Povojnový Program novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov vyhlásený pred 75 rokmi 5. apríla v Košiciach, známy aj ako Košický vládny program (KVP), už v krajine plnú demokraciu neobnovil.
Programový dokument prezentovaný na prvej schôdzi takzvanej vlády Národného frontu (NF) bol de facto prijatý už 29. marca 1945 na československom veľvyslanectve v Moskve, po týždňovom rokovaní politických predstaviteľov londýnskeho a moskovského exilu.
Vládny program určovali komunisti
Slovensko na rokovaní zastupovali predstavitelia Slovenskej národnej rady (SNR) Gustáv Husák, Ladislav Novomeský, Vavro Šrobár, Jozef Styk, Jozef Šoltész a Ján Ursíny.
Obsah vládneho programu, ktorý mal v Československu obnoviť demokratické inštitúcie a definovať formu štátnej správy, vtedy určovali najmä komunisti. Rovnako, ako aj zloženie novej vlády.
Programový dokument sa účastníci rokovania rozhodli oznámiť v prvom väčšom oslobodenom meste na území pôvodného Československa (ČSR), ktorým boli práve Košice. Tie od roku 1938 až do svojho oslobodenia v januári 1945 boli súčasťou horthyovského Maďarska.
Vládny dokument určil zásady budúcej politiky a zavedenie takzvanej „ľudovej demokracie“. Okrem deklarovaného usporiadania vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi na princípe „rovný s rovným“ a Slovenskej národnej rady ako reprezentanta slovenského národa prinášal aj mnohé regulácie a obmedzenia, ktoré neskôr politológovia nazvali systémom „obmezenej plurality“.
Počet politických strán bol obmedzený
Tá popri obmedzení súkromného vlastníctva, poštátnení časti priemyslu, pozbavila väčšinu obyvateľov nemeckej a maďarskej národnosti československého štátneho občianstva.
Počet povolených politických strán bol limitovaný, čo prakticky znamenalo aj zákaz opozície. Zahraničné smerovanie Československa sa viac-menej podriadilo záujmom Sovietskeho zväzu (ZSSR).
Základnými jednotkami štátnej aj verejnej správy sa stali Národné výbory (NV). V novej vláde bolo 16 českých a 9 slovenských ministrov. Predsedom prvej povojnovej československej vlády sa stal sociálny demokrat Zdeněk Fierlinger, ktorý bol dovtedy československým vyslancom v ZSSR.
Košický vlády program tak nepriamo poskytol Komunistickej strane Československa (KSČ) priestor na zorganizovanie protikapitalistického prevratu vo februári 1948, ktorý potom znamenal definitívny koniec demokracie v Československu. Tá sa v krajine obnovila až po novembrových udalostiach v roku 1989. Informácie pochádzajú z www.wikipedia.org a archívu agentúry SITA