BRATISLAVA 31. januára (WEBNOVINY) – Jurzycov rezort odkryl „trinástu komnatu“ slovenských vysokých škôl. V týchto dňoch ministerstvo školstva uverejnilo štatistiku nezamestnanosti absolventov jednotlivých vysokých škôl na Slovensku. Minister Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) takto plánuje zvýšiť informovanosť študentov a pomôcť i pri výbere kvalitného študijného odboru.
Zo zoznamu vyplýva, že najľahšie si nájdu prácu absolventi, ktorí študovali architektúru, farmáciu, umeleckoremeselnú výrobu, vedu o umení, alebo geologické vedy. Naopak najmenej žiadaní sú absolventi poľnohospodárskej a lesníckej vedy, filozofie, vedy o telesnej kultúre a ochrane životného prostredia. Jurzycova štatistika uvádza, že najlepšiu šancu zamestnať sa majú absolventi vied s vyššou pridanou hodnotou ako strojníci, architekti, či chemici.
V minulosti bolo vyštudovanie vysokej školy automatickou vstupenkou do pracovného pomeru. Úrady práce evidovali len minimálny počet vysokoškolákov. Hospodárska kríza to však radikálne zmenila. Absolvent sa už nemôže spoliehať iba diplom. Žiadaná je aj prax v obore, absolvovanie odbornej stáže, či výmenného pobytu v zahraničí a správny výber vysokej školy pre svoje štúdium.
Rezort školstva tiež pripravuje mechanizmus, vďaka ktorému by sa zbavilo vysokých škôl s najhoršou kvalitou. „Pustíme do systému každú vysokú školu, ktorá je kvalitnejšia ako chvost súčasného rebríčka a systém nastavíme tak, aby tie z chvosta vypadávali,“ informoval pred časom Jurzyca. Na Slovensku pôsobí momentálne 34 vysokých škôl. Ohrozené by mali byť tie, ktoré nemajú dostatočné výsledky v počte publikácií či citáciách v karentovaných časopisoch. Preto chce vysoké školy prinútiť, aby na webe publikovali aj nelichotivé informácie o svojich výsledkoch i prešľapoch. Dúfa, že školy tak urobia dobrovoľne. „Ak nevieme dobre merať kvalitu, horšie školy vyhrávajú, lebo keď neinvestujú do kvality, sú lacnejšie,“ konštatoval Jurzyca. Takýto systém podľa neho demotivuje kvalitné univerzity. Jedným z meradiel by podľa ministra školstva mali byť i štatistiky o uplatniteľnosti absolventov jednotlivých škôl.
1. Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave – 0,3% | |
2. Akadémia ozbrojených síl M. R.Štefánika v Liptovskom Mikuláši – 0,6% | |
3. Akadémia Policajného zboru v Bratislave – 0,6% | |
4. Akadémia umení v Banskej Bystrici – 1,9% | |
5. Vysoká škola múzických umení v Bratislave – 2,5% | |
6. Slovenská technická univerzita v Bratislave – 3,9% | |
7. Vysoká škola v Sládkovičove – 4,2% | |
8. Univerzita Komenského v Bratislave – 4,7% | |
9. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave – 5,1% | |
10. Bratislavská vysoká škola práva v Bratislave – 5,6% |
1. Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove – 26,0% |
2. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne – 12,5% |
3. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre – 11,3% |
4. Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií v Bratislave – 11,1% |
5. Univerzita J. Selyeho v Komárne – 10,9% |
6. Prešovská univerzita v Prešove – 10,7% |
7. Technická univerzita vo Zvolene – 10,5% |
8. Katolícka univerzita v Ružomberku – 10,1% |
9. Technická univerzita v Košiciach – 9,2% |
10. Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach – 8,6% |
*Jedným z najdôležitejších kritérií pre informované rozhodovanie sa absolventov stredných škôl pre štúdium na konkrétnej vysokej škole je uplatnenie jej absolventov na trhu práce. Vysokoškolské štúdium – okrem iných prínosov – znižuje priemernú nezamestnanosť a zvyšuje priemerné mzdy.
*Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pripravilo s využitím údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Ústavu informácií a prognóz v školstve (ÚIPŠ) prehľad absolventskej miery nezamestnanosti (AMN) jednotlivých vysokých škôl podľa skupín študijných odborov. AMN sa počíta ako podiel počtu nezamestnaných absolventov školy k 30. septembru 2009 a počtu absolventov tejto vysokej školy v rokoch 2008 a 2009 . Približne odráža, aký podiel študentov, ktorí ukončili štúdium v predchádzajúcich dvoch rokoch, je nezamestnaných. Zverejnené informácie by mali pomôcť uchádzačom o štúdium na vysokých školách pri ich výbere.
*Prezentovanú AMN nie je možné automaticky porovnávať s celkovou mierou nezamestnanosti tradične vykazovanou ÚPSVaRom. Štatistika AMN zatiaľ pokrýva len absolventov denného štúdia mladších ako 26 rokov. Pritom napríklad v roku 2009 bolo z absolventov magisterského štúdia, ktorí už predtým získali bakalársky titul, až 60 % starších ako 25 rokov. Toto obmedzenie môže do istej miery ovplyvniť výsledky škôl, ktoré majú napríklad viac starších absolventov, alebo viac externých študentov.
*Zaujímavý je tiež regionálny pohľad. Vyššia nezamestnanosť absolventov môže byť typická najmä pre vysoké školy, ktoré sa nachádzajú v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti. Túto perspektívu sme sa rozhodli nezohľadniť. AMN nemeria kvalitu vysokých škôl, ale uplatnenie absolventov na trhu práce. Ak sú uchádzači o štúdium viazaní na svoj región, budú školy aj tak porovnávať len v rámci regiónu. Naopak, ak sú pri uchádzaní sa o štúdium mobilní na celoslovenskej úrovni, informovanie o AMN vrátane jej “regionálnej zložky” je pre nich dôležitou informáciou.
*AMN na úrovni jednotlivých vysokých škôl je pre uchádzačov o štúdium zaujímavá len v prípade niekoľkých vysokých škôl s výrazne vyššou AMN. Inak je lepšie porovnávať AMN medzi jednotlivými školami v rámci tej istej skupiny hlavných študijných odborov (porovnávať porovnateľné). Záujemcom o štúdium tiež odporúčame okrem miery nezamestnanosti venovať pozornosť aj absolútnym počtom nezamestnaných, a pri skupinách odborov s počtom absolventov nižším ako 50 klásť kvôli spoľahlivosti a vypovedacej schopnosti údajov väčší dôraz na údaje za celé skupiny disciplín (napríklad všeobecne technické vedy namiesto konkrétneho potravinárstva).
*Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR chce aj v budúcnosti znižovať informačnú nerovnosť na trhoch vzdelávania a práce a pravidelne informovať verejnosť o úspešnosti absolventov vysokých škôl v praxi. V spolupráci s ÚIPŠ, ÚPSVaRom a Sociálnou poisťovňou uskutočníme niekoľko zmien metodiky pre lepšiu vypovedaciu schopnosť údajov. Budeme tiež motivovať samotné vysoké školy na získavanie a zverejňovanie informácií o úspešnosti ich absolventov.
Zdroj: MŠVVŠ SR – minedu.sk
Poznámka: Štatistika zahŕňa len absolventov denného štúdia do 26. rokov z rokov 2008 a 2009 nezamestnaných k 30. septembru 2009 podľa ÚPSVAR.
Foto: SITA/Michal Burza
Ukázala to správa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) za rok 2010 ako aj v publikácia zverejnená na jar, ktorá klasifikovala vysoké školy u nás. ARRA začiatkom decembra minulého roka prezentovala šieste hodnotenie slovenských vysokých škôl a ich fakúlt. Podľa aktuálnej výročnej správy a aj klasifikácie agentúry majú najväčšie problémy s kvalitou vzdelávania a vedy vysoké školy ako je Univerzita svätých Cyrila a Metoda v Trnave a Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka.
Z fakúlt zaznamenala podľa tohtoročného hodnotenia vysokých škôl ARRA „najväčší kvalitatívny posun Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského“. Najväčší nárast mala telovýchova pritom spolu so Stavebnou fakultou Žilinskej univerzity. Naopak, najväčší medziročný pokles nielen vo výskume, ale i vo vzdelaní zaznamenali na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity. Agentúru SITA o tom informoval Člen Valného zhromaždenia ARRA Ivan Ostrovský.
Ak sa stredoškolsky vzdelaný muž rozhodne ísť ďalej študovať, jeho čistý benefit z vysokoškolského vzdelania bude 125-tisíc eur, čo je na Slovensku približne priemerná trhová hodnota bytu s 93 štvorcovými metrami. Čistý výnos z vysokoškolského vzdelania v prípade ženy je 68-tisíc eur a predstavuje hodnotu bytu s 51 štvorcovými metrami.
„Znamená to, že aj po zvýšení výdavkov (súkromných aj verejných) na vzdelávanie by zostal čistý výnos jednotlivca aj štátu na relatívne vysokých hodnotách. Vysokoškolské vzdelávania tak prináša jednotlivcom 20-percentnú ročnú výnosovosť ´investície´,“ konštatujú analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR. Čistú súčasnú hodnotu investície do vzdelania z pohľadu jednotlivca aj štátu vyrátali na základe metodiky OECD. Agentúru SITA o tom informoval Mikuláš Gera z Kancelárie ministra financií SR.
IFP pripomína, že ľudia s vyšším vzdelaním majú vyššiu mzdu. Je medzi nimi aj menej nezamestnaných. „Kým miera zamestnanosti obyvateľov so základným vzdelaním nepresahuje na Slovensku v žiadnej vekovej skupine 51 percent, obyvateľov vo veku od 40 do 54 rokov s vysokoškolským vzdelaním je zamestnaných viac ako 90 percent,“ uvádza ďalej IFP. V prípade priemernej mzdy sú rozdiely taktiež výrazné. Napríklad vo vekovej skupine od 35 do 39 rokov človek s vysokoškolským vzdelaním zarába takmer dvakrát viac ako človek so stredoškolským vzdelaním a až dvaapolkrát viac ako primárne vzdelaný. Na druhej strane majú vzdelanejší vyššiu daň z príjmu, vyššie odvody a priame náklady na vzdelávanie.
