Tretí najteplejší júl v histórii ukončil sériu rekordných mesiacov, no extrémne počasie spôsobené globálnym otepľovaním naďalej devastuje mnohé regióny sveta. Upozornila na to vo štvrtok európska klimatická služba Copernicus. Silné dažde spôsobili záplavy v Pakistane a na severe Číny. Kanada, Škótsko a Grécko bojovali s požiarmi zhoršenými suchom a v Ázii aj Škandinávii padali nové teplotné rekordy.
„Dva roky po najteplejšom júli v histórii sa séria nedávnych globálnych teplotných rekordov skončila,“ uviedol riaditeľ služby Copernicus Carlo Buontempo. „To však neznamená, že klimatická zmena sa zastavila. Naďalej sme svedkami jej dôsledkov.“
Povodne v Európe v roku 2024 boli najhoršie za viac ako desaťročie
Priemerná globálna teplota bola v júli o 1,25 stupňa Celzia vyššia ako v predindustriálnom období, čo je síce menej ako v rekordných rokoch 2023 a 2024, no naďalej nad cieľom Parížskej dohody. Aj tento „malý“ nárast znamená, že búrky, vlny horúčav a ďalšie extrémy sú ničivejšie a smrteľnejšie. V Perzskom zálive, Iraku a po prvýkrát aj v Turecku teploty prekročili 50 stupňov Celzia, v Číne a Pakistane si prívalové dažde vyžiadali stovky obetí. V Španielsku pripísali horúčavám viac ako tisíc úmrtí.
Hlavným zdrojom emisií oxidu uhličitého je spaľovanie ropy, uhlia a plynu. „Ak rýchlo nezastabilizujeme koncentrácie skleníkových plynov, musíme počítať nielen s novými rekordmi, ale aj s horšími dôsledkami,“ varuje Buontempo.
Za posledné dva roky bola prvýkrát prekročená hranica otepľovania o 1,5 stupňa Celzia
Júl bol tretí najteplejší aj v prípade teploty morskej hladiny, pričom v Nórskom a Severnom mori, ako aj v severnom Atlantiku padli lokálne rekordy. Rozsah arktického morského ľadu bol o 10 % nižší ako priemer, čo je druhá najnižšia hodnota za 47 rokov satelitných meraní. V Antarktíde bol rozsah ľadu tretí najnižší v histórii. Oceány absorbujú až 90 % prebytočného tepla spôsobeného globálnym otepľovaním.
