú významným ukazovateľom vnímania nezávislosti celého súdneho systému priamo sudcami a vnímania ich osobnej nezávislosti. Tento ukazovateľ hovorí o tom, že sudcovia na Slovensku sú schopní čeliť prípadným vonkajším tlakom.
Či už zo strany médií ale aj zo strany politikov, a sú schopní zachovať si osobnú nezávislosť. Sudcovia boli totiž v rámci prieskumu dopytovaní aj na nevhodný vplyv médií na ich rozhodovanie za posledné tri roky. Priemer v rámci Európskej siete súdnych rád (ENCJ) je 19 percent, pričom slovenskí sudcovia pociťujú tento fenomén až v 47 percent.
Ako hodnotíte tohtoročnú správu Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensko? Ostávajú v dokumente nejaké problematické oblasti, s ktorými nesúhlasíte? Ako hodnotíte spoluprácu s EK v súvislosti s tvorením tohto dokumentu?
Správu Európskej komisie o právnom štáte 2025 som zaradila na augustové zasadnutie súdnej rady, kde budeme k jej obsahu viesť rozpravu, reagovať a predpokladám, že aj zaujmeme stanovisko ako ústavný orgán sudcovskej legitimity.
