Ešte pred pár rokmi by myšlienka, že sever Európy zažije tropické horúčavy trvajúce celé týždne, znela ako absurdná. Tento júl však ukázal, že realita klimatickej krízy už nepozná geografické hranice. Nórsko, Švédsko a Fínsko, krajiny známe svojím chladným podnebím, zasiahla extrémna vlna horúčav, ktorá si vyžiadala životy, spôsobila kolaps zdravotníckych zariadení, zničila prírodné ekosystémy a ukázala, že pred klimatickou zmenou neexistuje bezpečné útočisko.
Rekordné teploty, ktoré by kedysi boli nemožné
Vo Fínsku sa ortuť v teplomeroch vyšplhala nad 30 °C počas 22 dní, čo je v tejto krajine bezprecedentné. Švédsko zažilo 10 po sebe idúcich „tropických nocí“, keď teplota ani po zotmení neklesla pod 20 °C. Podľa vedcov by takéto extrémy boli bez klimatickej krízy spôsobenej človekom prakticky nemožné.
Analýza tímu World Weather Attribution (WWA) ukazuje, že globálne otepľovanie spôsobené spaľovaním ropy, uhlia a plynu zvýšilo pravdepodobnosť výskytu tejto vlny horúčav minimálne desaťnásobne a pridalo k teplotám približne 2 °C. Niektoré klimatické modely dokonca naznačujú, že bez ľudskej činnosti by sa takáto vlna vôbec neobjavila.
Požiare v Grécku a Turecku: Tisíce evakuovaných, zhorené dediny a záchranári v titánskom boji s plameňmi
Smrteľné dôsledky horúčav
Horúčavy mali okamžité a vážne následky. Nemocnice sa prehrievali a preplnili, čo viedlo k rušeniu plánovaných operácií. V teplých vodách jazier a morí sa začali tvoriť toxické riasy, ktoré ohrozovali zdravie ľudí aj zvierat. Zvýšený počet ľudí vyhľadávajúcich osvieženie vo vode priniesol tragickú bilanciu – najmenej 60 utopení.
Lesné požiare pohltili stovky hektárov lesov a počas verejných podujatí hlásili organizátori kolapsy účastníkov z prehriatia. Očakáva sa, že počet obetí bude podobný tomu z roku 2018, keď vo Švédsku počas veľkej vlny horúčav zomrelo 750 ľudí.
Ohrozená príroda aj tradičné spôsoby života
Klimatická kríza nezasiahla len ľudí, ale aj divokú prírodu. Slávne škandinávske soby trpeli extrémnym teplom – niektoré uhynuli, iné hľadali útočisko v mestách či cestných tuneloch. Tento stav ohrozuje aj život domorodých Sámov, ktorí soby pasú už viac než tisíc rokov. Odborníci upozorňujú, že ide nielen o ekologický problém, ale aj o otázku ľudských práv, pretože zmena klímy priamo zasahuje do tradičných spôsobov života týchto komunít.
Tropické noci – skrytý zabijak
Vedci upozorňujú, že obzvlášť nebezpečné sú horúce noci. Keď teplota ani po západe slnka neklesne pod 20 °C, ľudské telo nemá možnosť regenerácie, čo zvyšuje riziko úmrtí, najmä u starších a chorých ľudí. „Horúce noci sú obzvlášť nebezpečné pre ľudí so zdravotnými problémami,“ varuje Amalie Skålevåg z Nórskeho meteorologického ústavu.
Celosvetový problém
Škandinávska vlna horúčav nebola izolovaným javom. V rovnakom období zasiahli extrémne teploty aj Spojené kráľovstvo, Španielsko, Chorvátsko, USA, Japonsko a Južnú Kóreu. V Chorvátsku spôsobené škody z lesných požiarov dosiahli takmer dvojnásobok 20-ročného priemeru.
Podľa klimatologičky Friederike Ottoovej z Imperial College London je posolstvo jasné: „Žiadna krajina nie je v bezpečí pred klimatickými zmenami. Spaľovanie fosílnych palív dnes zabíja ľudí. Ak chceme zabrániť zhoršovaniu klímy, musíme prejsť na obnoviteľné zdroje energieobnoviteľné zdroje energie.“
Budúcnosť, ktorá nás čaká
Ak globálne otepľovanie dosiahne 2,6 °C, čo je podľa vedcov aktuálna trajektória, podobné vlny horúčav budú do konca storočia až päťkrát častejšie. Alarmujúce je, že aj relatívne malý nárast teploty o 0,2 °C od roku 2018 zdvojnásobil pravdepodobnosť výskytu takýchto extrémov. To jasne ukazuje, že každý zlomok stupňa má významný vplyv na budúcnosť našej planéty.
Výzva pre sever aj juh
Severské krajiny sa teraz ocitli pred tvrdou skúškou – ich infraštruktúra nebola navrhnutá na zvládanie takýchto extrémov. Nemocnice, domovy pre seniorov či obytné budovy sa prehrievajú a ohrozujú životy tých najzraniteľnejších. „Na severe nie je teplo vzdialenou hrozbou, preniká priamo do našich domovov,“ pripomína Maja Vahlbergová z Klimatického centra Červeného kríža.
Klimatická kríza však nie je problémom len severu. Dnešná skúsenosť Škandinávie je varovaním pre celý svet. Extrémne horúčavy, požiare, suchá a búrky sa môžu objaviť kdekoľvek – a čoraz častejšie.
Ak má ľudstvo šancu zmeniť trajektóriu, je to teraz. Každý rok odkladu znamená viac extrémov, viac obetí a viac strát. Horúčavy v Škandinávii boli len ďalším dôkazom, že klíma sa mení rýchlejšie, než sme ochotní pripustiť – a že „bezpečné krajiny“ už neexistujú.
